Narkolepsie

Narkolepsia je chronická neurologická porucha, u ktorej je zvýšená denná spavosť, pretože mozog zle reguluje spánkový cyklus. Narkolepsiou trpia skôr dospelí, u detí býva diagnostikovaná výnimočne.

Vznik narkolepsie

Jedná sa o degeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, kedy dochádza k postihnutiu hypokretinových neurónov v hypotalame. Ochorenie má zrejme aj dedičný podklad. Existuje však aj možnosť, že je choroba spôsobená autoimunitným zápalom, ktorý môže vzniknúť po prebehnutej infekcii.

Príznaky sprevádzajúce narkolepsiu

Aby mohla byť určená diagnóza narkolepsie, musia byť príznaky prítomné dlhšie ako 3 mesiace.

Jedná sa o:

• Samovoľné zaspávanie bez toho, aby predchádzal pocit únavy. Chorý zaspí počas hovoru, činnosti.
• Objavenie pocitu únavy ako po prebdenej noci.
• Kataplexia, čo je stav, kedy dochádza k náhlej strate svalového tonusu, napätie, čo sa stáva najčastejšie pri nejakom silnejšom podnetu, zážitku, napr. Radostnom, bolestivom. Dôjde k uvoľneniu svalov, ak je celkové, nasleduje pád. Môžu sa však uvoľniť len niektoré svaly, takže človek upustí vec, ktorú držal v ruke, podklesne v kolenách atď. Toto sa môže diať pri plnom vedomí narkoleptika.
• Spánková obrna sa objavuje po prebudení, keď je prítomná paralýza, ktorá zabráni narkoleptikovi vykonať akýkoľvek pohyb.
• Hypnagogické halucinácie - sny sú veľmi ťažko odlíšiteľné od skutočnosti.
• Automatické správanie je charakterizované ako krátka epizóda spánku, keď človek spí, ale telo zotrvačne vykonáva začatej pohyby.
• Periodické pohyby končatín v spánku.
• Nespavosť s nepokojom v noci.

Vyššie uvedené príznaky silno ovplyvňujú život pacienta. U narkoleptiků je obmedzená pracovnú výkonnosť, tým aj možnosť pracovného uplatnenia. Chorí sa tiež stretávajú s neprijatím. Ich ťažkosti sú zľahčovanie, majú sklon k depresiám či obezite.

Narkoleptici si musí stále dávať pozor pri rôznych činnostiach a mali by sa im dokonca vyhýbať, napr. Varenie, prácu vo výškach či riadenie automobilu.

Určenie diagnózy narkolepsie

Diagnostika narkolepsie sa zakladá na vykonanom polysomnickém vyšetrenie, tj. Polysomnografia, ktorá sa vykonáva vo spánkových centrách. V priebehu vyšetrenia sa testuje priemerná doby zaspanie a REM fáz.

Vykonáva sa tiež laboratórne rozbory mozgovomiechového moku na prítomnosť hypokretinu, či genetické vyšetrenie. Tieto vyšetrenia však nie sú vykonávaná u nás v republike.

Liečba narkolepsie

Liečba sa zakladá hlavne na ovplyvnenie spavosti, preto sa narkoleptikům podávajú centrálne stimulanciá, napr. Metyldenidat, či psychostimulancia.

Kataplexiu, spánkovú obrnu a hypnagogické halucinácie je možné zmierniť užívaním tricyklických antidepresív a tiež antidepresív spätných vychytávačov serotonínu SSRI.

Vhodná je tiež nefarmakologické liečba. Uplatňuje sa behaviorálna terapia, kedy chorí trpiaci narkolepsiou nacvičujú poznanie príchode spánku, aby ho dokázali kontrolovať a radšej sa vedome vyspali, než upadli do nechceného spánku. Naučia sa tiež zlepšiť spánkové návyky a nočný spánok.

Prevencia

Prevencia v tomto prípade neexistuje. Vzniku choroby nejde predísť. Dôležitú úlohu tak hrá skorá diagnostika a začatie liečby.

Autor: Drahomíra Holmannová