Aflázia

Afázia je poruchou tzv. fatických funkcií, ktorými sú porozumenie hovorenej a písanej reči, čítanie, nazývanie a vytváranie spontánnej a opakovanej reči. V podstate ide teda o nemohúcnosť používania reči, chápania a využívania jazyka ako systému vyjadrovacích a dorozumievacích prostriedkov.

Afázia sa vyskytuje predovšetkým u dospelých osôb, avšak môže sa objaviť aj u detí. V tomto prípade sa nedá zamieňať s dysfáziou, čo je porucha vývoja bez lokalizovaného poškodenia mozgu. Afázia je jednou z najťažších typov porušenej komunikačnej schopnosti. V ťažkých prípadoch dochádza u človeka k strate schopnosti verbálnej komunikácie.

Príčiny vzniku afázie

Afázia vzniká v dôsledku poškodenia mozgových oblastí, ktoré sa u väčšiny ľudí nachádzajú v ľavej mozgovej hemisfére. Najčastejšou príčinou vzniku afázie sú mozgové infarkty, cievne mozgové príhody, mozgové ischémie, zápalové ochorenia mozgu, mozgové nádory, neurodegeneratívne ochorenia a kraniocerebrálne traumy (poranenie lebky a mozgu). A pretože sa vyskytuje práve následkom poškodenia, tak je to v podstate afázia získaná, a nie vrodená. Ide čisto o mozgové postihnutie jazyka, kedy nie je narušená schopnosť fonácie alebo artikulácie.

Delenie

Afáziu delíme na tieto typy:

Typ I)

• kortikálna alebo korová afázia
• subkortikálna (tzv. podkôrová) afázia

Typ II)

• Brocova (motorická, expresívna) afázia – zachované chápanie, reč je bez opakovania a nie je plynulá,
• Wernickeho (sensorická, percepčná) afázia – plynulá ale zmysluplnosť postrádajúca reč, zlé chápanie,
• transkortikálna motorická afázia – zachované chápanie a opakovanie, reč nie je plynulá,
• transkortikálna senzorická afázia – plynulá reč, zachované opakovanie, zlé chápanie,
• kondukčná afázia – chápanie a reč zachovaná, strata opakovania.

Diagnostika

Diagnostika je vykonávaná logopédom podľa neurologického vyšetrenia. Najskôr sa musí zistiť, aký je rodný jazyk pacienta, a presvedčiť sa, či nemá nejakú poruchu sluchu. Podstatným diagnostickým vodítkom na určenie typu acházie je rozsah, lokalizácia a charakter poškodenia mozgu. Vyšetrením sa zisťuje stav tvorby rozprávania a rozumenia, schopnosť opakovania a úroveň čítania, písania a počítania. Je tiež dobré, aby pacient rozprával o svojich problémoch a pozorne si všímať plynulosť reči, rozprávanie, používanie slov a pod.

Na to sa používajú jednoduché testy, vďaka ktorým je možné posúdiť spôsobilosť nachádzať slová. Medzi také patrí napríklad test tzv. slovnej fluancie, kedy má pacient za úlohu, vymenovať čo najviac slov začínajúcich na určité písmeno, alebo uviesť všetky zvieratá, na ktoré si spomenie atď.

Pre afázie je nutné určiť, či je pacient pravák alebo ľavák, pretože centrum reči sa nachádza v dominantnej mozgovej hemisfére. U pravákov je takmer vždy dominantná ľavá hemisféra, zatiaľ čo u ľavákov len 70%.

Liečba afázie

Cieľom liečby je zdokonalenie jazykových a komunikačných schopností a vývoj ďalších spôsobov komunikácie podľa potreby. Liečba a prognóza afázia záleží na príčine, ktorá ju vyvolala. Pri neurologických progresívnych chorobách sa zlepšenie nedá očakávať, kým pri stavoch po úraze, mozgovej mŕtvici alebo odstránenom nádore zostane stav stabilný a prípadne môže dôjsť až k jeho zlepšovaniu.

Je veľmi nutné, aby logopedické terapie a dlhotrvajúca práca s pacientom bola zahájená včas, pretože potom existuje veľká nádej na zmiernenie niektorých príznakov ochorenia a na celkové zlepšenie. Rehabilitácia reči je založená na cvičení čítania a písania, cvičení s počúvaním a následným opakovaním slov, naučenia sa  výrazovým jazykovým zručnostiam, ako je používanie gest a mimiky na komunikáciu a mnoho iných.

Ak nie sú klasické metódy  učenie sa komunikáciu úspešné, pacienti sa učia aj iné spôsoby komunikácie, ako je napr. ukazovanie na karty, obrázky či kresby za súčasného používania slov. Ľuďom s afáziou môžu pomôcť aj tablety, ručné počítače alebo smartfóny so sprevádzajúcimi aplikáciami.

Prognóza

V prognóze a uzdravení mozku hraje velkou roli příčina poranění mozku, rozsah a místo poškození a také zdraví a věk postižené osoby.

Pokud je afázie způsobena mrtvicí, tak se jazykové schopnosti někdy vrátí do normálu v průběhu několika hodin či dnů. U jiných pacientů postižených mozkovou mrtvicí však mohou být jazykové obtíže celoživotní a jsou buď mírné, jemné nebo až značně výrazné.

Pokud je příčinou afázie neurodegenerativní stav, jako je například demence, pak jazykové a komunikační schopnosti neustále klesají. Na demenci neexistuje bohužel žádný lék, a tak jsou v současnosti schválené pouze léky zpomalující progresi příznaků. 

Autor: Lenka Klabochová