Antivirotické účinky včelích produktov

Včely tvorí šesť rôznych produktov, z ktorých má každý určitý pôvod a jedinečné vlastnosti. Kým med je vďaka svojim liečivým vlastnostiam známy po celom svete, sú ostatní včelie produkty známe oveľa menej. V čase pandémie Covid-19 je potrebné veľké množstvo prírodných antivirotických liekov.

Ľudia už poznajú liečivé účinky medu v obdobiach nachladnutia a chrípok, ale včely ponúkajú ešte oveľa viac. Účelom tohto článku je poukázať na vedecká a klinická preukázania antivirotických účinkov včelích produktov.

Existujú dva typy antivirotických účinkov:

1. priamy
2. nepriamy

Priamy vzniká bezprostrednej interakciou produktu včiel s vírusom počas jeho pôsobenia, a nepriamé bojujú s vírusmi tým, že zvyšujú imunitu hostiteľa. Imunita hostiteľa môže byť zvýšená priamo, a to stimuláciou jeho schopností obrany, alebo nepriamo ako napr. stimuláciou rastu črevných baktérií, ktoré pôsobenie imunity organizmu ešte posilňujú.

Med

Med, hlavný produkt včiel, je zároveň ich zdrojom energie. Včely medonosné zbierajú peľ na med z nektáru a lepivé sladké miazgy rastlín. Po dlhú dobu v ľudskej histórii bol jedným z dôležitých zdrojov sacharidov a jediný z veľkého množstva sladidlá použiteľného na výrobu cukru, ktorá začala po roku 1800. V súčasnej dobe je ročná svetová produkcia medu asi 1,2 milióna ton, čo je menej ako 1% celkovej produkcie cukru. Ten je najdôležitejším prírodným potravinovým sladidlom s mnohými biologickými vlastnosťami, a používa sa v medicíne predovšetkým ako obväz na rany.

Zloženie a biologicky aktívne látky

Okrem svojich hlavných zložiek, cukrov, obsahuje med mnoho ďalších látok, najmä fenoly. V rôznych druhoch medu bolo nájdených 56 až 500 mg / kg všetkých fenolov. U polyfenolov sa jedná hlavne o flavonoidy (napr. vercetin, luteolín, kaempferol, apigenin, chrysin, galangin), fenolové kyseliny a deriváty kyseliny fenolové.

Obsah flavonoidov sa môže pohybovať medzi 2 a 46 mg / kg medu a bol nájdený vo vzorkách odobratých počas obdobia sucha vyrábaných pri vysokých teplotách.

Polyfenoly sú zodpovedné za antioxidačný, antimikrobiálný, imunitne aktivačný a za ďalšie vlastnosti medu. Hlavná antimikrobiálná aktivita je zameraná proti baktériám a v menšej miere proti hubám, parazitom a vírusom.

Antivírusové aktivita

Uvádzalo sa, že med in vitro inhibuje vírus rubeoly a herpes vírus. Ako ďatelinový, tak tiež manukový med mali rovnakú antivírusovú aktivitu proti varicella zoster vírusu, čo je herpetický vírus, ktorý u cicavcov vyvoláva ovčie kiahne a pásový opar.

Druhy medu P. sativum, N. sativa, Z. multiflora a Z. mauritiana majú jednu pomocou PCR testovanú Anti-HIV-1 aktivitu spôsobenú methylglyoxalem. Na med Manuka bol na základe methylglyoxalu hlásený z rôznych zdrojov vysoký inhibičný účinok proti vírusu chrípky.

Imunoaktivačné vlastnosti

Účinok medu na produkcii protilátok proti antigénom závislým na týmusu bol študovaný na myšiach. Podľa tejto štúdie stimuluje med produkciu protilátok počas primárnej a sekundárnej imunitnej odpovede proti týmus-dependentným a non-týmus-dependentným antigénom. Ďalej bolo zistené, že med podporuje množenie T- lymfocytov v bunkových kultúrach a aktivuje neutrofily.

V štúdii ľudí, ktorí držali dva týždne denní konzumáciu medu so zvýšením telesnej hmotnosti o 1,2 g / kg boli pozorované nasledujúce efekty: Zvýšenie sérového železa o 20% a pokles plazmatického feritínu o 11%, 50% zvýšenie monocytov a mierne zvýšenie podielu lymfocytov a eozinofilov, ďalej tiež zníženie séra imunoglobulínu E (34%).

Prebiotické účinky

Dôležité účinky medu na ľudské trávenie boli dané dokopy s oligosacharidy medu, ktoré majú prebiotické účinky. Oligosacharidová panoz bola najaktívnejším oligosacharidom. Tieto zlúčeniny vykazujú tiež prebiotický účinok synergickým spôsobom, avšak skôr na jednu z jednotlivých zložiek, čo vedie k zvýšeniu bifidobaktérií a laktobacilov.

Podľa štúdie na piatich kmeňoch bifidobaktérií má med podobný rastový účinok, ktorý sa podobá glukózovým oligosacharidom. Jednokveté medy z kyslého dreva, lucerny a šalvie stimulovali taktiež rast piatich ľudských črevných bifidobaktérií.

V inej štúdii zase med zvyšuje ako tvorbu laktobaktobacilů (v tenkom a hrubom čreve potkana), tak i tvorbu lactobacillus acidophilus a lactobacillus plantarum, zatiaľ čo sacharóza žiadny účinok nevykazovala.

Med pri chrípke a prechladnutí

Istá iránska štúdie tvrdia, že požitie 50 g medu denne skracuje dobu bežnej nádchy o dva dni. Ukrajinskí lekári Frolov a Peresadin informovali o unikátnom dlhodobom experimente o požití medu. Frolov zastáva funkciu predsedy infekčných chorôb na Lugánské lekárskej univerzite. Všetci členovia oddelenia užívali celkom 40-45 g medu vo vlažnom čaji trikrát denne. V celom experimente sa tohto jedinečného experimentu zúčastnilo 26 ľudí.

Počas celého experimentu nebolo použité žiadne iné profylaktum. Počas posledných 8 rokov experimentu bolo oddelenie v úzkom kontakte so 40-60 pacientmi s chrípkou a zápalom horných dýchacích ciest alebo s iným infekčným ochorením, ako je vírusová hepatitída, úplavica a dokonca aj cholera. V priebehu 20-ročného trvania experimentu, nemal žiadny z členov oddelenia žiadnej z popísaných ochorení. Pri imunologickom vyšetrení krvi sa zistilo, že koža a krv vykazovali zvýšenú baktericídnú aktivitu s veľmi nízkym počtom baktérií na pokožke, zatiaľ čo v celej oblasti horných dýchacích ciest neboli prítomné žiadne patogény. A pre tento experiment existovala kontrolná skupina: skupina lekárov, ktoré bolo v tesnej blízkosti Frolovovy testovacej skupiny. Testy prebiehali trikrát až štyrikrát ročne u skupiny trpiace chrípkou alebo bolesťami v krku. To dokazuje, že dlhodobé užívanie medu protiinfekčnú imunitu ešte zvyšuje.

Med a Covid 19

Na základe preukázaných antivírusových účinkov medu bol americký národný zdravotný inštitút poverený urobiť klinickú štúdiu s 1000 pacientmi s Covid-19, aby sa zistilo, či má med pozitívny vplyv na priebeh ochorenia.

Autor: Lenka Klabochová