Alergia na lieky

Alergia na lieky sa vyznačuje rôznymi prejavmi, v krajných prípadoch môže byť pre človeka až životu nebezpečná. Najčastejšie sa prejavuje špecifickým výsevom vyrážok na koži.

Alergia na lieky je vo svojej podstate stav, v ktorom prehnane ľudský organizmus reaguje na konkrétne podanej látky obsiahnuté v istom druhu medikamentu. Podobne ako u iných foriem alergií ide o rýchlo nastupujúcej reakcii špecifického antigénu s protilátkou. Výsledkom sú potom rôzne zdravotné ťažkosti počnúc najbežnejšie kožnou chorobou tzv. Žihľavkou a končiac pocitom sťaženého dýchania. Alergické prejavy sa môžu dostaviť buď ihneď po podaní daného liekového prípravku alebo až po niekoľkých hodinách či dňoch, kedy liek s účinnými látkami začne v tele plne pôsobiť. Alergia na lieky je často mylne zamieňať so stavom, ktorý štandardne vyplýva z užívania nadmerného množstva liekov. Pričítať to možno tiež nežiaducim účinkom liekov.

Ženy majú väčšie sklony k alergickým reakciám, pretože sa v ich telách odohrávajú početné hormonálne pochody. Alergia na lieky sa u tejto skupiny môže dostaviť zhruba medzi 20 až 50 rokom života. Bezpochyby veľkú úlohu tu zohráva aj dedičnosť. Na liekovú alergiu majú dozaista vplyv aj látky, ktoré sú v lieku obsiahnuté. Reakciu vyvolá tiež poväčšinou opakované podanie jedného druhu lieku. Alergické prejavy sa môžu dostaviť aj z dôvodov podania nevhodné kombinácie liekov či jeho spôsobu aplikácie.

Jedinci bývajú predovšetkým alergickí práve na beta-laktámové antibiotiká. Do tejto skupiny patria penicilín a podobné lieky. Hoci penicilín pre svoju vysokú účinnosť a nízku toxicitu sa pokladá za vhodnú voľbu liekov, napriek tomu môže u niektorých osôb vyvolať alergiu. Tento stav sa prejavuje vo väčšine prípadov vystupujúcou a začervenanú vyrážkou, poprípade pridať sa môže tiež opuch kože či žihľavka. Vážnejšie stavy sa prejavujú nielen zhoršeným dýchaním a zadýchavaním, ale aj mnohými ďalšími ťažkosťami. Injekcie penicilínu môžu u niektorých citlivejších osôb vyvolať ťažkú ​​alergickú reakciu, ktorá sa nezaobíde bez rýchlej lekárskej pomoci.

K alergickým liekom patria tiež sulfónamidové chemoterapeutiká a medikamenty majúce podobné chemické vlastnosťami. Samozrejme sú to aj liečivá proti horúčkovitým stavom, lieky potláčajúce epilepsiu, miestne znecitlivujúce prípravky, lieky so zvýšenou koncentráciou jódu.

Opomenúť nemožno ani alergické lieky s účinnou látkou zvanou kyselina acetylsalicylová. V kamenných predajniach a online lekárňach možno zohnať lieky s touto zložkou pod obchodným názvom Aspirín, Acylpyrín, Anopyrin, Godasal a mnoho iných liekov, ktoré pomáhajú optimálne potlačiť zápalové stavy, znížiť teplotu atď. Rieši tiež bolesti svalov, kĺbov, zubov či menštruačné bolesti. Do kategórie spadajú aj príbuzné lieky ako Brufen, Ibalgin, Nurofen a Indometacín.

Ak má osoba podozrenie na liekovú alergiu, nemala by to pred svojím ošetrujúcim lekárom utajovať, ale tieto informácie by mu mala bezodkladne oznámiť. Alebo daná osoba vyhľadá patričnú pomoc priamo u špecialistu. Jedinec môže navštíviť buďto alergológa alebo imunológa. Uvedenie odborníci po náležitej skladbe vyšetrení určí pacientovi presnú diagnózu. Pacient prechádza nielen krvným testom, ale aj kožným a expozičným testom.

Najobvyklejšie prejavy liekovej alergie

Po podaní istej dávky liekov sa môže objaviť reakcia na koži tzv. Fixné liekový enantém. Ten sa u alergika prejaví zvyčajne do dvoch hodín po podaní lieku. Tento prejav má ružové sfarbenie, môže mať okrúhlu alebo oválnu podobu. Fixné liekový enantém sa u človeka môže vyraziť náhle kdekoľvek na koži. Tento stav môže trvať niekedy týždne, inokedy zase mesiace. Je to vskutku individuálne. Zasiahnutá kože stmavne. Postupom času zmizne na koži fixné liekový enantém.

Makulopapulárna vyrážka je skrátka výsev ružovo-červenkastých škvŕn a súčasne pupienkov, ktorých podoba veľmi pripomína kožné prejav osýpok. Túto formu kožné choroby sprevádza nepríjemný svrbivý pocit. Na koži vznikajú naozaj rozľahlé výsevy, ktoré sú viditeľné už v priebehu niekoľkých dní až týždňov po podaní lieku vyvolávajúce alergickú reakciu.

Na tele sa môžu objaviť tiež veľmi začervenané miesta, ktoré sa v prevažnej väčšine tvoria pľuzgiere. Ide o tzv. Toxickú epidermálnu nekrolýzu. Pri tomto prejave sa začína pokožka odlupovať. Na koži sú viditeľné škrabance čiže odreniny. Tým sa odborne hovorí odreniny. Táto alergia má negatívny vplyv na očné spojivky a sliznicu. Ak sú veľmi zasiahnuté horné dýchacie cesty, (poprípade dolné dýchacie cesty), môže byť pre človeka tento stav životu nebezpečný. V týchto prípadoch spomínané prejavy prepukajú zhruba do dvadsiatich štyroch hodín po užití medikamentov vyvolávajúce alergickú reakciu.

Angioneurotický edém je isté kožné ochorenie, ktorá však zasahuje nielen hlboké vrstvy kože, ale aj podkožné tkanivo či sliznicu. Väčšinou postihuje rôzne miesta v organizme. Toto ochorenie sa vyznačuje ohraničenými ložiskami s opuchom. Tento stav je výsledkom nadmerného uvoľňovanie určitých chemických látok obsiahnutých v lieku.

Lieková alergia sa môže u niektorých jedincov prejaviť aj v podobe ekzematózne kožou. Ide o ekzematóznu ochorenie, ktoré je pomerne zjavné v oblasti kolien a lakťov.

Medzi ďalšie príznaky sa radí aj akútna dermatóza, ktorá sa nevyhýba deťom ani dospelým. Ide o reakciu, ktorá sa spočiatku prejavuje výsevom jemných červených vyrážok, ktorý mení v priebehu niekoľkých hodín svoju veľkosť a podobu. Alergik zreteľne pociťuje, že nie je vo svojej koži. Ťažkosti u neho pretrvávajú niekoľko dní a úplne potom vymizne do troch týždňov. Bohužiaľ u niektorých jedincov sa chorobné zmeny kože môžu opäť vrátiť.

Fytotoxické a fotosenzitívne reakcie vzniká tiež po požití liekov. Avšak prvý spomínaný stav je spôsobený zvýšenou citlivosťou pokožky voči ultrafialovému žiareniu závislý vo veľkej miere na podanie látok obsiahnutých v lieku. Fotosenzitívne reakcie je v skutočnosti stav, kedy slnko pôsobí na kožu toxicky.

Človeka môžu potrápiť veľmi vzácne aj nekrotické zmeny na koži. Môže ísť pritom ako o ľahšie formy, tak aj o ťažšie stavy. Uvedené komplikácie vznikajú v dôsledku perorálneho podaní niektorého z liekov.

Lieky a ich vedľajšie účinky

Lieková reakcia sa vyskytuje v štyroch základných formách:

1. Lieková intolerancia - niektorí jedinci majú opravu nízky prah citlivosti na bežný farmakologický účinok medikamentu
2. Lieková idiosynkrázie - nepredvídateľný stav, ktorý vznikol po prvom užití lieku. Tento prejav nastáva za výnimočných okolností, keď telo prudko reaguje na podanej liečivo.
3. Lieková alergia - ide o prehnanú reakciu daného organizmu na podanú látku obsiahnutú v lieku
4. Pseudoalergická reakcie - ide o stav pripomínajúci alergickú reakciu, však má neimunologickej charakter

Prejavy celkovej liekovej alergie

Prakticky sa môžu vyskytnúť rôzne alergie imunologickej povahy. V niektorých prípadoch sa tieto stavy môžu navzájom kombinovať. Jeden liek alebo napríklad aj lieková skupina môže spôsobiť ťažšie formy alergiu s niekoľkými rôznymi prejavmi. Vznikajú tiež situácie, keď osoba je citlivá iba na istú zložku v medikamentu, ako sú napríklad stabilizátory, farbivá, chuťové korigencií, konzervačné prostriedky atď.

Rozdelenie alergických reakcií

1. Prvý typ alergie sa týka reakcie na častú precitlivenosť, ktorá je štandardne sprostredkovaná IgE protilátkami. Ku klinickým prejavom sa radí nielen žihľavka a angioedém, ale aj bronchospazmus či anafylaxie. Tento stav spôsobiť môže penicilín, lokálne anestetikum, barbiturát, gentamycín, ACTH, latex, inzulín ai. Reakciu môžu vyvolať tiež opiátmi alebo salicyláty.
2. Cytotoxická reakcia je druhý typ, ktorý sprostredkovávajú dve základné protilátky (imunoglobulín G a M).
3. Tretí typ je imunokomplexové reakcia, ktorá je v praxi založená na produkcii protilátok v podobe imunoglobulínu s antigénom.
4. Posledný typ je potom bunková imunopatologickej reakcie.

Prvotné príčiny vzniku reakcií

Alergická reakcia môže vzniknúť buď na neimunologickej alebo imunologickom podklade. Najdôležitejšie cieľom imunitného systému je optimálna obrana ľudského organizmus pred rôznymi škodlivými látkami. To sa deje prostredníctvom priehľadných bielych krviniek. Na riadnom fungovaní IS sa podieľa aj protilátky a žírne bunky. Niekedy imunitný systém jedinca sa môže správať neadekvátne voči niektorým liečivám. Odozva na seba nenechá dlho čakať. Vznikajú tak rôzne prejavy od drobných škvrniek až po edém. Tie sú sprevádzané inými vedľajšími ťažkosťami ako bolesti žalúdka, hnačkou a zvracaním.

Rozpoznanie alergie

Pri stanovení diagnózy je nutné vykonať veľmi dôslednú anamnézu pacienta. Od nej sa potom v reáli odvíjajú ďalšie vyšetrovacie metódy, ku ktorým patrí laboratórne vyšetrenia, kožné a expozičný test. Na základe týchto postupov sa zistí konkrétny liek vyvolávajúci reakciu a nahradí sa bezpečnejšie alternatívou. Niekedy je možné po vysadení niektorého z medikamentov stanoviť aj príčinu.

Liečba a prevencia

V tento moment lekár poučí pacienta o jeho stave a vystaví mu kartičku, ktorý informuje o liekovej alergii. Následne dochádza k vysadenie liekov podporujúce alergickú reakciu. Pacient sa musí tiež vyvarovať strave obsahujúcej daný alergén. Alergik dostane predpis na antihistaminikum. Doteraz za najúčinnejší je považovaný liek s bisulepínu zvaný Dithiaden. Toto liečivo si možno vyzdvihnúť v lekárni len na predpis a podáva sa pri akútnych alergiách, ako je napríklad žihľavka, ekzém či svrbivé vyrážky na koži. Tomuto lieku sú obzvlášť pripisované vedľajšie účinky, medzi ktoré patrí ospalosť a útlm činnosti organizmu. Bohužiaľ tento liek nie je vhodný pre dojčiace a tehotné ženy. Dithiaden existuje vo forme tabliet a injekčného roztoku. Prvý variant je balená po dvadsiatich kusoch. Jedna tableta obsahuje dva miligramy bisulepínu. Balenie Dithiaden inj disponuje desiatich ampulkami po dvoch mililitroch. Každý roztok obsahuje jeden miligram tejto účinnej látky.

Z liekov sa odporúčajú aj prípravky s predĺženým účinkom (Cetirizín, Desloratadín, Levocetirizín, Loratadín). Tieto menované medikamenty sa podávajú perorálne. Skvelé sú glukokortikosteroidmi a kortikoidy. Tie sú na trhu k dostaniu v podobe mastí, tabliet, roztokov, inhalátorov, nosových sprejov a gélov. Niektoré sú voľnopredajné, iné sa dajú obstarať výhradne na lekársky predpis. Znamenitý účinok má záchranný liek rozširujúci priedušky Bronchodilatanciá. Na koži sa zase aplikujú lieky difenhydramínom a Fenistil. Ide o gély, ktoré vynikajú protialergickým a protisvrbivým účinkom.

V rámci prevencie by sa mal človek vyvarovať podanie nepotrebných liekov. Ak niektorý z pacientov mal v minulosti už skúsenosti s liekovou alergiou, potom by sa mal danému typu lieku oblúkom vyhýbať. Takýto človek by mal vždy pri sebe nosiť krabičku prvej pomoci.

Autor: Lenka Klabochová