Otravy blanokrídlym hmyzom

Od jari až do jesene je veľmi aktívny blanokrídly hmyz. Do tejto skupiny spadajú štandardne včely, sršne a osy. Jedná sa o suchozemská stvorení, ktoré obývajú skoro všetky svetadiely. Na našom území sa tieto živočíchy z hmyzej ríše vyskytujú v hojnom počte. Charakteristickým znakom blanokrídleho hmyzu je unikátna stavba tela. Predná časť je vybavená tykadielkami a nachádza sa tu aj hlavné zrakový orgán. Pre tento hmyz je typické zložené oko. Vďaka nemu nedokáže hmyzie tvor poriadne zaostriť na malé predmety. Na druhú stranu má zväčšené zorné pole. Tým pádom hmyz vidí aj krásne dozadu.Tento druh očí dokáže vnímať ultrafialové žiarenie.

Otrava spôsobená blanokřídlým hmyzom

Blanokrídly hmyz má na hrudné partii nielen tri páry končatín, ale aj jeden pár blanitých krídel. Tie za letu vydávajú zaujímavý zvuk. Čím je bzukot hlasnejší, tým naberá hmyzie mávanie na intenzite.

Prvotné a veľmi dôležitý je hmyzie jedový aparát. V tomto prípade ho tvoria jedové žľazy, jedový vak a ostrá časť čiže žihadlo. Tento orgán sa nachádza na konci zadočku.

Ak človeka bodne tento hmyzie tvor, potom prvé príznaky sa u neho prejaví okamžite. V mieste bodnutia začne človek pociťovať pálčivú bolesť. Do niekoľkých málo minút dochádza k lokálnemu opuchu, tiež aj k začervenaniu kože. Tento stav sa dá zhodnotiť ako prirodzená reakcia organizmu na intoxikáciu. Väčšinou jedinca potom už netrápi žiadne zdravotné komplikácie, a preto táto otrava je bezvýznamná.

Bodnutie blanokrídlym hmyzom dokáže u človeka navodiť i alergickú reakciu. Táto nepredvídateľná komplikácia ohrozuje však ľudský život. Ide o stav, keď imunitný systém istého citlivejšieho jedinca reaguje prehnane. Spravidla sa to prejavuje zvýšenou tepovou frekvenciou, poruchou zažívania a pomerne náhlym vracaním, v krajných prípadoch sa dostavuje anafylaxia. Za tejto situácie potom človeku reálne hrozí smrť.

Tu a tam zomrie v Česku na následok hmyzieho bodnutie pár jedincov. V ďalších európskych štátoch je úmrtnosť o málinko väčšia. Ale netreba sa znepokojovať. Dospelý jedinec by musel absolvovať smrteľnú dávku. V skutočnosti ide o sto bodnutí blanokrídlym hmyzom. Dieťa potom umiera po päťdesiatich bodnutí. Najhoršie prípady nastávajú v okamihu, keď jedinca bodne hmyz priamo do úst, jazyka či krku. Vzniká opuch, ktorý sa rozšíri do oblasti hrdla. Takýto prejav ohrozuje dýchanie a môže nastať udusenie.

Včely

Včela je blanokrídly živočích, ktorý vyniká od ostatných tvorov svojú osobitosťou. Toto malé stvorenie disponuje výnimočne vyvinutým žihadlom s jedinečne spätnými zahnutými háčiky. Tie vo svojej podstate spôsobí, že žihadélko po bodnutí sa zasekne pevne do kože a začne sa do neho zavrtávať. Nech sa snaží včela akokoľvek, žihadlo s jedovým vačkom z tkaniva nedostane. A preto tento hmyzie živočích umiera. Navyše spolu s toxínom sa prakticky uvoľní výstražné látky, ktoré včely dešifrujú na veľké vzdialenosti ako isté nebezpečenstvo. Z tohto dôvodu také včele prichádza na pomoc ďalší jedinci. Po včelím vpichu človek pociťuje bolesť. Ale pre určitú skupinu ľudí (ako sú alergici) môže včelie bodnutie predstavovať skutočnú hrozbu. Ak včela bodne do krku, úst či okolia cievy, potom taký človek sa dostane do krátkeho bezvedomia. Funkcia pohybového aparátu je obmedzená. Jedinec pociťuje bolestivé ťažkosti, ktoré trvajú až niekoľko dní.

Jed včiel má aj svetlú stránku. Tento toxín sa využíva na liečbu radu chorôb. Táto toxická látka pomáha liečiť reumatizmus, zápaly spojiviek, roztrúsenú sklerózu atď.

V prírode sa vyskytuje niekoľko druhov včiel, k tým najznámejším zástupcom patrí včela medonosná, včela východná, včela skalná, včela kvetné a včela obrovská.

Včela medonosná sa hojnej miere využíva na hospodárske účely. Ide o hmyzieho tvora, ktorý uprednostňuje organizovanej spoločenstva. Tieto živočíchy majú vysoko rozvinutý systém dorozumievanie. Majú vo zvyku si stavať včelí príbytok na špecifických stanovištiach, ako sú napríklad chránené krajinné oblasti.

Včela východná je druh hmyzieho tvora, ktorému sa nedá uprieť vysoká produktivita. Na prvý pohľad má menšiu telíčko. Tento podrod včely sa využíva tiež na chov. Zvyčajne žije na ázijskom kontinente.

Na včelu skalnú možno naraziť výhradne v horskom ekosystéme Himalájí. Zato včela kvetná sa zdržiava v niektorých ázijských krajinách. Dáva prednosť konárom stromu, na ktorých si stavia plást. Ak nastane nepriaznivé počasie, potom robotnice ponáhľajú na pomoc a zo svojich diel vytvoria jedinečný ochranný plášť. Tento druh migruje priemerne v okruhu od päť metrov až desiatky stoviek metrov.

Včela obrovská je agresívny druh hmyzieho živočícha, ktorého domovinou sú tropické a subtropické oblasti juhovýchodnej a južnej Ázie. Tento tvor je dlhý dva centimetre. Stavia si unikátny plást. Včela obrovská migruje v rámci sezóny až do vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov.

Osy

Osa je pokladaná za užitočný hmyz, ktorý si s obľubou pochutnáva na lahodnom nektáru. Tento hmyz nalietava tiež na prezreté ovocie. Veľmi ho tiež láka limonáda či iné sladké dobroty. Sofistikovaným spôsobom zháňa potravu pre svoje larvy. Tie majú dravší apetít. Na ich jedálničku sa objavujú muchy a iné nadrobno poletujúce živočíchy.

Tento hmyzie tvor žije tiež v kolóniách. Osy okusujú jemné čiastočky ztrouchnivělého dreva. Tie pretvára na špeciálnu hmotu, z ktorej stavajú hniezda a plásty. Osie príbytky sa nachádzajú v najrôznejších úkrytoch, ako sú napríklad opustené nory. Tie disponujú aspoň dvoma východy. Osám nerobí problém si vystavať hniezdo na strome, pod strechou rôznych objektov, v dutinách stromov či na stene domu. Tento hmyz má rád príjemné teplé počasie a za týchto podmienok sa venuje reprodukcii. Tento spôsob života zodpovedá ose všeobecné.

V prípade že osy vycíti nepatrnú známku ohrozenia, potom sa začínajú správať útočne. Pri tejto aktivite dokážu držať za jeden povraz. Stačí, ak niektorá z vos vypustí malú dávku poplašných feromónov a razom je to húf vos. Človeka môže bodnúť iba samica, poprípade robotnice. Tie majú žihadlo na konci zadočku. Môžu ho používať opätovne.

Sršne

Tento hmyzie tvor budí zjavný rešpekt. Klasický druh sršne dosahuje dĺžky cez štyri centimetre. Jeho telíčko má unikátny sfarbenie. Sršeň obyčajný má stavbu tela mohutnejšie a je tiež väčšia než predchádzajúce blanokrídly hmyz. Samice dominuje žihadlom s jedovú látkou a silnými hryzadlami, ktoré sú schopné spracovať rôzne veľké kusy dreva. Tieto spomenutej časti tela však obratne využíva sršeň k lovu. Zato samec je až o tretinu menšie, má dlhšiu tykadlá, relatívne väčšie krídla, jeho koniec zadočku je zabolenie a nemá toľko vyvinuté hryzadlá. Okrem toho chýba mu žihadlo, čo ho zaraďuje do kategórie mierumilovných hmyzích stvorenia.

V súčasnej dobe je možné na európskom kontinente stretnúť oveľa väčšie exempláre. Ide o sršeň mandarínsku, ktoré donedávna žila iba na východe Ázie. Bolo zistené, že tento druh sršne nemá v našich klimatických podmienkach fakticky prirodzených nepriateľov, a preto sa mu tu tak dobre darí. Tento tvor dokáže uletieť za deň až sto kilometrov. O jeho agresivite sa sami presvedčili aj miestne Európania. Ľudia, ktorí sa stretli s týmto nebezpečným hmyzom, zaplatili zato svojím životom. Dá sa povedať, že tento druh sršne predstavuje veľkú hrozbu nielen pre človeka, ale aj pre populáciu včelích živočíchov. Obrovskí sršne robia nálety do včelích úľov a tu drancujú, čo im príde pod hryzadlami. Zabíja pritom každého včelieho jedinca, ktorý sa im pripletie v nevhodný okamih do cesty. Akonáhle zahubí všetky dospelé včely, potom sa pustí do lariev a kukiel. Včelí hniezdo úplne vyplení do niekoľkých málo dní.

Liečba bodnutí blanokřídlým hmyzom

Ľudia by za žiadnu cenu nemali podceňovať bodnutí blanokřídlým hmyzom. Ak sa u človeka objaví väčšie a svrbivý opuch, v rade prípadu tento prejav odznie od dvoch až troch dní. U niektorých jedincov však môže nastať závažnejšie alergická reakcia. Tá sa prejavuje v celom ľudskom organizme. Jedná sa o veľké lokálne reakcie, ktoré sú navonok veľa znateľné. Tieto nepriaznivé zmeny na koži zvyčajne ustupujú do dvoch dní. Ide o začervenané a opuchnuté miesta, ktoré majú rozsiahlejšie podobu. Okrem toho za toxickú reakcií môže stať aj anafylaktický šok.

V prípade že opuch sa vyskytuje len v mieste bodnutia a ďalšie príznaky nie sú, potom možno paradoxne danú liečbu považovať za banalitu. Ak sa nachádza v rane žihadlo, to sa veľmi jednoducho odstráni. Neskôr sa dané miesto zaleduje. Vhodné sú aj mastičky s účinným antihistaminikom. Tieto prípravky dokážu zmierniť nepríjemný pocit svrbenia. Na trhu sú k dispozícii gély a iné mastičky, ktoré pôsobia protizápalovo.

Dostavuje sa u jedinca prudká reakcia, je lepšie mu privolať zdravotnícku pomoc. Tento pacient dostane injekciu adrenalínu a sú mu podané tiež antihistaminiká.

Autor: Lenka Klabochová

Mohlo by vás tiež zaujímať