Sopľavka

Sopľavka (lat. malleus) je infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré je spôsobované baktériou Burkholderia mallei. Ide o vysoko nákazlivé ochorenie postihujúce primárne nepárnokopytníkov, ako sú kone, somáre, tapiere, apod., ale je prenosné aj na človeka.

Toto ochorenie bolo vo väčšine vyspelých štátov odstránené, avšak je možné sa s ním stretnúť napr. v Ázii, a preto k nám môže byť kedykoľvek zavlečené.

Pôvodca choroby

Pôvodcom ochorenia je gramnegatívna baktéria Burkholderia mallei, čo je nepohyblivá, pleomorfná tyčinka, ktorá na živých jednoduchých pôdach vyrastá pomaly a aeróbne, a preto sa jej kolónie objavujú až po 48 hodinách. Tieto kolónie bývajú najprv priehľadne šedé a neskôr sa stávajú nepriehľadnými, majúce jemne granulovaný povrch a nakoniec sa sfarbujú do žlta.

Prejavy

K nákaze dochádza priamym kontaktom s nakazenými koňmi, ktoré vylučujú pôvodcov choroby slinami, výtokom z nosa, tekutinou z vredov, hnisom a niekedy aj močom a výkalmi. Pôvodca tak vnikne do organizmu perorálne a potom postupuje sliznicou hltana ďalej do organizmu. V príslušných lymfatických uzlinách sa začne rozmnožovať, a pokiaľ sa tento proces nezastaví, tak sa baktérie šíria ďalej a vznikne nosová, pľúcna alebo kožná sopľavka..Inkubačná doba trvá zhruba 2–5 dní. Priebeh infekcie je akútny až chronický.

Vozhrivka má sklony k akútnemu priebehu, kedy sa choroba objaví asi týždeň po nákaze. Okrem zimnice a horúčky začnú vznikať vredy sliznice dýchacích ciest, čo súvisí s dýchavičnosťou a kašľom. Hlavne u inhalačných foriem je riziko vzniku ťažkého zápalu pľúc a taktiež so vznikom pľúcnych abscesov a v organizme chorého tak dochádza k značnému zväčšeniu lymfatických uzlín. Sopľavka býva pomerne často smrteľná.

Akútna a chronická sopľavka

1) Akútna sopľavka

Táto forma opľavkavky je prítomná hlavne pri mulách a osloch, zatiaľ čo u koní býva skôr chronická. Akútna sopľavka sa prejavuje vysokými horúčkami a rozvojom uzlíkov a vredov v nosovej dutine, nosnej. V hrtane a hltane vzniká hlienovitý jednostranný hnisavý výtok a potom obojstranný výtok z nosa. Sekundárne sa môže vyvinúť akútna sopľavka kože s uzlíkmi, vredmi, zväčšením a zhrubnutím lymfatických ciev. K úmrtiu dochádza väčšinou počas druhého až tretieho týždňa choroby.

2) Chronická sopľavka

Príznaky tejto formy choroby sú opakujúce sa horúčky, chronická bronchitída, suchý kašeľ, hnisavý až krvavý výtok z nosa, tvorenie uzlíkov a potom vredov najmä v dutine nosovej. Kožný typ sopľavky býva v podobe lymfangitídy s uzlíkmi, ktoré sú usporiadané do tvaru šnúry perál na krku, podbruší, po stranách hrude a končatinách, z ktorých sa postupne vyvíjajú vredy a vozhrivková flegmóna. Priebeh chronickej sopľavky môže trvať celé mesiace až roky a navyše môže prejsť do akútnej fázy.

Diagnostika

Diagnóza sopľavky môže byť teoreticky potvrdená na základe klinických príznakov a prítomnosti baktérií v organizme, avšak vzhľadom na nulový výskyt v Európe sa jedná iba o teóriu, pretože by táto choroba určite nemohla byť diagnostikovaná včas.

Liečba

Baktérie spôsobujúce sopľavku reagujú citlivo na celý rad antibiotík. Základom liečby je preto antibiotická terapia, ale okrem užívania antibiotík musia byť u akútnej sopľavky udržiavané základné životné funkcie a zabránenie zlyhaniu dôležitých orgánov.

Autor: Lenka Klabochová