Sedatívne halucinogény 2

Ľudia čoraz častejšie sa zasväcujú do tajov najrôznejších druhov byliniek, ktoré rastú nielen v ich blízkosti, ale aj v ďalekých krajinách. Dajú si tú prácu, o nich zistiť čo najviac informácií. Veľakrát je zaujímajú iba ich pozitívne účinky. A o ich negatívne stránke potom nemajú ani potuchy. Títo ľudia sú veľkými priaznivcami prírodných produktov, ktorí mali možnosť si vyskúšať na vlastnej koži niektoré z nich. Jednou takou rastlinou je i cezmína.

Yerba Mate má niekoľko ľudových názvov, z ktorých najznámejší a najpoužívanejší je "paraguajský čaj". Skrátka ide o strom cca vysoký niekoľko metrov. V prírode sa táto rastlina môže objavovať tiež v krovité podobe. Tento druh s celoročnými zelenými listami pochádza z južného cípu amerického kontinentu. Táto rastlina sa pýši kužeľovitými lístočky. Ak sa na nich človek pozrie zblízka, zistí, že majú striedavé usporiadanie. Na týchto listom si možno všimnúť vajcovitého tvarovanie a vrúbkovaných okrajov. Táto časť rastliny dosahuje dĺžky cez štrnásť centimetrov a jej šírka činí niečo okolo päť centimetrov. Cezmína z rádu cesmínotvarého prevláda jedinečnými belavými až v odtieni nazelenalými kvetmi. Tie tvoria neobvyklé zväzočky. Jej plodom sú drobnejšie guľatejší kôstkovice s iskrivým červeným prefarbením.

Uvedená rastlina rastie spontánne v lokalitách južnej Ameriky. Niektoré krajiny ju tradične pestujú. Avšak tento druh sa radí do skupiny, ktorá sa zle adaptuje konkrétnym podmienkam daného prostredia. Z tohto dôvodu sa vysádza na výlučne príhodných miestach, ktoré nebičují vetry a sú mimo vplyvov priamych slnečných lúčov.

V týchto končinách sa listy cezmíny suchšie v špeciálnych zariadeniach a následne sa rozdrví a výsledkom je potom sypká zmes. Tú mnohí poznajú pod obchodným názvom čaj maté. Domorodci si tento nápoj pripravujú podľa tradičných rituálov v upravenej nádobe takzvanej kalabasu. Táto pomôcka je z tekvice. Avšak na jej výrobu môžu poslúžiť aj iné materiály. K tým najčastejším sa radia typické drevo, druhy tekvíc či modernejšie keramika. Do nádoby sa umiestni z dvoch tretín na jemno rozdrvené časť suchých listov. Táto pomôcka sa uzavrie a obráti sa hore dnom. Týmto spôsobom sa docieli toho, že najmenší nadrvená zmes sa presunie do spodnej časti nádoby. Potom sa nádoba postaví do štandardnej polohy. Vnútri by mal vzniknúť na jednej strane kopček. Do tejto časti sa vleje studenšie voda a čaká sa na to, až sa úplne do zmesi vstrebe. Potom sa pristúpi k poslednému procesu, kedy do miest bez zmesi sa naleje horúca voda. V tejto časti sa predtým vsunie špeciálnou slamku. Potom už stačí sa pustiť do pitia tohto nápoja.

Na trhu sa predávajú ako drvené, tak i pražené listy tejto rastliny. Jednotlivé balenia disponujú rôznou gramážou od sedemdesiatich gramov cez dvesto gramov až po tisíc gramov.

Pitie takto pripravovaného nápoja sa teší veľkej obľube. Nielen že droga stimuluje spoľahlivo centrálnu nervovú sústavu, taktiež pôsobí ako prírodný medikament proti depresiám. Ďalej sa aplikuje pri bolestiach hlavy či pri bolesti reumatického pôvodu. K jej nevýhodám však patrí močopudný účinok. Ak sa dávka preženie, potom sa dostavujú stavy úzkosti. Bežné sú aj poruchy spánku. Človek môže trpieť trasom. Dajme tomu môže zažívať aj nepríjemný pocit rýchleho búšenia srdca.

Tomuto nápoju by sa mali vyvarovať oblúkom hlavne ľudia majúci nejakú srdcovú chorobu. Neodporúča sa ani jedincom, ktorý trpí zvýšeným krvným tlakom.

V listoch rastliny boli zistené nasledujúce látky. Ako prvý možno uviesť purínový alkaloid čiže kofeín. Ten je tu zastúpený zhruba do dvoch percent. Jedná sa o látku s psychoaktívnym účinkom. Stručne povedané ide vo svojej podstate o najrozšírenejší stimulant. Ďalej sa tu vyskytujú jedinečné látky s nepríjemne zvieravú až mnohokrát horkastú príchuťou. Tie sú tu zastúpené v niekoľkých percentách. Indikovaný bol tiež alkaloid takzvaný teofylín. Súčasťou drogy sú aj chemické látky terpenoidy. Okrem toho uviesť možno mnoho iných látok. Z chemického rozpore tohto menovaného nápoja sa podarilo identifikovať organickou kyselinu chlorogenovú a vitamíny.

Rastlina z čeľade makovité

Rohatec žltý je rastlina s vyššou dvojklíčnolistové triedy, ktoré sa veľmi darí v pôdach s piesočnatým až kamenistým podložím. Tento druh sa vyskytuje prevažne v miestach okolo Stredomoria, taktiež aj v pobrežnom prostredí lemovaným Čiernym morom. Táto vytrvalá rastlina bola zavlečená aj do iných kútov sveta, ako je Česko. Tu vyhľadáva teplejšie stanovište. Zahliadnuť ju možno jednoducho v oblastiach viníc, krovinatých porastoch aj v umelo vytvorených ekosystémoch.

Rohatec žltý je zhruba tridsiatich centimetrová rastlina. Niektoré exempláre sú cez pol metra vysoké. Napohľad tento druh vyniká väčšími a jednotlivými kvetmi, ktorý majú charakteristické citrónovo žlté sfarbenie. Pozoruhodne vyzerajú aj listy tejto byliny. Plod tvoria pretiahnutú úzko valcovitú kapsulu, v ktorej sa skrývajú spústy semien.

V tejto byline je zastúpená skupina isochinolinových alkaloidov vo významnom meradle. Jednou takou látkou je aj glycín. Táto zložka sa využíva ako liek proti neobvyklejšímu príznaku nachladnutiu. Jedná sa o taktiež blahodarný medikament, ktorý sa podáva pri chronickom zápalovom ochorení dýchacích ciest, pri problémoch s krvným tlakom a pri kŕčových stavoch. Tento vysoko účinný prostriedok pôsobí protichodne ako činiteľ v podobe stresového hormónu. Väčšie dávky tejto látky podporí vznik vedľajších účinkov. Tými sú napríklad miernejšie formy halucinačnej stavov.

Vedcom sa tu podarilo identifikovať chelerytrin. Ten vo väčšej koncentrácii tlmí funkciu dýchacieho centra. Okrem toho vo vlákne vňati možno objaviť tiež ópiový alkaloid (protopin), alkaloid benzofenantridinového typu (sanguinarin) a tiež alkaloidovou zložku allokryptonin. Za zmienku stojí tiež fakt, že v koreni tejto byliny bol nájdený jedovatý alkaloid (fumarin).

Rastlina z čeľade astrovité

Locika jedovatá sa oprávnenie prezýva šalátové ópium. V niektorých končinách možno začuť aj výraz Locika šalátová. Patrí do triedy vyšších dvojklíčnolistových rastlín, ktorých pôvodnou domovinou je oblasť Stredomoria. Avšak nachádza sa na niektorých teplotne priaznivejších stanovištiach Európy. Lenže darí sa jej veľmi dobre tiež v kontinentu na severozápadnej pologuli. Bylina z rodu Locika v podstate preferuje kyprejšie pôdu s dostatočným obsahom vody a živín.

Rastlina z čeľade hviezdicovité meria minimálne cez pol metra, maximálne však okolo dvoch metrov. Tento druh vyniká stonkou s unikátnym olistením. Táto nadzemná časť má zaguľatenou línie. Postrehnúť možno tiež časti byle nevetvené, ktorý majú celkovo priamy vzhľad. U tejto rastliny je možné tiež spomenúť listovú ružicu, ktorá vyrastá pri zemi. Spravidla sa tu vyskytujú tuhšie a ústretové listy. Tie prekypujú typickým modrasto zeleným prefarbením. V priebehu kvetenstvo sa na tejto rastline vytvára vrcholíková lata. Tú okrašluji zaujímavo riešené kvety v žltom zafarbenie. Po odkvitnutí vzniká plod v podobe nažky s nápaditými chĺpky na vrchole. Ešte možno dodať, že rastlina disponuje zvláštne štruktúrou, v ktorej sa ukrýva biela tekutina lepkavější povahy.

Locika jedovatá sa v severoamerickom prostredí využíva na výrobu fajčiva. Tunajšie indiáni sa zameriavajú na zbieranie tejto šťavy. Z nej sa potom pracne snaží vytvoriť produkt na fajčenie, ktorý je určený na fajčení v osobitných fajkách. Tento typ fajok je hojne využívaný pri posvätných obradných a rituálnych príležitostiach. Fajčivo si však môžu vyrobiť aj z listov. Domorodci dokážu z tejto rastliny pripraviť ako extrakty, tiež aj oleja a nápoje. V ľudovom liečiteľstve má táto rastlina všestranné využitie. Locika jedovatá obsahuje zložku nazývanú lactucin. Popri tom dominuje psychoaktívnymi látkami, ako je kyselina lactucová a lactucerol.

Človek sa touto drogou môže veľmi rýchlo predávkovať. Prejavuje sa potom u neho palpitácie a rôzne intenzívne bolesť hlavy. Jedinec sa potýka naozaj nepríjemnou ťažkostí, ako je napr. nadmerné potenie.