Dvojité videnie (diplopia)

Dvojité videnie je odborne označované ako diplopia. Ide o simultánne videnie dvoch obrazov jedného objektu, kedy môžu byť tieto obrazy posunuté vertikálne, horizontálne alebo diagonálne navzájom k sebe.

Často ide o dôsledok narušenej funkcie okohybných svalov. Obe oči pritom fungujú senzoricky správne, avšak nevedia sa správne zamerať na pozorovaný objekt.

Mozog sa prirodzeným spôsobom bráni vzniku dvojitého videnia tým, že ignoruje obraz iba z jedného oka. Častejšie sa tak môže stať predovšetkým v detskom veku, keď je mozog ešte vo vývine, a preto jedinci v detskom veku nariekajú na dvojité videnie menej často ako dospelí, u ktorých môže dôjsť k vzniku strabizmu (škúlenia) až v dospelosti. Schopnosť adaptovať sa na dvojité videnie v detstve môže vyzerať pozitívne, ale vo vývoji dieťaťa pôsobí táto adaptácia negatívne, pretože môže dôjsť k vývinu tupozrakosti. Niektorí dospelí chorí tiež zvládnuť na nejaký čas ignorovať obraz z jedného oka, avšak táto schopnosť už nie je taká dokonalá, a preto tu nehrozí trvalé poškodenie zraku.

Príčiny dvojitého videnia jedným okom

Pokiaľ vidíme objekty dvakrát len ​​jedným okom, je porucha väčšinou v oku. Celkom často býva spôsobená ochorením očnej rohovky alebo šošovky (napr. katarakta).

Príčiny dvojitého videnia oboma očami

Zlá funkcia okohybných svalov býva často spôsobená narušením nervosvalového spojenia, mechanicky, prerušením III. (n. oculomotorius), IV. (n. trochlearis) alebo VI. (n. abducens) hlavového nervu, prípadne pôsobením neurotoxínov. Diplopia môže byť aj prvým prejavom závažnejších ochorení, porušuje udržovanie rovnováhy chorého, pohyb a tiež čítanie.

1.) Cievna mozgová príhoda

Pokiaľ sa pri mozgovej mŕtvici poškodí časť mozgu, ktorá zodpovedá za správne fungovanie niektorého z okohybných svalov, tak je následkom jeho ochrnutie a dvojité videnie. Dvojité videnie vzniká väčšinou iba pri pohľade konkrétnym smerom, zatiaľ čo v iných smeroch môže človek vidieť celkom normálne, čo závisí od toho, ktorý z okohybných svalov je vyradený z funkcie. Ak sa jedná o ťažšie postihnutie, potom je na človeku poznať asymetrie pri pohľade - škúlenie.

2.) Mozgové nádory

Rovnako ako mozgová mŕtvica môže aj mozgový nádor, ktorý vyrastá v blízkosti mozgových centier a dráh, ktoré ovládajú okohybné svaly, narušiť ich funkciu.

3.) Roztrúsená skleróza

Toto autoimunitné ochorenie zasahuje centrálny nervový systém, teda mozog a miechu. Výsledné porušenie funkcie okohybných svalov môže tak byť jedným z mnohých prejavov.

4.) Úraz hlavy

Dvojité videnie sa môže prechodne vyskytovať aj pri otrase mozgu a môže byť sprevádzané nevoľnosťou, zvracaním a bolesťami hlavy.

5.) Myasthenia gravis

Diplopia je v tomto prípade jedným z typických symptómov. Toto ochorenie je na rozdiel od predchádzajúcich vzácne, ide o autoimunitný proces, počas ktorého protilátky nášho organizmu napádajú naše vlastné nervosvalové platničky, čím porušujú prenos vzruchov z nervov na svaly.

Diagnostika

Pacienta trpiaceho pocitom dvojitého videnia by mal vyšetriť neurológ a očný lekár a to vrátane prešetrenia očného pozadia. Okrem fyzikálneho neurologického vyšetrenia sa väčšinou vykonáva aj CT vyšetrenie mozgu.

Autor: Lenka Klabochová