Chrípka

Postihuje všetky vekové skupiny ľudí, nevynímajúc dojčatá a seniorov. Práve u týchto dvoch skupín môže dôjsť k vážnejšej forme ochorenia, pretože ich imunitný systém ešte nie je úplne vyvinutý alebo je už oslabený. Preto chrípka môže prejsť v zápal pľúc alebo zápal srdcového svalu.

Príznaky chrípky

Ako prvý z indikačných príznakov vás môže stretnúť pocit mrazenia alebo naopak veľkej horúčavy, únava, bolesti hlavy alebo až mierne závraty. Môžu sa dostaviť bolesti svalov a kĺbov alebo takzvaná bolesť za očami. Následne prichádza suchý dráždivý kašeľ, často sprevádzaný horúčkou. V ťažších prípadoch sa môže dostaviť zápcha alebo zvracanie.

Podrobný popis príznaku a priebehu ochorenia nájdete v kapitole "Klinický priebeh ochorenia na chrípku". Odporúčame pozrieť si aj tabuľku porovnania príznakov medzi chrípkou a nachladnutím.

Štruktúra chrípkových vírusov

Chrípkové vírusy patrí medzi RNA vírusy do čeľade Orthomyxoviridae. Izolovaný kmeň vírusu chrípky sa označuje názvom, v ktorom je označenie typu, podtypu a tiež miesta, poradí a roku izolácie. Existujú 3 základné typy chrípkových vírusov:

• Chrípkové vírusy A infikujúce cicavce a vtáky
• Chrípkové vírusy B infikujúce len ľudí a tulene
• Chrípkové vírusy C infikujúce ľudí a ošípané

Influenzavirus A

Infikuje vtáky a cicavce. Vírusová častica má v priemere 80-120 nm. Nesie genetickú informáciu čítajúce 8 segmentov ribonukleových kyselín, ktoré kódujú 11 proteínov. Najdôležitejšími sú hemaglutinín a neuraminidáza, ktoré sú zakotvené vo vírusovom obale a slúži ako antigény rozpoznávané imunitným systémom. Neuraminidáza štiepi hlien, čím umožnia vírusu dostať sa k bunkám, kde sa prejaví aktivita hemaglitininu, ktorý sa viaže na povrchový receptor bunky, čo umožní vírusu vstup do nej a rozmnoženiu.

Novovzniknutej vírusové častice sa dostávajú z buniek tzv. Pučaním cez cytoplazmatickú membránu. Pri tomto procese získavajú obal, ktorý však na svojom povrchu nesie glykoproteíny hostitelovy bunky - kyselinu syalovou, ktorá by mohla pri vážnom na hemaglutinín novovzniknutej vírusové častice,, zlepiť "k sebe či k membráne materskej bunky. Tomu zabraňuje neuraminidáza, ktorá štiepi kyselinu syalovou.

Ďalšiemu dôležitými proteíny sú matrixom proteíny M1, ktorý obaľuje DNA a proteíny M2, ktoré plnia funkciu iónových kanálov.

Vírusy skupiny A

• H1N1 - Španielska chrípka v roku 1918, Ruská chrípka v rokoch 1977-1978 a Prasacia chrípka v rokoch 2009-2010
• H1N2 - prenosná na človeka, ošípané a vtáky
• H2N2 - Ázijská chrípka v roku 1957
• H3N2 - hongkonskej chrípka v roku 1968
• H3N8 - Chrípková pandémia v rokoch 1889-1890
• H5N1 - Vtáčia chrípka objavená v Ázii v roku 1996, v roku 2004
• H7N7 - Konská chrípka, prenos na človeka nezaznamenanou
• H7N2
• H7N3
• H7N9 - kmeň vtáčej chrípky objavený v Číne
• H9N2
• H10N7

Influenza virus B

Tento typ je podobný vírusu A, infikuje ľudí a tulene. Mutuje asi 2x až 3x pomalšie ako vírus A, napriek tomu dostatočne rýchlo, aby sme si proti nemu mohli vytvoriť dlhotrvajúce imunitu.

Influenza virus C

Je zložený zo 7 segmentov ribonukleovej kyseliny a kóduje 9 proteínov. Infikuje ľudí a ošípané. Tento vírus pôsobí ľahšie ochorenia dýchacích ciest a komplikácie sú veľmi zriedkavé, preto sa proti nemu nevyvíja vakcíny.

Príčiny vzniku epidémií a pandémií

Vírusy čoby nejadrové mikroorganizmy pomerne rýchlo mutujú a tým víťazí, aspoň dočasne, nad imunitným systémom, ktorý si vytvoril protilátky proti určitému druhu, nie proti jeho mutáciám. Imunitný systém teda potrebuje čas, aby si vytvoril protilátky nové.

Vo vírusu dochádza k tzv. Bodovým mutáciám. Podľa ich rozsahu ich označujeme ako drift a shift. U driftu dochádza len k malým v genetickej informácii, kedy dochádza k zmenám na H proteínu, ktorý je rozpoznávam imunitným systémom. Ale aj tieto môžu spôsobiť reinfekcii osôb, ktoré chrípku už prekonali. Antigénne shift je už väčšia zmenou a menia povrchové antigény, často ide o medzidruhové rekombinácie vírusov. Takto zmenené vírusu sú pôvodcami masívnych pandémiou. Tieto možné vírusové zmeny musia sledovať aj farmaceutické firmy, ktoré sa zaoberajú vývojom vakcín. Je nutné vytvárať stále nové vakcíny podľa toho, aký typ vírusu je očakávaný.

Klinický priebeh ochorenia na chrípku

Chrípka klinicky prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Jej nástup je obvykle náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, bolesťami hlavy, teplota stúpa na 39 - 40 ° C. Chorí pociťujú celkovú slabosť, únavu, malátnosť, majú bolesti svalov a kĺbov, najmä rúk a nôh. V dôsledku zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek vzniká suchý kašeľ. Pacienti majú nádchu, sťažujú si na pocit sucha a škriabania v hrdle, pálenie za hrudnou kosťou. Môžu mať zápal spojiviek. Ak nevzniknú komplikácie, príznaky po 3 - 5 dňoch odznejú, hoci únava a slabosť môžu pretrvávať dlhšie. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch týždňov od prvých príznakov. Závažnejšie ochorenie môže viesť k primárnej vírusovej pneumónii. Vírus chrípky naruší a oslabí sliznicu dýchacích ciest, čo uľahčuje jej bakteriálne superinfekcie, takže súčasne s vírusovou infekciou, alebo v nadväznosti na ňu vznikajú aj bakteriálne zápaly ucha, prínosových a čelných dutín, nosa, priedušiek a zápal pľúc. Osoby s oslabenou imunitou, malé deti a starší ľudia, ako aj osoby postihnuté rôznymi chorobami, najmä chronickými ochoreniami srdca, ciev, látkovej premeny (cukrovkári), obličiek, pľúc, sú vystavení zvýšenému riziku ochorenia chrípkou a vzniku závažných komplikácií. Sú to tzv. Rizikové skupiny. Obávanej je najmä náhle a dramatické zhoršenie už existujúceho ochorenia s následným respiračným, obličkovým alebo srdcovým zlyhaním a smrťou.

Keďže sa chrípka vyznačuje širokým spektrom klinických príznakov. Na základe klinického priebehu, najmä mimo epidémií, nemožno chrípku odlíšiť od iných akútnych respiračných ochorení (ARO). Preto sa jej výskyt a rozloženie sleduje spoločne s týmito ochoreniami.

Liečba chrípky

Pri chrípke je dôležité dodržiavať pitný režim, pokoj fyzický i psychický, dopĺňať vitamíny v tele a odpočívať. Pri zvýšených teplotách používať chladivé obklady alebo zábalya antipyretiká. Pre uvoľnenie dýchacích dutín sa odporúča inhalácia soľných a eukalyptových roztokov alebo popíjanie uvarenej vody s medom, citrónom a zázvorom alebo teplé mlieko s medom, vhodné sú tiež bylinkové čaje. V prípade nádchy je vhodné použiť nosové kvapky. V prípade ťažkých prípadov je možné nasadiť antivirotiká / virostatiká napr. Relenza, Tamiflu.

Prevencia

Asi najefektívnejším preventívnym opatrením je očkovanie. Imunita však nevydrží na dlho, čo je dané mutáciami vírusu, preto je nutné každý rok preočkovávať. Dôležitá je životospráva, príjem dostatočného množstva vitamínov, vhodná pohybová aktivita, zníženie stresov, otužovanie, sauna, dodržiavanie hygieny - umývanie rúk, zvlášť v období chrípok. V čase chrípok je potom vhodné vyhýbať sa miestam s veľkou kumuláciou ľudí, samozrejmosťou je zakrývanie si úst pri kýchaní či kašli vreckovkou ai.

Chrípková sezóna - epidémia

Najvyšší výskyt chrípkových ochorení je v zime. Výskyt sa však zvyšuje už s jeseňou a odznieva v jarnom období. Ľudský organizmus je v tú dobu oslabenější, nemá dostatok vitamínu D, ktorý si cez leto syntetizuje za pomoci UV žiarenia a ktorý má výrazný modulačný vplyv na imunitný systém.

Šírenie chrípky

Vírus sa šíri predovšetkým vzduchom. Chorý človek vylučuje veľké množstvo vírusu z dýchacích ciest najmä v prvých dvoch dňoch ochorenia. Jeden mililiter sekrétu z dýchacích ciest obsahuje viac než milión vírusových častíc. Na to, aby došlo k infekcii je však potrebné len niekoľko desiatok častíc v malých kvapôčkach aerosólu z dýchacích ciest (1-5 nm), ktoré preniknú až do pľúcnych alveol. Vírus je schopný krátky čas prežívať vo vonkajšom prostredí - na rukách, vreckovkách, povrchoch predmetov, takže sa môže prenášať aj touto cestou.

Veľké množstvo vírusu vylučovaného z dýchacích ciest chorého a malá dávka vírusov potrebná na vyvolanie infekcie sú jednou z príčin rýchleho šírenia chrípky. Samozrejme, že pobyt v uzavretých, preľudnených priestoroch s nedostatočným vetraním a výmenou vzduchu šírenie urýchľuje.

Chrípková epidémia

Chrípková epidémia je vyhlásená, ak je minimálne 1600 evidovaných chorých (oficiálne 2000) na 100.000 obyvateľov. Počas chrípkových epidémií je bežné, že dochádza k úmrtiu ľudí. Za obeť chrípke padne približne 200 ľudí, najčastejšie sú to však ľudia trpiaci inou vážnou chorobou, poruchou imunity atď.

Chrípkovú epidémiu vyhlasuje hlavný hygienik. Stav vývoja chrípkových ochorení (akútnych respiračných ochorení) je možné sledovať na stránkach Štátneho zdravotného ústavu.

Chrípková pandémia

Pandémia nie je priestorovo obmedzená ako epidémia, postihuje veľké skupiny ľudí rôznych štátov i kontinentov. Dochádza k tomu v prípade výraznej mutácie vírusu a zosilnenie jeho virulencie. Najznámejší je asi pandémia Španielskej chrípky medzi rokmi 1918 - 1919, ktorá sa rozšírila z USA. Názov dostala od nejpostiženějšího štátu - Španielska, kde počas jedného mesiaca zomrelo 8 miliónov ľudí. Menšie rozsah mala ázijská chrípka (1957), ktoré padli za obeť asi 2 milióny obyvateľov. Známa je tiež Hongkonská chrípka (1967), kedy zomrelo asi 700.000 ľudí.

Chrípka a prechladnutie

Ľudia si často pletú chrípku s prechladnutím či inú virózou, v tabuľke je rozdiel medzi týmito chorobami.

Príznak	Prechladnutie	Chrípka
	Prevencia očkovaním nie je možná	Prevencia očkovaním je možná
teplota	menej často (obvykle do 38 ° C)	vysoká (aj cez 39 ° C)
bolesť hlavy	zriedka	výrazná
nádcha	často	niekedy
kýchanie	často	niekedy
kašeľ	mierny	suchý, dráždivý, vyčepávající
bolesť v krku	často	niekedy
bolesť kĺbov a svalov	mierna	veľmi výrazná
celková únava, slabosť a vyčerpanosť	mierna	výrazná od začiatku choroby, môže pretrvávať až 2-3 týždne
komplikácie	zápal prínosových dutín, zápal stredného ucha	zápal pľúc, zápal stredného svalu, môžu ohrozovať život
léčba	jednoduchá a krátkodobá	môže byť komplikovaná a dlhodobá

Revízia článku: Drahomíra Holmannová

---

---

comments powered by Disqus