Riziká a nežiaduce účinky očkovania
Riziko očkovanie je v podstate akékoľvek zdravotné riziko, ktorému je očkovaný vystavovaný počas vykonávania vakcinácie.
Riziká očkovania rozdeľujeme na riziko vakcíny samotnej, čo sú zdravotné komplikácie, ktoré súvisia s reakciou organizmu na aplikovanú látku, a na iné zdravotné riziká. O druhej skupine rizík má verejnosť povedomie veľmi nízke, aj keď to vôbec nemusí byť riziká zanedbateľná.
Riziko primárneho zlyhania vakcíny
Medzi riziká očkovania sa radí aj primárne zlyhanie vakcíny. Ide o neúčinnosť jej aplikácie, kedy sa protilátky v tele očkovaného nezačnú tvoriť vôbec, alebo sa tvoria nedostatočne, alebo sa začnú tvoriť v dostatočnom množstve, avšak nie sú funkčné.
Primárne zlyhanie vakcíny je bezpochyby veľkým rizikom očkovania. Očkovaný bol vystavený úplne zbytočne riziku a mylne predpokladá, že je proti konkrétnej chorobe chránený.
Mýty a fakty o očkovaní
1) Mýtus: Očkovanie proti osýpkam je príčinou najrôznejších ochorení - zápal pľúc, zápalu stredného ucha alebo encefalitídy.
Fakt: V očkovacích látkach proti osýpkam je obsiahnutý oslabený, napriek tomu však živý vírus osýpok, čo môže u cca 5% zaočkovaných detí spôsobiť vyrážku podobnú osýpkam. Avšak vakcíny nespôsobujú zápal pľúc alebo zápal stredného ucha, ktoré mnohokrát sprevádzajú pravé ochorenie osýpkami. Mozgový zápal (encefalitída) je po vakcinácii veľmi vzácny - je menšia ako 1 na 10 miliónov dávok vakcíny, ale riziko vzniku zápalu mozgu, ktoré spôsobujú prírodné vírusy osýpok, je častejšie - 1 na 1 000 - 2 000 prípadov ochorenia.
2) Mýtus: Očkovanie vyvoláva alergie či astmu
Fakt: Neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že by očkovanie vyvolávalo či zhoršovalo alergická ochorenia. Pre mnoho pacientov trpiacich astmou alebo atopickým ekzémom sa očkovanie proti rôznym ochoreniam odporúča, pretože títo pacienti môžu mať vyššie riziko ťažkého priebehu niektorých ochorení, nákazy alebo zhoršenie ich primárneho ochorenia. Alergické reakcie, ako je žihľavka či ťažkosti s dýchaním, sa môžu objaviť len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Nežiaduce účinky očkovania sa však rozhodne nedajú porovnať s ťažkosťami sprevádzajúcimi chorobu, proti ktorej sa práve očkuje.
3) Mýtus: Efektivita očkovania nie je tak vysoká, ako sa hovorí
Fakt: Účinnosť očkovania sa preukazuje v rámci veľmi prísneho klinického a predklinického hodnotenia. Skôr, než sa očkovacia látka dostane k pacientom, musí absolvovať štyri fázy testovania, počas ktorých je testovaná ako jej účinnosť, tak aj kvalita, bezpečnosť a dávkovanie. Všetko sa odohráva pod kontrolou lekárov a odborníkov. Účinnosť vakcín je možné doložiť - u nás v Českej republike bolo preukázané dramatické zníženie prítomnosti alebo úplné vymiznutie chorôb, proti ktorým sa očkovanie vykonáva - napr. Proti záškrtu, detskej infekčné obrne, tetanu, pravým kiahňam pod.
4) Mýtus: Očkovacie látky obsahujú zdraviu škodlivé zostatkovej látky z výroby (napr. antibiotiká)
Fakt: Počas výroby niektorých vakcín sa môžu použiť antibiotiká, ktoré zamedzí ich kontaminácii baktériami, a preto sa ich stopové množstvo môže občas vo vakcínach vyskytnúť. Avšak na základe vedeckých štúdií bolo jasne preukázané, že tak malé množstvo žiadne nežiaduce účinky rozhodne nespôsobuje.
Obvyklé reakcie na očkovanie
Reakcia po očkovaní sa delia na lokálnu a celkovú.
- K ľahkým lokálnym reakciám dochádza krátko po očkovaní, väčšinou v rozmedzí 12 až 48 hodín. Patrí k nim opuch, mierna bolesť, funkčné obmedzenie svalov a začervenanie v mieste vpichu. Výnimočne sa môže objaviť zdurenie lymfatických uzlín. Tieto príznaky väčšinou ustúpia za 1-2 dni.
- Vážne lokálne reakcie sa prejaví napr. poškodením nervov a stiahnutím svalov.
- Medzi ľahké celkové reakcie sa radí napríklad bolesť hlavy, teplota neprevyšujúca 39 ° C, nechutenstvo, zápcha alebo hnačka a zvracanie. Ľahkú celkovú reakcií po očkovaní je tiež vyrážka alebo zdurenie lymfatických uzlín.
- Ďalšou vážnou celkovú reakciou je napr. reakcia po očkovaní proti čiernemu kašľu, ktorý sa prejavuje horúčkou vyššou ako 40 ° C, neutišitelným plačom trvajúcom dlhšie ako tri hodiny, kŕčmi, zníženým tonusom svalov.
Očkujucí lekár by mal pacienta alebo rodičia vždy informovať o očakávaných nežiadúcich účinkoch a určiť, pri ktorej reakcii je dobré navštíviť lekára.
Dnešné vakcíny sú bezpečné a vážne nežiaduce reakcie spôsobené očkovaním sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Avšak po každom očkovaní sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, ktoré sú fyziologické. Sú to účinky normálne a sú aj normálnou reakciou na očkovanie. Ich výskyt závisí od konkrétnej očkovacej látke a na individuálnej citlivosti. Bývajú spravidla len prechodné a odznejú samy počas 3 dní bez akejkoľvek liečby. Každý očkovaný ale tieto reakcie nemusia mať, u mnohých z nich sa nežiaduce účinky neobjaví vôbec a ostatní majú len niektoré z nich.
Kedy treba vyhľadať lekára
Pri posudzovaní reakcie na očkovanie je potrebné myslieť na to, že určitý stupeň reakcie je prirodzený a prejavuje sa počas procesov, ktoré v organizme po podaní očkovacej látky nastať majú. Preto nie je nutné sa znepokojovať sa mrzutostí a ľahko zvýšenou teplotou dieťaťa. Niektoré reakcie sa síce nežiaducimi účinkami prejavujú, ale napriek tomu nedosahujú takej miery, kedy je potrebné lekárskeho zásahu.
V podstate by rodičia mali vyhľadať lekára len vtedy, keď sa vyskytnú nezvyčajné alebo mimoriadne silné príznaky, ktoré nastávajú rýchlo (napr. už pár hodín po podaní vakcíny) a neustávajú ani po užití liekov. Môže sa jednať napr. o vysokú horúčku, o neutíšiteľný niekoľkohodinový plač dieťaťa, o bolesť a pod. Každé podozrenie na alergickú reakciu treba brať s rezervou a požadovať objektívne potvrdenie, pretože prerušenie pravidelného očkovania len na základe samotného podozrenia by bolo väčším rizikom než prínosom.
Autor: Lenka Klabochová
