Spánok

Spánok je fáza organizmu, ktorú považujeme za útlmovo-relaxačná. Pri spánku dochádza k zníženiu telesnej teploty (preto sa prikrývame), spomalenie dýchania a zníženie krvného tlaku. Máme zníženú schopnosť reagovať na vonkajšie prostredie. Funkčnosť našich zmyslov sa zníži alebo úplne zmizne. Medzi ďalšie charakteristické črty spánku patrí minimálny pohyb, stereotypné poloha a relatívne jednoduché prebudenie (jednoduchšia ako u kómy alebo hibernácie).

Dĺžka spánku je u každého človeka individuálna. Je to ovplyvnené prostredím, v ktorom trávime čas (práca, škola, počasie, ...) a našim zdravotným stavom. Všeobecne hovoríme o 7 až 8 hodinách spánku denne. Táto doba nekorešponduje s dobou spánku malých detí. Tie majú podľa vývojových etáp vlastné pravidlá pre spánok. Najprv spí po niekoľkých hodinách s prestávkami na dojčenie, neskôr sa spacie doba predlžuje, až sa dostáva do priemerných hodnôt predškolských detí a adolescentov.

Proces spánku má niekoľko etáp. V zásade ho môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvý typ spánku je označovaný ako "Non REM". Ide o hĺbkový spánok, pri ktorom dochádza k regenerácii tela. Druhým typom je spánok "REM", pri ktorom prebieha regenerácia mozgových buniek (dá sa na spiace osobe spoznať rýchlym pohybom očí pod viečkami). Tieto fázy sa striedajú až 5x za noc. Každá etapa spánku je rôzne dlhá s rôznou intenzitou spánku. K času prebudení sa jednotlivé etapy predlžujú.

U väčšiny ľudí je fáza REM dlhší a Non REM kratšie. Práve fáze REM vďačíme za sny, ktorou sú pravdepodobne akýmsi únikovým modulom našej fantázie a pamäti. Preto sa často stretávame s neuveriteľnými kombináciami reality a fikcie.

Poruchy spánku môže spôsobiť celý rad ako vnútorných aj vonkajších vplyvov. Niekedy stačí málo k tomu, aby ste sa poriadne vyspali. Inokedy je to beh na dlhú trať. Mnoho ľuďom robí problém už len zaspať, nieto udržať spánok. Práve doba zaspávania dlhší ako 30 minút je považovaná za jeden zo znakov nespavosti. Dal sa jedná o prebúdzanie v noci, nepokojný spánok a skoršie prebúdzanie.