Jedovaté pavúky
V súvislosti so zmenou klimatických podmienok dochádza v prírode tiež k migrácii niektorých živočíchov, ktorých rodným krajom sú oveľa odľahlejšie končiny. Tým trochu nevítaným druhom sú pavúky, ktorí u hŕbu ľudí doslova vzbudzujú panickú hrôzu. Podľa výskumov sa zistilo, že vo svete existuje približne dvesto druhov pavúkov s nebezpečnými jedovatými hryzadlami.
Jedovaté druhy spôsobujú otravu, pri ktorej dochádza k ľahkým či vážnejším poškodením kože alebo dokonca k navodeniu klinickej smrti. Na našom území sa možno stretnúť s jedovatými pavúkmi, ktorým vyhovuje veľmi dobre naše klíma. Tieto živočíchy začali osídľovať lokality, kde ich nebolo možné ešte pred nejakým časom zahliadnuť. Invázia týchto živočíchov trápi aj okolité štáty.
Jedovaté pavúky žijú skrátka všade. Zahliadnuť ich ľudia môžu nielen na dedinách, ale aj vo veľmi rušných mestách. Tento druh osminohých článkonožcov sa pýši jedovatými žľazami, ktoré sú umiestnené predovšetkým v bazálnym článku špeciálne uspôsobené končatiny, prípadne až na mieste zvanom prosoma. Jed pochádzajúce z pavúčieho orgánu je vskutku dôležitý, pretože vďaka nemu sa nejednému pavúkovi podarí efektívne a rýchlo usmrtiť potenciálnú korisť.
Jedovaté pavúky na českom území, vo zvyšku Európy a na ďalších kontinentoch
Z juhovýchodnej Európy sa k nám údajne dostal druh jedovatého pavúka. Tým je záprednice jedovatá. Tá bola videná nielen na území južnej Moravy, ale aj v malebnom kraji Českého stredohoria či na určitých miestach v pôvabnom polabskej kraji. Tento maximálne jeden a pol centimetrový živočích sa dozaista vyskytuje aj v ďalších českých lokalitách. Uprednostňuje vyššia trávnatý porast a práve tú si stavia typická hniezda, v nich sa potom väčšinu času zdržiava. Tento druh zápřednice sa môže uchýliť do záhrad a ľudských príbytkov, a preto sú stále častejšie prípady napadnutia. Niektorí jedinci si napríklad tohto pavúka donesú na deke či mikine až domov. Mnoho ľudí už s týmto tvorov malo v minulosti čo dočinenia.
Tento druh záprednice sa uchyľuje k útočnému manévru a následnému uhryznutie v okamihu, keď vycíti nebezpečenstvo. K tomu ho môže človek vyprovokovať, bez toho aby o tom vedel. Stačí, aby sa jedinec napriahol rukou, ľahko zahnal alebo si utrel čelo handričkou, na ktorom je prichytený tento pavúk a nešťastie je na svete. Uhryznutie týmto druhom živočícha je bolestivé. Zasiahnuté miesto sčervenie a opuchne. Koža v tejto oblasti nepríjemne svrbí. Tento jav môže pretrvať až niekoľko dní. Citlivejší jedinci môžu potrápiť zdravotné ťažkosti ako horúčosť kože, dočasné lokálne ochrnutie, bolesť hlavy, malátnosť, mierna až ťažšia forma nevoľnosti.
Križiak pruhovaný je druh pavúka z čeľade křižakovitých, ktorý u nás našiel útočisko. Jeho pôvodnou domovinou je stredomorské územia. Tento tvor s výraznejším prefarbením má zhruba dva centimetre a vyskytuje sa po celom Česku. Najčastejšie ho môžu ľudia stretnúť na lúkach s vysokým porastom. Preferuje tiež stanovište sa sporadickú bylinnou vegetáciou. Nepohrdne však ani mokřejšími lokalitami. Tento druh sa často objavuje aj na záhradách, parkoch, záhradkách a aj pri stene najrôznejších stavení. Ide o živočícha, ktorý je vybavený malými chelicery, ktoré nie sú schopné preraziť silnejšie ľudskú kožu. Dodať možno tiež to, že tento jed máva nižšiu koncentráciu toxínu, a preto nie je pre ľudského jedinca nebezpečný. Avšak malé deti by mali pred týmto druhom pavúka byť veľmi na pozore.
Stepník moravský je druh pavúka z čeľade stepníkovitých. Ako už jeho samotný názov napovedá, rád sa pohybuje na južnej Morave. Najväčší výskyt tohto živočícha bol sponzorovaný priamo v Chránenej krajinnej oblasti Pálava. Obzvlášť stretnúť ho možno v prírodnej lokalite Podyjí. Ďalším známym miestom je aj piesčitý biotop pri Hodoníne. Tento pavúk sa zdržiava aj v ďalších štátoch strednej Európy. Bežne dorastá do dĺžky cca dvoch centimetrov. Jed tohto druhu pavúka spôsobuje u človeka zvýšenú telesnú teplotu, ktorú sprevádza samozrejme rýchly srdcový tep. Tento stav pretrváva zhruba sto dvadsať minút aj potom človeka trápi intenzívnejšie bolesť hlavy.
Pokoutník tmavý sa radí k typickému druhu z čeľade pokoutníkovitých. Ide o pavúka s dlhšími bytelnějšími nožičkami. Tie majú rozpätie skoro desať centimetrov. Tento živočích sa pohybuje v blízkosti ľudského obydlia. Zvykol si osídľovať duté stromy, pivnice, kôlne, garáže, objekty určené na chov hospodárskych zvierat. Je schopný zaliezť aj do obytných častí. Jeho uhryznutie môže navodiť bolestivejšie reakciu. Inak jeho jed má slabšie úroveň. Ak uhryzne, potom nemá potrebu vyplýtvať všetok jedový toxín. Obnoviť túto látku mu trvá nejaký čas, a preto sa v rade situácii radšej dá na útek.
Križiak obyčajný je ďalší druh z čeľade křižákovitých, ktorý zdomácnel nielen u nás, ale aj v iných európskych štátoch. Možno na neho naraziť tiež v určitých lokalitách na americkom a ázijskom kontinente. Je pre neho charakteristická jedinečná kresba v podobe zvlnené pretiahnuto škvrnky. Aj keď tento živočích oplýva jedom, tak sa ho ľudia nemusia obávať. Pavúk totiž nemá dostatočne silné hryzadlá na to, aby nimi prehryzol ľudskú kožu.
Stepník červený spadá do kategórie nápadito sfarbených pavúkov. Ide o rod stepník. Tento druh obývá vresoviská, trávnaté či lesostepné oblasti. Vyznačuje sa pomerne silnými hryzadlami, ktorý prehryznú i ľudskú kožu. Pavúčí jed vyniká silnejší toxicitou, a preto po ňom ľudia môžu mať zvyčajne horúčku a bolesť hlavy, prípadne aj rýchlejšie srdcový tep. Z ľudského tela môže táto forma otravy vyprchať až za niekoľko hodín.
Snovačka jedovatá prezývaná falošná čierna vdova patrí do skupiny jedovatých pavúkov z čeľade snovačkovitých. Tieto živočíchy si obľúbili anglické povetria. Jed takého stvorenie dokáže ohroziť ľudský život. Človek sa po uhryznutí týmto pavúkom necíti dobre a je mu hrozne nevoľno. Jedinci vystúpi horúčka a začne sa triasť. Jeho zdravotný stav sa mení veľmi rýchlo a infekcia sa rozširuje do celého tela. Popri viditeľných mokvavých rán zasahuje tento jed aj životne dôležité orgány. Ak sa takto zasiahnutá osoba dostane do rúk lekára, má istú nádej na uzdravenie. Bohužiaľ zotavenie po tomto uhryznutí býva zdĺhavé.
Pavúk vodný je jeden z mála druhov, ktorý sa pohybuje nielen v stojatých vodách, ale aj v tôňach, močaristých a rybničných lokalitách. Vo väčšine prípadov možno jeho účinky porovnať s včelím bodnutím.
V Európe žije sklípkánek čierny, Tarantula, strehúň škvrnitý a iné druhy jedovatých pavúkov. Na ďalších kontinentoch sa pohybujú druhy pavúkov, ako je napr. Sklípkanec jedovatý, brazílsky putovný pavúk, snovačka kališnová, snovačka hasseltova a sklípkan ozdobný.
Prvá pomoc pri pavúčím uhryznutí
Ak človeka uhryzol bežných druh neškodného pavúka, potom reálne nejde o nič neobvyklé. Vo väčšine prípadov je to skrátka banalita. Zasiahnuté miesto stačí vyčistiť kúskom mydla pod tečúcou vodou. Červenkasté miesto sa odporúča upokojiť studeným zábalom. Tento spôsob je výborný aj na spľasnutie opuchu. Ľudia môžu využiť tiež poriadne vychladený studený gélový obklad alebo vrecko mrazenej zeleniny. V prípade že je zasiahnutá oblasť v niektorej z horných alebo dolných končatín, potom sa odporúča ju zdvihnúť. Tento pohyb vedie jednoducho k zmierneniu nielen edému, ale aj zápalových prejavov. Na bolesť sú perfektné tablety s účinnou tlmiacou zložkou. Človek by mal svoj stav pozorne sledovať zhruba dvadsať štyri hodín. Pokiaľ by u neho došlo k rapídnemu zhoršeniu, potom by mal vyhľadať odbornú pomoc. To sa týka najmä situácie, pri ktorej má človek problémy s dýchaním, nepríjemný pocit na odpadnutie či svalové kŕče. U takéhoto jedinca sa môžu objaviť lézie, nevoľnosť i ostatné príznaky.
Ak človeka uhryzne jedovatý druh pavúka, mal by sa ihneď obrátiť na lekára. Najlepšie bude, keď sa jedinec dopraví do nemocnice. Predtým však by mal vykonať nevyhnutnú dezinfekciu zasiahnutého miesta. Koža by sa mala ľadovať. Pre stanovenie diagnózy sa lekárom môže hodiť aj inkriminovaný druh pavúka a to či už v živej alebo mŕtve podobe. Ten možno odchytnout do pohára či nejakého uzatvárateľného vrecka. Voči jedu istých druhov pavúkov sa v cudzine vyrába široká škála antisér.
Autor: Lenka Klabochová
