Detský autizmus

Autizmus sa radí medzi veľmi vážne poruchy mentálneho vývoja dieťaťa, ktoré sú celoživotné. Patrí do tzv chorôb autistického spektra. Do týchto chorôb patrí - detský autizmus, atypický autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm ai

Autistické deti trpia vrodenou poruchou niektorých mozgových funkcií na neurobiologicky podklade. Autizmom sú častejšie postihnutí chlapci než dievčatá. Udáva sa, že pomer je 3-4:1. V SR sa vyskytuje cca 15-25 prípadov autistických na 10 000 narodených detí. Diagnóza býva väčšinou veľmi skorá, prejavy sú výrazné a nezameniteľné.

Autisti majú problémy s porozumením toho, čo vidia, prežívajú aj počuje. Majú narušenú schopnosť komunikácie, sociálna integrácia atď Medzi prejavy a vážnosťou ochorenia sú medzi autistov značné rozdiely a na autistům a je teda nutné k nim pristupovať individuálne.

Príčiny vzniku

Presnú príčinu autistickej poruchy sa zatiaľ nepodarilo objasniť. Udáva sa, že príčina vzniku je multifaktoriálna. Úlohu hrajú gény, rizikové faktory v tehotenstve - infekcie, vystavenie chemickým působkům a liekom, pred - a pôrodné komplikácie. Množia sa aj názory, že tu môžu hrať úlohu aj alergia či potravinové neznášanlivosti.

Prejavy

Sociálne zručnosti

Autista majú narušenú schopnosť porozumieť neverbálnemu správaniu - gestám, mimike, očnému kontaktu, ktorý nie sú schopní opätovať. Dávajú prednosť periférnemu pohľade pred priamym. S autizmom je spojená aj neschopnosť vytvárať vzťahy, zdieľať svoje záujmy, pracovať v kolektíve ai Autističtí ľudia postrádajú empatiu, nesúcit, preferujú samotu ak ľuďom sa správajú ako k veciam. Môžu však byť aj autisti, ktorí majú radi kontakt s ľuďmi.

Komunikácie

Autizmus sa vyznačuje oneskoreným vývojom reči, niekedy sa dokonca ani nevyvinie. S takými autistickými deťmi je potreba komunikovať pomocou gest, obrázkov, symbolov ai V prípade vyvinutia rečových schopností sú tieto značne obmedzené, často je sprevádza chudobná slovná zásoba, skôr užívajú stereotypné opakovanie slov, nebývajú schopní iniciovať a udržať zmysluplný rozhovor. A aj keď sa zdá, že majú bohatú slovnú zásobu, je pravdepodobné, že nie sú schopní rozpoznať zmysel toho, čo vlastne hovoria. V komunikácii je tiež problém nechápaní súvislostí či generalizácie / zovšeobecňovanie. Napr. naučia sa hovoriť slovo strom nad obrázkom javora, jedine javor bude stromom. Určité slovo je u autistov späté s danou vecou, predmetom. Reč autistických detí je zaťažená aj zlým používaním osobných zámen.

Predstavivosť, záujmy a hry

U postihnutých autizmom je typické zaujatie pre jednu alebo viac činností alebo pre predmet ao ostatné nejaví záujem. Bývajú napr fascinovaní pohybom - roztáčaním hračiek, otváraním a zatváraním dverí. Uprednostňujú stereotypné, rutinná činnosť. Zle znášajú akékoľvek sebemenší zmeny.

Pohybové schopnosti

Autistickým deťom často chýba koordinácia pohybov, je nerušené jemná motorika.

Zmyslové vnímanie

S autistickými deťmi je nutné byť opatrný, pokiaľ ide o zmyslové podnety. Často sú precitlivené potrebné na zvuk, svetlo, dotyk, pach. Na takéto podnety potom reagujú neprimerane, nahnevane, bojazlivo...

Emócie a správanie

U autistov je možné sledovať neprimerané a bezdôvodné emocionálne reakcie - bezdôvodný plač, zlosť, smiech, úzkosť. Nebezpečná je potom absencia strachu. Z toho vyplýva aj problémové správanie prejavujúce sa agresivitou voči druhým i sebe samému, neschopnosť koncentrácie, problémy so spánkom či jedlom.

Mentálne schopnosti

Autista mávajú obmedzené mentálne schopnosti až mentálnu retardáciu rôzneho rozsahu. Problematická býva pamäť. Mávajú veľmi dobrú krátkodobú pamäť - dokážu opakovať rozhovory, ktorým nerozumie, ale vybaviť si vety alebo slova po dlhšej dobe už nedokážu. V dlhodobej pamäti sa udrží len to, čo je podložené napr obrázky.

Terapia

U terapie autizmu je kladený dôraz na začlenenie autistického dieťaťa do spoločnosti, schopnosti tolerovať zmeny, učiť sa rôznym zručnostiam ai

Sú vytvárané špeciálne pedagogické programy zameraná na správanie a interakcie s okolím. Vykonáva sa nácvik sociálnych zručností a komunikácie. Vhodné sú tiež metódy ako hipoterapia, canisterapia, biofeedback ai Vždy v závislosti na stupni postihnutia a stavu autistických detí. Do terapeutických aktivít sú zapájaní aj rodičia, pretože proces učenia a správnych návykov je nutné vykonávať stále.

Ďalej sa môžu využiť v liečbe autizmu aj farmaká, ich využitie je skôr doplnkové, napr k upokojeniu dieťaťa.

Prognóza

Dôležitá je skorá diagnóza a práce s autistickými deťmi od raného detstva, kedy môžu byť zaraďované do špeciálnych programov, centier ranej starostlivosti, špecializovaných škôlok... Potom je možné u autistov s menej vážnou poruchou zlepšiť samostatnosť, sebeobslužnost, ich schopnosť učiť sa a začleniť sa. U väčšiny autistov však nedôjde k takému zlepšeniu, aby boli schopní samostatného života, a sú trvalo závislí na rodine či ústavnú starostlivosť.

Autor: Drahomíra Holmannová