Defekt komorového septa

Defekt septa (prepážky) srdcových komôr (VSD) je vrodená srdcová vada, kedy je v prepážke medzi pravou a ľavou srdcovou komorou jeden alebo viac otvorov. A pretože na ľavej strane je vyšší tlak, potom časť okysličenej krvi, ktorá by mala byť za normálnych okolností odvádzaná do srdcovej tepny, preteká späť do pravej srdcovej komory a tým opäť neefektívne do pľúc.

U malých defektov je poznať len srdcový šelest, ktorý ale hneď po narodení nie je počuť. Ak je ale defekt veľký alebo ich je viacero, znamená to, že pravá komora musí čerpať oveľa viac krvi, než pri zdravom srdci. Veľké množstvo krvi prúdi tiež pod vyšším tlakom do pľúc a pľúcnice. V rovnakom čase musí ľavá komora pracovať viac, aby mohla do srdcovej tepny priviesť dostatočné množstvo krvi pre celý organizmus. V podstate to znamená, že pravá aj ľavá strana srdca a pľúc musí pracovať oveľa viac, než je bežné.

Príčiny vzniku a priebeh ochorenia

U plodu v maternici spočiatku žiadna prepážka medzi komorami srdce nie je. Tá sa vytvára postupne v priebehu vnútromaternicového vývoja. Ak v prepážke zostane otvor, potom ide o defekt komorového septa. Táto vada je oveľa častejšie, než by sme mysleli, ale často nie je objavená, pretože ak je otvor malý, môže sa samovoľne uzavrieť a nemá žiadne komplikácie. Veľké otvory môžu naopak viesť až k srdcovému zlyhaniu a k vzniku pľúcnej hypertenzie. Nepriaznivé je, keď netesní chlopňa aorty alebo keď môže dôjsť k zúženiu priesvitu pľúc (pulmonálna stenóza). Všetky deti majúce túto vadu sú ohrozené endokarditídou.

Prejavy

Otvor v komorovej prepážke sa nemusí vždy markantne prejavovať. Je tu ale riziko, že pravá polovica srdce bude preťažená a toto preťaženie vedie k pľúcnej hypertenzii s dýchavičnosťou a únavou. Vada v detskom veku sa prejavuje zníženou aktivitou a nedostatočným prospíváním s pomalým zvyšovaním telesnej váhy.

Diagnostika

Diagnóza defektu komorového septa sa stanovuje na základe echokardiografického vyšetrenia a klinických príznakov, medzi ktoré patrí počuteľný šelest na srdci, ktorý je spôsobený abnormálnym krvným prúdom medzi komorami.

Vyšetrenie

Pri podozrení na akúkoľvek srdcovú vadu sa vykonávajú tieto vyšetrenia:

• meranie pulzu, teploty, krvného tlaku a počtu dychov za minútu
• meranie saturáciou, teda ako je krv nasýtená kyslíkom v percentách
• röntgen srdca a hrudníka, kedy sa zobrazí tvar a veľkosť srdcového tieňa a stav pľúc
• EKG (elektrokardiogram). Pri tomto vyšetrení sa zaznamenáva elektrická aktivita srdca. Klapky a balóniky, ktoré sa umiestňujú na hrudník a končatiny sú úplne nebolestivé a neškodné. Z výsledku záznamu sa zistí všetky podrobnosti o srdcovom rytme alebo stupni záťaže srdcového svalu.
• ECHO (echokardiografické vyšetrenie), pri ktorom sa vykonáva ultrazvukové zobrazenie srdca, jeho stavba a funkcie. Je to nebolestivé vyšetrenie a jeho vysoká kvalita je základom pre rozhodovanie o postupe liečby.

Liečba

Pri veľmi malých otvorov bez klinických príznakov možno niekedy počkať a dieťa sledovať, či dôjde k spontánnemu uzatvorenie otvoru. Väčšie defekty, ktoré klinické príznaky spôsobujú, sa niekedy môžu uzavrieť tzv. endovaskulárnou katetrizáciou alebo kardiochirurgickou operáciou. Pri endovaskulárnom zákroku sa napichne niektorá z tepien (najčastejšie v slabinách) a touto tepnou sa zasunie až k srdcu špeciálny prístroj, pomocou ktorého sa otvor uzavrie. Nejde o operáciu ako takú, táto metóda je menej zaťažujúca než kardiochirurgický zákrok, ale na druhú stranu je vhodná iba v niektorých prípadoch.

Katetrizačný uzáver

U niektorých detí je možné otvor v prepážke uzavrieť aj bez operácie. Ide o tzv. katetrizačnú metódu, pri ktorej lekár zavedie dieťaťu v celkovej narkóze vpichom do triesla pružnú jemnú hadičku (katéter s okluderem) až do srdca. Okluder, ktorý vyzerá ako dáždniček, sa v srdci roztvorí a otvor v srdcovej prepážke uzavrie. Po tomto zákroku je dieťa hospitalizované najmenej 48 hodín.

Operácia

Veľký defekt musí byť uzavretý chirurgicky a vykonáva sa na otvorenom srdci - v mimotelovom obehu. Jedná sa o typ operácie srdca, kedy je srdcová činnosť úplne zastavená a funkciu srdca preberá prístroj, ktorý dodáva krv do celého tela a súčasne zaisťuje jej okysličovanie. Zároveň je prístrojom znižovaná teplota dodávanej krvi a tým sa celý organizmus ochladzuje, takže sa znižujú potreby živín pre všetky tkanivá. Týmto spôsobom zaistená dodávka krvi chráni čo najviac všetky orgány počas operácie a zároveň umožňuje lekárom pracovať na úprave srdcové chyby. Po ukončení operácie je organizmus postupne ohrievaný, srdce začína opäť pracovať svojím vlastným rytmom, alebo je srdcový sval elektricky povzbudený a postupne začína opäť fungovať, zatiaľ čo funkcia umelé pumpy - mimotelového obehu klesá až do absolútneho odpojenia. K srdcu sa chirurg dostáva väčšinou prerezaním hrudnej kosti stredom hrudníka. Chirurgický zákrok v mimotelovom obehu trvá zvyčajne 4-8 hodín podľa obtiažnosti výkonu. U väčšiny vrodených chýb srdca je pri liečbe používaný tento typ operácie. Doba hospitalizácie je 7 - 10 dní. Záleží na tom, ako dlho dieťa bude ležať na pooperačnom JIS a potom na JIS, a tiež na tom, aký bude zdravotný stav dieťaťa. U väčšiny detí je riziko nízke, avšak záleží na zdravotnom stave dieťaťa, v ktorom operáciu podstupuje.

Autor: Lenka Klabochová