Premietanie bolesti vnútorných orgánov na kožu

Koža je ľahko dostupná akémukoľvek vyšetrovaniu, a predovšetkým imunitné znalosti nadobúdajú na rýchlosti. Na koži, ktorá je súčasťou organizmu, sa zrkadlí chorobné stavy vnútorných orgánov. Preto je možné nájsť závažné vnútorné ochorenia ešte skôr, než sa plne vyvinú a ohrozí svojho nositeľa.

Na koži sa vyskytujú signály vnútorných chorôb, tzv. dermatomy, ktoré krvácaním pod nechty zavčasu upozorní na intravitální "mŕtvolné škvrny" signalizujúci krvácanie do vnútorných orgánov, infekčnú endokarditídu, alebo centrofaciální lentigo naznačujúce závažné vývojové poruchy. Väčšina dermatológov o tom všetko vie a pozná tiež súvislosti, len si ich zavčas nevybaví. Dermatológ, ale aj internista, pediater či rodinný lekár ocenia v dennej praxi túto rýchlu diagnózu, na ktoré môže byť závislé nielen uzdravenie, ale aj pacientov život.

Nešpecifické kožné prejavy pľúcnych a srdcových chorôb

1) Zmeny farby kože

Modravé sfarbenie kože a slizníc nazývané cyanóza je spôsobené zvýšeným množstvom hemoglobínu v cievach buď na základe spomaleného toku krvi, alebo zníženého nasýtenia (saturáciu) hemoglobínu kyslíkom. Podľa mechanizmu vzniku rozlišujeme centrálnu alebo periférnu cyanózu.

• Centrálna cyanóza sa vyvíja pri chronických ochoreniach pľúc, pri väčšom množstve neokysličenej krvi v značne vysokej nadmorskej výške, pri methemoglobinémii a pravoľavem srdcovom skratu. Najviac je zrejmá na jazyku, na teplých miestach, spojivkách a na sliznici dutiny ústnej.
• Periférna cyanóza vzniká pri zúžení ciev (vazokonstrikcii) pri šoku a srdcovom zlyhaní, v chlade a pri periférnych cievnych ochoreniach, pri ktorých dochádza k spomaleniu prúdu krvi, avšak saturácia kyslíkom prebieha normálne. Periférna cyanóza je najviac zreteľná na perách, nose, končekoch prstov a na ušiach. Cyanóza, ktorá je sprevádzaná výrazným rozšírením žíl na krku a opuchom tváre sa objavuje pri syndróme hornej dutej žily, ktorý spôsobili lymfómy a pľúcné nádory, pretože tvoria prekážku v krvnom toku (Stokesův golier).

Pri chorobách s vysokým počtom erytrocytov (polycytémii) je pokožka a sliznica kvôli cyanóze a súčasnému erytému (červenofialové sfarbenie kože) sfarbená do červena na nose, jazyku, na ušiach a prstoch. Pri sekundárnej polycytémii pri kardiopulmonálnych ochoreniach môžu byť prítomné aj paličkovité prsty.

2) Hemorágia, purpura

Petechie, čo sú drobné, bodkovité krvné výronky do kože, ktoré nemiznú ani po zatlačení, sa najčastejšie objavujú pri trombocytopatii či trombocytopéniu, ale môžu vzniknúť aj na podklade vaskulitídy, embolizácii do kože a infekčné endokarditídě. Hemorágie pod nechty bývajú akútne alebo chronické hemorágie pozdĺžneho tvaru v nechtovom lôžku. Sprevádzajú mnohé ochorenia - mitrálnu stenózu, bakteriálnu endokarditídu, glomerulonefritídu, vaskulitídy.

3) Syndróm tukovej embólie

Tento syndróm sa objavuje najčastejšie pri zlomeninách dlhých kostí a po ortopedických operáciách, a je spôsobený kvapôčkami tuku v mozgových, dermálnych a pľúcnych cievach. Druhý a tretí deň po poranení sa objavujú výsevy petechií na hrudníku, krku a v podpazušných jamkách (axilách), zato takmer nikdy nie sú pozorované na tvári a zadnej strane tela. Rozsiahly výsev petechií je príznakom vážneho pľúcneho či mozgového postihnutia, ako je pľúcny edém a vykašliavanie krvi.

4) Bakteriálna endokarditída

V prostrednej tretine nechtu sa môžu vyskytnúť trieskovité hemorágie, ktoré postupne odrastajú s nechtom. Zároveň bývajú petechie tiež na iných miestach kože a na slizniciach. Janewayovy hemoragické škvrny, čo sú nebolestivé červené makuly na dlaniach a chodidlách, a Oslerovy uzlíky (silno bolestivé hrbolčeky v podkoží a na špičkách prstov vyvolané nekrotizujúcou vaskulitídou). Janewayovy škvrny a Oslerovy uzlíky sú vedľajšími klinickými kritériami, ktoré napomáhajú zisteniu endokarditídy.

5) Myxomy

Myxomy sú najčastejšie srdcové nádory, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v ľavej sieni. Môžu sa prejavovať nespecifickými zmenami kože (ekchymózy, petéchie, trieskovité hemorágie či Raynaudov fenomén). Sú spôsobené na základe embolizácie niekedy až s dramatickým priebehom.

6) Opuch

Opuch je nahromadením tekutiny v interstícii (vmedzerenom tkanive) a môže byť buď lokalizovaný, alebo generalizovaný. Hlavnými dvoma príčinami vzniku opuchu je žilová nedostatočnosť a zlyhanie srdca. Tieto spôsobujú symetrický opuch dolných končatín, v ktorom po zatlačení prstom zostane jamku. Generalizovaným opuchom tváre, trupu a dolných končatín je anasarka vznikajúca pri závažnom srdcovom zlyhaní. Asymetrický edém končatiny býva najčastejšie príznakom hlbokej žilovej trombózy alebo tromboflebitídy. Opuch na hornej polovici trupu je pozorovateľný u syndrómu hornej dutej žily.

7) Zmeny potenia

Zvýšené potenie môže byť prejavom pľúcnej embólie, akútneho infarktu a ďalších kardiopulmonálnych chorôb. Ak sa objavuje spoločne s hypertenziou, môže sa jednať o príznak feochromocytómu.

8) Cystická fibróza

Jedná sa o autozomálne recesívne ochorenie exokrinných žliaz s vážnym pľúcnym postihnutím, ktoré má zvláštny kožné nález - pri ponorení dolných končatín do vody sa vplyvom zvýšeného množstva chloridov a sodíka v pote objaví zvrásnenie pokožky na dlaniach a plôškach a výrazná macerácia.