Sedatívne halucinogény
Mnoho ľudí sa vo svojich krajinách upiera k užívaniu nerozmanitějších druhov rastlín, ktoré sa vyskytujú vo voľnej prírode. Tie im ponúka celý rad pozitívnych účinkov, pochopiteľne majú aj celú škálu vedľajších efektov. Takúto rastlinou je nasledujúci bylina.
Piepor opojný je nižšia dvoj maternicová rastlina, ktorá meria zvyčajne cez dva metre. Niektoré exempláre z rodu piepra dosahujú dĺžku okolo šesť metrov. Nielen že sa táto kríkovitá rastlina vyznačuje listami netypického srdcového tvaru, ale jej dominantou je aj osobité arómu. O tomto druhu sa vie, že po sedemdesiatich dvoch mesiacoch môžu korene tejto rastliny vážiť až úctyhodných sedem kíl. Piepor má bobulovitý plod. Ten nedisponuje stopkou.
Rastlina sa využívala v mnohých kultúrach vyskytujúce sa v rozmanitých ostrovoch a ostrovčekoch Tichého oceánu. Na európsky kontinent sa dostala v rámci prírodovedeckej expedície v druhej polovici devätnásteho storočia. Od tejto doby sa postupne ľudia zoznamovali s jej účinkami. Je možné konštatovať, že za posledný niekoľko rokov sa stala táto rastlina veľmi populárna na americkom kontinente, ale aj v štátoch západnej Európy a na českom území. Tu si ju možno ľahko kúpiť ako extrakt v množstve piatich až päťdesiatich gramov. Tieto produkty v práškovej forme obsahujú prírodné látky zvanej kavalaktony. Ide o vysoko aktívne zložky, ktoré sú tu prevažne zastúpené až šesťdesiatich percentami. Výnimkou nie sú ani balenie tridsiatich percent týchto typov alkaloidov. Piepor je súčasťou tabletových preparátov. Dokonca sa extrakty z tejto rastliny pridávajú do prostriedkov ústnej hygieny. Piepor opojný ako surovina sa spracováva vo vyspelých krajinách iným technologickým procesom ako v tradičnom polynézskom svete, a preto jeho výsledný produkt sa líši po chuťové, tak aj po obsahovej stránke. Na výrobu nápoja z piepra existuje veľké množstvo originálnych receptúr.
Nápoj s ľudovým názvom kawa sa pripravuje najmä z čerstvých koreňov a stoniek. V krajnom prípade môžu k jeho výrobe poslúžiť aj sušené časti rastlín piepra. Podľa starých receptúr má táto tekutá droga šedohnedej prefarbenie, prenikavo vonia po orgovánu a chutí málinko horko. Má doslova dráždivú a korenistú príchuť. Ďalej sa o nej dá povedať, že sa radšej popíja po malých dávkach. Jej účinky sa zintenzívni, ak sa pozre na lačný žalúdok.
Táto droga v tekutom stave má v ľudskom organizme hlavne výraznou sedatívne odozvu. Okrem toho navodzuje stavy eufórie a úplnej pohody. V prípade požitia malé dávky tohto nápoja, sa človeku uľaví od zdravotné ťažkosti. Pocit únavy je razom Tuta. Zatiaľ čo pri väčšej koncentrácii ide na človeka driemota, ktorá veľmi rýchlo vystrieda ďalšej fázy intoxikácie. Ide obzvlášť o zmenu nálady v pozitívnom smere, obmedzenie motorické činnosti a navodenie poruchy rovnováhy. Bežne sa u človeka objavia zúženie zreníc, zmena chápanie hĺbky priestoru a vzdialenosti predmetov.
Ak jedinec drogu užíva dlhší čas, potom sa u neho môžu s istotou rozvinúť zdravotné problémy. Medzi ne sa práve radí zápalová reakcia kože, rapídne zníženie váhy, zmeny v krvnom obraze a väčší sklon k vzniku rôznych chorôb. Pridať sa môže poškodenie najdôležitejšieho orgánu. Tým sú pečeň.
Rozbor tejto rastliny ukázal zvýšený obsah významných a dostatočne známych prírodných látok. Ide převedším o alkaloidy z amidové skupiny. Napríklad koreň disponuje dvoma druhmi amidov. Iba pre zaujímavosť ide o látky, ktorých základom je pyrolidín. Podarilo sa tu aj izolovať zložku pipermethystin. Jej najväčšia koncentrácia bola zaznamenaná v listoch. Dajme tomu možno sa zmieniť aj o ďalších skupinách zlúčenín, ako sú chalkóny. V tomto druhu piepra boli separované početnejšie zmesi. Jednou takou látkou sú kawalaktony. Ide o organickú zlúčeninu, ktorá pôsobí psychoaktívne, antikonvulzívnych a analgeticky. Zaručene ker piepra opojného sa skladá z mnohých iných zložiek. Tie sa sekundárne trochu diferencujú celkovým obsahom a intenzitou, tak i jednotlivým zastúpením.
Autor: Lenka Klabochová