Parkinsonova choroba

Ďalšie názvy : idiopatická Parkinsonova choroba, paralysis agitans, morbus Parkinson. V 19. storočí bola choroba označovaná ako obrna TRASÚCI, v skutočnosti sa však o obrnu nejde, a preto bola premenovaná podľa jej objaviteľa na Parkinsonovu chorobu.

Jedná sa o progresívne neurodegeneratívne ochorenie postihujúce určité neuróny (nervové bunky) mozgového kmeňa. Zdravé neuróny produkujú dopamín, ktorý hrá úlohu v plánovaní a programovaní pohybu. Degenerácia dopamínových centier môže viesť k Parkinsonovej chorobe, ktorá sa prejavuje poruchami pohybu.

Samotná Parkinsonova choroba je síce ochorenie neliečiteľné, ale nie smrteľné. Príčinou úmrtia Parkinsonovou chorobou väčšinou bývajú sprievodné ochorenia.

Poz : názov Parkinsonova choroba nie je z medicínskeho hľadiska úplne správny. Nejde o jednotný obraz poškodeného zdravia, ktorý je možné vyvolať jedinou príčinou, čo považujeme za charakteristické pre vymedzenie samostatné choroby.

Príznaky

Nedostatok dopamínu teda spôsobuje hlavne poruchy hybnosti, ktoré sa môžu počas dňa meniť. Pacienti sa občas môžu javiť ako takmer zdraví ľudia az ničoho nič môžu len meravo sedieť alebo mať neovládateľný tras. Niektorí pacienti trpia stuhnutosťou, pomalosťou ďalej potom kŕčmi, maskovitým tvárou s absenciou mimiky. Ako u množstva chorôb aj tu záleží na štádiu choroby a individuálnym zasiahnutí mozgu. V pokročilejších štádiách je typická šuchtavá chôdza, najčastejšie v miernom predklone s ohnutými hornými končatinami v lakťoch. U časti chorých sa okrem uvedených porúch vyvíja demencie. Porucha pohybu značne sťažuje bežné životné situácie Parkinsonovou chorobou aj ich príbuzných.

Liečba

Farmakologická liečba

V súčasnej dobe neexistuje liečba, ktorá by Parkinsonovu chorobu úplne vyliečila. Vyskytujú sa len prostriedky, ktorými môžeme mierniť priebeh choroby.

Prvý liek, ktorý bol vyvinutý pre liečbu Parkinsonovej choroby sa nazýva levodopa. Jedná sa o jedno z najúčinnejších liekov na túto chorobu. Je to látka svojou štruktúrou veľmi podobná bielkovinám, ktorá obnovuje zásoby dopamínu v mozgu. Vďaka tomu dochádza k zmierneniu prejavov choroby avšak čím dlhšie liečba trvá, tým sa znižuje účinnosť lieku. Levodopa sa kvôli jej účinnosti predpisuje až v poslednej etape ochorení. Medzi lieky, ktoré sa väčšinou používajú na začiatku sú amantadín alebo selegilín

Ako každý liek, tak aj lieky Parkinsonovou chorobou môžu mať vedľajšie účinky. Môže to byť napríklad zvracanie, halucinácie a pri dlhodobom užívaní mnoho kardiovaskulárnych porúch ako je zvýšený krvný tlak a arytmia srdca.

Cvičenie

Rehabilitácie a pravidelná pohybová činnosť je neoddeliteľnou súčasťou liečby chorých trpiacich Parkinsonovou chorobou. Okrem toho, že si chorý pravidelným cvičením a ďalšími pohybovými aktivitami udržuje dobrý fyzický stav, cvičenie tiež pozitívne pôsobí na jeho psychiku a podporuje u neho dobrú náladu.

Prioritným cieľom fyzioterapie je zlepšiť kvalitu života pacienta, a to v udržanie schopnosti sa o seba postarať sám, bezpečnosti v denných aktivitách, zlepšenie dýchania a celkovej kondície vrátane svalovej sily končatín.

Cvičenie v domácom prostredí je najdôležitejším domácim liečením, ktoré si zaisťuje chorý sám, prípadne s pomocou členov svojej rodiny. Bez spolupráce chorého nemožno očakávať pozitívne výsledky liečby.

Prevencia

Prevencia tohto ochorenia nebola doteraz popísaná. Existujú ale látky, ktoré pôsobia veľmi pozitívne na mozgové tkanivo, nervové funkcie a tiež zvyšujú produkciu dopamínu. Takou významnou látkou je vitamín B6.

Strava

Bielkoviny hrajú v živote dôležitú úlohu, pretože sú základnou stavebnou jednotkou organizmu, ale parkinsonici by mali vedieť, že bielkoviny im rušia účinky liekov. Preto by mali cez deň príjem bielkovín zmenšiť a kompenzovať ho večer po poslednej dávke liekov. Dôležitý je prísun ovocia a zeleniny, aby sa predišlo zápche. Sladkosti by mal Parkinsonovou chorobou zredukovať.

Rizikové faktory

Zatiaľ nie je zistené, koho toto ochorenie postihuje. Nie je známe, aké negatívne vplyvy na nás musí pôsobiť, aby sme trpeli Parkinsonovou chorobou. Jedna z teórií vedcov je, že choroba spôsobujú genetické predispozície a nepriaznivé vplyvy vonkajšieho okolia. Boli preukázané dedičné prípady tohto ochorenia, avšak vo veľmi malom počte. Ako ďalší rizikový faktor sa uvádza užívanie heroínu a alebo iných toxínov.

Výskyt

Choroba je v štatistikách uvádzaná ako jedna z najčastejších degeneratívnych ochorení nervovej sústavy. Častejšie sa vyskytuje u mužského pohlavia vo veku 50-60 rokov. Vývoj parkinsonizmu trvá mesiace až roky.

Rady pre Parkinsonovou chorobou

• Pravidelná konzumácia liekov
• Dostatok fyzických aktivít (nesedět len doma na zadku)
• Užívanie potravinových doplnkov
• Je vhodné v dome zaviesť bezpečnostné opatrenia - protišmykové podložky hlavne do kúpeľne
• Obstaranie pevných kresiel a stoličiek s opierkami
• Upratovať drobné predmety z podlahy
• Zapojenie sa do terapeutickej skupiny Parkinsonovou chorobou

Literatúra

Jak čelit parkinsonově nemoci- rady nemocným, Doc. MUDr. Vilibald Vladyka, CSc. (Avicenum)

PATOLOGIE, Jan Stříteský (EPAVA)
Parkinsonova nemoc, J.Roth, M.Sekyrová, E. Růžička a kol.
Diplomová práce: Využití psychomotorických cvičení u seniorů s Parkinsonovou chorobou, Bc. Kateřina Hillerová

Autor: Klára Šedová