Rany a poranenia

Rany delíme na povrchné a hlboké. Ďalej môžeme rany rozdeliť podľa rôznych hľadísk. Na základe dĺžky trvania rozlišujeme rany akútne a chronické. K vzniku akútnych rán dochádza náhle v zdravom tkanive a prevažne bývajú traumatické.

U infikovaných rán alebo na nesprávne vyživovanej či zmenenej koži sa často vyvíjajú chronické vredy. To sa stáva napríklad pri nádorovom ochorení alebo cukrovke. Doba hojenia chronických rán trvá viac ako šesť týždňov.

Popis kože

Koža je najväčším prírodným orgánom ľudského tela, ktoré chráni pred účinkami vonkajších fyzikálnych, chemických a biologických vplyvov. Kožu tvoria tri základné vrstvy - najvrchnejšia je pokožka, pod ňou sa nachádza stredná vrstva (zamša) a najhlbšou vrstvou je podkožné väzivo.

Príčiny vzniku rán

Ako kožná rana sa definuje porušenie normálnej funkcie a štruktúry kože. Príčiny vzniku rán môžu byť buď vonkajšie, ako napríklad odery, porezanie, alebo vnútorné, ako sú poruchy výživy alebo prekrvenie kože. Stáva sa, že sa často rany pri rozvoji kombinujú. Hojenie rán ovplyvňujú okrem príčin ich vzniku početné lokálne (napr. infekcie, hĺbka alebo cudzie telesá v rane) a celkové faktory (vyšší vek, výživa a celkový zdravotný stav).

Delenie poranení

1.) Rezné poranenia

Tieto typy poranení vznikajú pôsobením ostrého predmetu na telo človeka. Ostré predmety môžu preniknúť nielen do kože, ale aj hlboko do tela, a zranený potom silne krváca.

Prvá pomoc

Najskôr ranu a jej okolie vyčistite dezinfekciou a potom ju zakryte sterilným obväzom. Malá ranka sa často zahojí sama, zatiaľ čo rany, ktoré sú väčšie a značne krvácajú, vyžadujú chirurgické ošetrenie s prípadným zašitím rany. Ak je v rane stále zabodnutý predmet (nôž atď.), nikdy ho nevyťahujte, pretože by mohlo dôjsť k zhoršeniu krvácania a postihnutý by mohol aj rýchlo zomrieť.

2.) Strelná poranenia

K strelnému poraneniu môže dôjsť úplne náhodne pri nesprávnej manipulácii so zbraňou alebo úmyselne pri páchaní trestných činov. Rozlišujeme, či ide o zástrel, keď guľka stále zostáva v rane a priestrel, kedy guľka prenikla telom alebo jeho časťou. Obe varianty môžu krvácať.

Prvá pomoc

Vždy musíte najskôr posúdiť, či je pre vás miesto bezpečné! Strel aj výstrel sterilne prekryte, a pokiaľ je to možné, uložte zraneného pri vedomí do protišokovej polohy a okamžite volajte záchrannú službu na čísle 155! O strelných poraneniach vždy informujte aj políciu na čísle 158. V prvom rade sa však postarajte o záchranu raneného kontrolou dýchania, vedomia a prípadne začnite s resuscitáciou.

3.) Trhové a trhovo-zmliaždené poranenia

V tomto prípade môžu byť príkladom zranenia od skoby vyčnievajúce zo steny, ktorá roztrhne napr. kožu na ruke.

Prvá pomoc

Najprv musíte vykonať očistenie rany dezinfekciou a potom ju prekryť sterilným obväzom. Ak rana krváca viac, použite aj tlakový obväz. Trhové a trhovo-pomliaždené rany by mali byť vždy ošetrené lekárom. Stáva sa, že často začne tkanivo odumierať a tak sa dochádza k hnisavým komplikáciám pri hojení. Preto radšej zavolajte lekára na čísle 155.

4.) Rany uhryznutím

Pri pohryznutí je veľká pravdepodobnosť, že rana bude infikovaná a jej hojenie sa bude komplikovať. Pri pohryznutí je vždy nutný zvláštny postup lekára, ktorým bude rana ošetrovaná.

Prvá pomoc

Ako pri všetkých ranách je potrebná dôkladná dezinfekcia a tiež jej sterilné krytie. Poraneného dopravte najlepšie na najbližšie chirurgické oddelenie alebo zavolajte lekársku pomoc na čísle 155.

Pri pohryznutí je vhodné zistiť totožnosť majiteľa zvieraťa, ktorým bolo pohryznutie spôsobené. Pacient potom nemusí podstúpiť náročné vyšetrenia a súčasne sa môže vylúčiť nakazenie životu nebezpečnou besnotou.

5.) Povrchné odreniny

Povrchné poranenie môže byť tiež plošné a pritom nemusí prenikať celou hrúbkou kože. Spočiatku však môže iba nadrobno krvácať. Krvácanie odrenín sa u zdravého človeka zastaví obvykle úplne samo a hojí sa vznikom chrasty.

Prvá pomoc

Odreninu umyte starostlivo čistou vodou, potom vydezinfikujte a sterilne prekryte. Ak budete postupovať dôkladne, a odreniny nie sú obsiahle, nie je potrebné lekára volať.

Hojenie rán

Hojenie rán je procesom obnovovania kontinuity a tkanivové funkcie po zranení. Poranené tkanivo sa hojí čiastočnou či kompletnou regeneráciou alebo reparáciou, pri ktorej je poškodené tkanivo nahradené netypickým spojovacím tkanivom vytvárajúcim funkčne druhoradú jazvu. Hojenie rán sa dá tiež rozdeliť na hojenie primárne, ktoré nastáva pri ranách majúcich svoje okraje tesne vedľa seba a rana pritom nie je infikovaná a ďalej na hojenie sekundárne, čo sa týka širokých rán, u ktorých došlo k infekcii či strate tkaniva.

Bežný proces hojenia rán obsahuje zastavenie krvácania a tvorbu chrasty, pod ktorým sa rozvinie akútny zápal. Pri ňom vyčistia bunky imunitného systému ranu od cudzorodých častíc a narušeného tkaniva a potom nasleduje intenzívna tvorba kolagénu, novotvorba ciev a zrastanie povrchu rany kožou so vznikom jazvy.

Klasická a moderná liečba rán

Pri klasickej liečbe rán je možné použiť tradičné krycie materiály, ktoré však nemajú vlastné terapeutické účinky. Z dôvodu ich nevýhodných vlastností (priľnutie k rane, obmedzená savosť, nutnosť častejších preväzov) sú dnes už používané len na rýchle a dočasné prekrytie rany. Klasická terapia tiež zahŕňa využitie obkladov alebo kúpeľov, ku ktorým je možné použiť napr. odvary z harmančeka či repíka alebo masti s jódom alebo antibiotikami.

V súčasnosti sa stále viac používa tzv. vlhká terapia. Ranou vylučovaná tekutina obsahuje celý rad látok uľahčujúcich hojenie, a preto je snaha využívať materiály, ktoré by vlhké prostredie v rane udržovali, čím by následne dochádzalo k ideálnym podmienkam pre epitelizáciu a rast granulačného tkaniva. Tieto moderné materiály udržujú v rane tiež konštantnú teplotu, dávajú možnosť vymieňať plyny, chránia ranu pred prípadnou infekciou, absorbujú alebo odvádzajú nadbytočný sekrét a je možné ich preväzovať aj v dlhších časových intervaloch. Niektoré vlhké krytia majú dokonca antiseptické účinky a umožňujú tzv. debridement, čo znamená odstránenie odumretého tkaniva chronických rán napríklad pôsobením enzýmov.

Autor: Lenka Klabochová

Mohlo by vás tiež zaujímať