Schizofrénie

Schizofrénia je psychické ochorenie charakteristické narušeným vnímaním reality. V dôsledku toho dochádza k poruchám myslenia, vnímania, vôľa a prežívanie emócií. Názov pochádza zo slova schizma, čo znamená rozštiepenie. K rozštiepenie osobnosti a postupnému úpadku a rozpadu mysle u chorého skutočne dochádza.

Jedná sa o najčastejšie a najzávažnejšie duševnú poruchu, ktorá postihuje až 1 % populácie. Choroba prepuká v podobne veľkej miere u mužov aj u žien, a to najčastejšie okolo dvadsiateho až tridsiateho roku. U mužov je však veková hranica posunutá nižšie. V rozvoji schizofrénie zohráva svoju úlohu aj dedičný faktor. Väčšie percento schizofrenikov však vo svojom najbližšom rodinnom okruhu nemá nikoho, kto by na chorobu tiež trpel. Z geologického hľadiska nie sú tiež veľké rozdiely medzi jednotlivými kontinentmi. Iba sa uvádza, že lepší priebeh a prognózu majú prekvapivo obyvatelia rozvojových krajín než západnej civilizácie.

Príznaky schizofrénie

Hoci k nástupu choroby dochádza spravidla až v neskoršom veku, prvotné príznaky sa objavujú už v detstve a adolescencii. Často sú však ťažko rozpoznateľné a splývajú s bežnými odchýlkami správanie, ktoré sa vyskytujú v rôznom veku u rôznych povahových typov. Patrí medzi ne napríklad uzavretosť, úzkosť, vyhýbanie sa spoločnosti, depresia, poruchy spánku, pocit menejcennosti alebo vzťahovačnosť. Typický je tiež zhoršený prospech v škole. Len málokto môže za tak bežne sa vyskytujúcimi javy u veľa mladých jedincov vidieť zárodok neskoršej vážnejšej choroby. Tú môže potom naplno spustiť použitia drog alebo stresová či inak psychiku zaťažujúce situácie. Príznaky schizofrénie delíme na pozitívne a negatívne. Medzi pozitívne radíme sluchové a zrakové halucinácie, myšlienkové bludy, nelogickú reč alebo nelogické správanie. Ako negatívna symptóm sa objavuje strata reči, strata schopnosti prežívať radostné okamihy, všeobecná strata záujmu a negativizmus, pri ktorom chorý robí presný opak toho, čoho sa po ňom žiada. Prítomnosť jednotlivých príznakov sa odvíja od druhu ochorenia.

Schizofréniu rozdeľujeme na tieto základné formy :

1. ) Paranoidná schizofrénia : Jedná sa o najčastejší typ schizofrénie. Príznačné sú pre ňu bludy a halucinácie, najmä tie sluchové. Človek sa cíti ohrozený a má pocit, že je prenasledovaný. Je vzťahovačný, príhovory druhých k svojej osobe berie ako útok. Za všetkým vidia postranné úmysly, ktoré mu majú ublížiť. Tento typ ochorenia má najlepšiu prognózu.

2. ) Simplexný schizofrénie : Jej výskyt je zaznamenaný už okolo pätnásteho roku života. Chorý postupne stráca záujem o svoje okolie, uzatvára sa do seba a prestáva sa o seba starať. Pociťuje celkovú apatiu, ničotu a nechuť k čomukoľvek. Jeho emócie sú otupené. Často dochádza k samovraždám.

3. ) Hebefrénna schizofrénie : Prepukne v období adolescencie. Prejavuje sa nevhodným, voči druhým necitlivým správaním, ktoré sprvu býva zamieňané za obyčajné prejavy puberty. Jedinec s touto diagnózou sa uchyľuje k vulgárne reči. Jeho preslovy, ktoré často tiahnu k filozofovanie, sú pre okolie nepochopiteľné a bizarné, často nedávajú zmysel ani vetnej stavby. Objavujú sa halucinácie. Táto forma má najprogresívnejšie priebeh a bohužiaľ aj najhoršie prognózu. Osobnosť je pri nej poškodená nenávratne.

4. ) Katatonní schizofrénie : Vzácna forma choroby. Chorý prestáva hovoriť, postupne sa prestáva aj pohybovať. Dochádza k tomu z dôvodu sluchových halucinácií, ktoré mu akýkoľvek pohyb alebo rozprávanie zakazujú. Tento stav môže vystriedať krik a náhle pohyby.

5. ) Nediferencovanej schizofrénie : Typ, ktorý má príznaky schizofrénie, ale nemôžeme ho zaradiť k jednej konkrétnej forme.

6. ) Reziduálny schizofrénie : Forma prevažne s negatívnymi príznakmi, ktorej trvanie je chronické a ťažko liečiteľné.

Liečba

Liečbu delíme na akútne, stabilizačné a udržiavacie. Pacientovi sú v nej podávané antipsychotiká. Tie chorého zbavujú halucinácií a bludov a udržujú jeho myseľ v rovnováhe. Taktiež tlmí depresívne alebo manické stavy. Uplatňovaná býva tiež elektrokonvulzívnu terapia, psychoterapia a socioterapie na opätovné začlenenie chorého do spoločnosti. Po prvom ataku schizofrénie je zásadným obdobie ďalších dvoch až piatich rokov. K uzdraveniu dochádza u tretiny schizofrenikov, u ďalšej tretiny je priebeh pokojný, ale choroba sa pravidelne vracia, au poslednej tretiny choroba pretrváva a postupne sa zhoršuje.

Autor: Simona Knotková