Krvotvorba

Krvotvorba je tvorba krvných buniek. Ich stála obnova je zaistená procesom krvotvorby, a po väčšinu nášho života vznikajú tieto bunky v kostnej dreni. Kmeňové krvné bunky teda v kostnej dreni vznikajú a obývajú ju a majú schopnosť dávať vzniknúť všetkým krvným elementom. Ide o bunky, ktoré sú schopné sa neustále obnovovať.

Miesta krvotvorby

Úplne prvé krvné bunky sa tvoria už v troch týždňoch života zárodku v krvných zhlukoch a vo žĺtkovom vačku mimo vlastný zárodok. Počas ďalšieho vývoja sa krvotvorba presúva do sleziny, pečene a lymfatických uzlín. Nakoniec sa miestom krvotvorby stáva definitívne iba kostná dreň.

Medzi miliardami krvných buniek existuje aj malá skupina kmeňových buniek, ktoré sú zásobárňou bielych a červených krviniek aj krvných doštičiek. V odbornej verejnosti je už známe, že 1 liter krvi dospelej osoby obsahuje niečo okolo 6 miliárd bielych krviniek a 5 biliónov červených krviniek a dennodenne sa obnovuje asi 50 mililitrov krvi.

Krv obsahuje tieto najčastejšie zložky:

• červené krvinky (erytrocyty)
• biele krvinky (leukocyty) - T-bunky, B-bunky a makrofágy
• krvné doštičky

Ako naša krv vzniká

V ľudskom tele sa ročne vytvorí asi 18 litrov krvi. Deje s to výkonom kmeňových buniek, ktoré majú obrovskú schopnosť rozmnožovať sa. Po rozdelení materskej kmeňové bunky je jedna dcérska bunka úplne rovnaká ako bunka pôvodná. Počas procesu samoobnovy sa stane opäť kmeňovú bunkou.

A čo sa stane s druhou dcérskou bunkou? To je v podstate samotné jadro veci, teda krvotvorby. Druhá dcérska bunka, ktorá vznikla delením prvotné kmeňové bunky sa stane rodičom miliárd krvných buniek. Tieto krvné bunky sa čím ďalej viac začínajú podobať určitému typu krvné bunky. Cieľom tohto procesu je vznik konečného druhu krvinky.

Všetky krvinky v našom tele teda majú jednu jedinú spoločnú materskú kmeňovú bunku, ktorá dáva vznik bielym aj červeným krvinkám.

K čomu krvinky a krvné doštičky slúži?

1) Biela krvinka čiže leukocyt je krvná bunka podieľajúcí sa na na fungovaniu imunitného systému. Biele krvinky sú schopné bojovať proti baktériám, vírusom a ďalším patogénom a vôbec proti všetkým cudzím organizmom v tele.

2) Červená krvinka čiže erytrocyt je najbežnejšia krvná bunka. Červené krvinky sa predovšetkým podieľajú na výmene kyslíka a oxidu uhličitého a kyslík prenášajú z pľúc do ostatných telových tkanív. Obsahujú červené krvné farbivo hemoglobín, ktoré sa skladá z železité zložky (Hemu), ktorá viaže práve kyslík a z bielkovinové zložky (globínu).

3) Krvná doštička čiže trombocyt je bezjaderné teliesko. Má schopnosť zhlukovať sa, čím sa podieľa na procese zastavenia krvácania a zrážania krvi. Krvné doštičky sú stálou súčasťou krvi a je ich cca 150-450 tisíc na mikroliter.

Liečba porúch krvotvorby

Niektoré poruchy krvotvorby je možné liečiť transplantáciou kostnej drene, avšak najskôr musia byť zničené choré kmeňové bunky. So zdravou kostnou dreňou sa potom dodajú tiež nepoškodené krvné kmeňové bunky, ktoré naštartujú opäť od začiatku proces tvorby krvných buniek. Tento veľmi náročný zákrok sa vykonáva od roku 1968. Za úplne prvú transplantáciu kostnej drene získal profesor Thomas Nobelovu cenu.