Vymknutie kĺbu prsta ruky

Kĺb je tvorený kĺbovou jamkou a hlavicou. Ďalej je obklopený kĺbovým puzdrom, úpony svalov a väzy.

Vykĺbenie je tupé poranenie kĺbu, pri ktorom dochádza v dôsledku úrazu k úplnému posunutiu kĺbovej hlavice z jamky. Vždy sa vykĺbi periférna časť kĺbu (kosť).

Pokiaľ bol zachovaný aspoň čiastočný kontakt kĺbových plôch, jedná sa o neúplné vykĺbenie, tzv. subluxáciu. Ak však došlo k úplnej strate kontaktu a kĺb je na mieste držaný iba mäkkým tkanivom, potom je to tzv. luxácia. Vykĺbenie, pre ktorého vznik je potrebné napr. ochabnutie mäkkých tkanív obklopujúcich kĺb, je označovaný ako habituálny. Ak dôjde k vykĺbeniu priamo spojeného so zlomeninou, hovoríme o tzv. luxačnej zlomenine. Vykĺbenie je väčšinou poznať už na prvý pohľad, kedy sa pod kožou môže rysovať kontúra kĺbu.

Príčiny

Najčastejšími príčinami vykĺbenia kĺbu prstov na rukách sú úrazy pri športovaní. Medzi športy, pri ktorých k vymknutiu kĺbov prstov ruky dochádza najčastejšie patrí futbal, gymnastika, zápasy a basketbal.

Ďalšími možnými príčinami sú:

• abnormálne natiahnutie prsta (hyperextenzia)
• pád na natiahnutú ruku
• prudký náraz do špičky prsta

Vyššie riziko luxácie je u osôb, ktoré trpia chorobami oslabujúcimi kĺby, kosti alebo väzy.

Príznaky

Vykĺbenie je veľmi bolestivé a u postihnutého sa môže objaviť aj horúčka a môže sa cítiť malátne. Ak dôjde k vykĺbeniu pri nehode, môže sa poškodiť aj okolitá svalovina a mäkké tkanivá.

Medzi ďalšie hlavné príznaky vykĺbenia prsta na ruke patria okrem iného:

• Vykĺbený prst na ruke sa môže dostať do neobvyklého postavenia.
• pocit brnenia alebo mravčenia,
• opuch,
• hematóm v okolí postihnutého kĺbu,
• zhoršená pohyblivosť v postihnutom kĺbe alebo až úplná strata jeho hybnosti.

Diagnostika

Lekár pacienta najskôr vyšetrí a spýta sa ho na situáciu, za ktorej k poraneniu prsta došlo. Pokiaľ nemožno na prvý pohľad rozoznať, že sa skutočne jedná o vykĺbený prst, doplní sa ďalšie vyšetrenie.

Röntgenová snímka - z röntgenovej snímky sa dá potvrdiť alebo vylúčiť ako luxácia prsta, tak aj fraktúry kostí a orientačne posúdiť ich postavenie.

Počítačová tomografia (CT) - toto vyšetrenie je oveľa presnejší , obyčajný röntgen je vhodný hlavne v prípade, keď sa z röntgenovej snímky nedá jednoznačne vylúčiť luxáciu alebo fraktúru. V prípade, že je potrebné podrobnejšie zhodnotiť rozsah poškodenia mäkkých tkanív, musia byť vykonaná vyšetrenia na magnetickej rezonancii.

Magnetická rezonancia - pri tomto vyšetrení je možné umožniť detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív kĺbu a tiež chrupaviek. Je teda vhodná na zhodnotenie skutočného rozsahu poškodenia. Z magnetickej rezonancie možno napríklad zistiť, či došlo k pretrhnutiu väzov, aké veľké je poranenie chrupavky a mnoho ďalších údajov.

Prvá pomoc

• V športe, chôdzi a pod. už nepokračujte.
• Končatinu uložte do zvýšenej polohy.
• Končatinu chlaďte cez látku.
• Kĺb znehybnite elastickým obväzom, ktorý zaistí zmiernenie krvného výronu a opuchu. V prípade vykĺbenia sa nikdy nepokúšajte vrátiť kĺb do pôvodnej polohy sami. Je to síce potrebné, ale tiež je to veľmi bolestivé a v súčasnosti sa vykonáva v anestézii.
• Na periférii končatiny overte citlivosť a pulz.
• Dopravte poraneného na ošetrenie na chirurgii.

Liečba

Cieľom liečby je čo najskôr zaistiť správne postavenie kĺbu. Je tiež nutné dostatočne dlhým znehybnením prichystať podmienky na správne zahojenie kĺbového puzdra, svalov v okolí a väzov. Napravenia majú byť vykonané bezbolestne, u menších kĺbov v miestnom znecitlivení, a väčších v celkovej anestézii, ktorá umožní aj dočasné ochabnutie svalov, ktorých napätie je hlavnou prekážkou repozičného manévru. Po napravení kĺbu sa musí vykonať röntgenová kontrola postavenia v kĺbe a potom sa aplikuje vhodný znehybňujúci obväz na dobu 2-5 týždňov s následnou rehabilitáciou. Recidivujúce a habituálne vykĺbenia bývajú väčšinou dôvodom na operačné riešenie. Chirurgickým zákrokom sa rieši aj vykĺbenie, pri ktorom sa manuálne napravenie nepodarí.

Autor: Lenka Klabochová