Mukopolysacharidóza III. typu (Syndróm Sanfilippov)

Mukopolysacharidóza III. typu inak tiež označovaná ako Syndróm Sanfilippov je geneticky podmienené metabolické ochorenie. Radíme ich medzi střádavá lysozomálná ochorenia. Trpí ním 1 dieťa z cca 65-100.000 zdravo narodených detí.

Dedičnosť

Dedičnosť tejto choroby je autozomálne recesívna. Poškodený gén je v telových bunkách a musí byť prítomný u oboch rodičov a tí ho obaja musia odovzdať dieťaťu, aby choroba prepukla. Pokiaľ deti získajú 1 postihnutý gén, tj. iba od matky, alebo od otca, stávajú sa nosičmi tejto choroby a môžu ju poslať ďalej.

Charakteristika choroby

Pod Syndróm Sanfilippov sa radí poruchy enzýmov, ktoré sa zapájajú do metabolizmu a odbúravanie heparan sulfátu. Je to mukopolysacharid, súčasť medzibunkovej hmoty. Nepotrebné molekuly heparan sulfátu sa odstraňujú v lyzozómoch, čo sú bunkové organely sa štiepiace enzýmy. Pri absencii enzýmov, ktoré heparan sulfát štiepia, dochádza ku kumulácii nerozložených molekúl. Dochádza k zväčšeniu lyzozómov, ktoré vyplní celú bunky a tá umiera.

Rozdelenie Syndróma Sanfilippova

Existujú 4 formy podľa rozdielne biochemické a molekulárnej charakteristiky, tj. chýba rôzne enzýmy štiepiace heparan sulfát, vznikajú teda rôzne štiepne medziprodukty.

MSP IIIA - heparan N-sulfatáza
MSP IIIB - α-N-acetylglukosaminidáza
MSP IIIC - acetyl-CoA: α-glukosaminid acetyltransferáza
MSP IIID - N-acetyl glukosamín 6-sulfatáza

Príznaky

Príznaky nie sú jednotné, môžu sa u chorých líšiť. U niektorých totiž enzým úplne chýba, u iných môže byť funkcia čiastočne zachovaná.

Klasicky sa objavuje postupujúce narušenie centrálneho nervového systému, pohybové dieťa dlhú dobu zaostávať nemusí. Prvé ťažkosti sa môžu prejaviť medzi 2.-6. rokom dieťaťa.

Prvá fáza

• Zmeny správania, hyperaktivita a porucha pozornosti, tieto ťažkosti sa môžu pripísať ADHD
• Poruchy spánku
• Nespavosť
• Agresivita voči okoliu aj proti sebe

Druhá fáza

• Rozvíjajúce sa strata mentálnych schopností vinou ukladania v lyzozómoch v centrálnej nervovej sústave. U niektoré deti zostávajú na úrovni max. dvojročného dieťaťa
• Úbytok už naučených schopností, regresia vo vývoji, napr. dieťa sa začne opäť pocikávať a je potreba využívať plienky
• Opakujúce sa zápaly stredného ucha, ktoré vedú k narušeniu sluchu
• Strata rečových schopností

Tretia fáza

Môže byť spojená s nehoršením sa stavu, ale ani so zlepšeniem. Nasleduje však skokové zhoršenie.

Posledná fáza choroby je spojená s ďalším prehlbovaniem choroby. Je prítomné narušenie motoriky jemné aj hrubé, mentálne funkcie ďalej klesajú. Dieťa je odkázané na plnú starostlivosť rodiny a invalidný vozík. Môžu sa objaviť epileptické záchvaty. To je podmienené vážnu atrofiou (degeneráciou) mozgu.

Diagnostika

• Vyšetrenie moču - v moči sú nachádzané vyššie koncentrácie mukopolysacharidov, heparan sulfátu a jeho metabolitov.
• Krvné odbery určovanie funkcie enzýmov v bielych krvinkách.
• Genetické vyšetrenie

Terapia

Nie je príčinná liečba. Vykonáva sa skôr experimentálná terapie, napr. transplantácia kmeňových buniek či genetická terapia. Do praxe sa uvádza aj liečba, kedy sú nahradzované chýbajúce enzýmy, či sú odstraňované škodlivé metabolity. Inak je liečba symptomatická, tj. podporná, ktorá kombinuje starostlivosť neurologickú, ortopedickú, ORL atď.

Prognóza

Pacienti s MSP IIIA sa dožívajú 10-20 rokov, pacienti s MSP IIIB 30-40 rokov, MSP IIIC 30 rokov. MSP IIID je veľmi vzácna.

Mukopolysacharidózy

Mukopolysacharidózy sú dedičné metabolické ochorenia, ktoré majú spoločnú patogenéziu, tj. rozvíja sa na rovnakom princípe. Je znížená aktivita či úplne chýbajú niektoré enzýmy, ktoré odbúravajú určité látky, mukopolysacharidy. Ty a ich medziprodukty sa potom hromadí v bunkových organelách, ktorými sú lysozomy. Lyzozómy sa postupne plní neodbouratelnými látkami, až dôjde k tomu, že vyplní celú bunku a bunka je zničená.

Výskyt a podklad

Mukopolysacharidózy sú zriedkavé. V populácii je výskyt približne 1: 50.000 u niektorých typov až 1: 500.000.

Sú to ochorenia autozomálne recesívne, tj. poškodený gén pre enzým je na somatické (telesné) bunke a pre ochorenie dieťaťa je potrebné, aby obaja rodičia boli nositelia poškodeného génu. Dieťa musí získať poškodený gén od oboch rodičov. Ak získa gén len od jedného rodiča, stáva sa nositeľom choroby.

Patogenézy, vznik choroby

U pacientov je znížená funkcia niektorých životne dôležitých enzýmov, alebo enzýmy úplne chýba. Je to dané poškodením génu pre daný enzým. Nedochádza tak k úplnému rozkladu a odbúranie niektorých polysacharidov v tele. Pôvodná látka a produkty jej štiepenia, ktoré nie je dokončené, sa hromadí v bunkových organelách, v lyzozómoch. Ide často o bunky nervového systému a ďalších dôležitých orgánov, tj. srdce, slezina, pečeň atď. Postihnuté tkaniva postupne stráca svoju funkciu. U mnohých syndrómov je narušený rast dieťaťa, stavba lebky, pri všetkých však dochádza k postupnej mentálnej a fyzickej retardácii a k skorej smrti, u niektorých foriem, napr. MPS III sa môžu chorí dožiť aj 30 rokov.

Delenie mukopolysacharidóz

Existuje mnoho druhov a poddruhov mukopolysacharidóz podľa toho, aký enzým chýba alebo je znížená jeho funkcie.

MPS I - syndróm Pfaundler-Hurlerové + syndróm Scheia
MPS II - syndróm Hunterov
MPS III - syndróm Sanfilippov
MPS IV - syndróm Morquio
MPS VI - syndróm Maroteaux Lamy
MPS VII - syndróm Sly

Určenie diagnózy

• Klinické vyšetrenie, tj. podľa príznakov, postupne sa zhoršujúci stav pacienta, strata už naučených schopností a zručností
• Určenie aktivity enzýmov v bunkách
• Biopsia postihnutého tkaniva, pod mikroskopom sú viditeľné známky zväčšenia lyzozómov
• Genetické vyšetrenie

Liečba

Zatiaľ nie je žiadná liečba, ktorá choroby vylieči. Je možné len mierniť príznaky. Vo vývoji sú však liečebné postupy, ktoré by sa mohli dostať do praxe. Jedná sa napr. o nahradení chýbajúceho enzýmu, tj. jeho dodávanie do tela, transplantácia kmeňových buniek, genetická liečba (náhrada poškodeného génu za funkčný).

Autor: Drahomíra Holmannová