Rakovina

Nádor (novotvar, tumor, neoplazma alebo tiež blastom, ľudovo sa ujalo označenie rakovina) je charakterizovaný zoskupením buniek, ktoré abnormálne rastú a fungujú autonómne, teda nezávisle od organizmu. Majú podstatne vyššiu odolnosť, rýchlejšie sa množia, rastú a ničí okolité bunky. Postihnutý orgán sa pod ich pôsobením zväčšuje, dochádza u neho k zmene tvaru, farby alebo napríklad tuhosti. Od zdravých orgánov sa nádor ďalej líšia svojou funkciou - v organizme prakticky žiadnu neplní, naopak narušuje funkcie tých zdravých.

Rozlišujeme dva základné typy nádorov :

Benígne (nezhubné) nádory : Rastú expanzívne (velikánsky), tlačí na susedné orgány a spôsobujú tak ich atrofiu (zmenšenie). Ohraničenie benígnych nádorov je ostré, čo zjednodušuje chirurgické odstránenie. Nedochádza k metastazování.

Malígne (zhubné) nádory : Rastú infiltračnej, prenikajú do susedných tkanív. Ich ohraničenie je neostré, nie je isté, kde presne nádor končí, čo môže zapríčiniť, že aj po operácii v orgáne pretrvávajú nádorové bunky a dochádza k neskorším recidívam. V pokročilejších štádiách vznikajú metastázy, pri ktorých druhotne vzniká nádor aj vo vzdialenejších miestach. K tomu môže dôjsť cestou lymfogenní (lymfatickými uzlinami), hematogénnou (krvným obehom) alebo porogenní (šírenie dutými orgánmi). Zhubné nádory sa vyznačujú aj rýchlejším rastom buniek.

Štádiom medzi týmito dvoma typmi je takzvaná prekanceróza, zdanlivo neškodný stav, ktorý sa môže zvrtnúť vo zhubný nádor.

Epidemiológia

Výskyt rakoviny v 20. storočí má stúpajúcu tendenciu, ktorá je do značnej miery podmienená vyššou priemernou dĺžkou života najmä vo vyspelých krajinách. V súčasnosti zomiera na zhubné nádory v Slovenskej republike štvrtina mužov a pätina žien. Zhubné nádory predstavujú u nás druhú najčastejšiu príčinu smrti, hneď za kardiovaskulárnymi ochoreniami. V roku 2012 bolo u nás zaznamenaných celkovo 27 334 prípadov zomretých osôb na nádorové ochorenie, čo bolo o 163 viac ako v roku minulom.

Príčina vzniku

Rakovina je chorobou primárne genetického pôvodu. Zmeny v bunke, ktoré nakoniec vedú k vzniku malígneho nádoru, sú vždy dôsledkom mutácií DNA určitých génov. Gény, ktorých mutácie ovplyvňuje vznik a vývoj nádoru, sa rozdeľujú na dve skupiny :

• Gény regulujúce rast buniek - táto skupina reguluje delenie buniek a rozdeľuje sa na dve ďalšie podskupiny :   

• onkogény - priamo stimulujú rast, či už podporou delenia alebo zábranou riadenej smrti (apoptózy) buniek. Ich mutácie sú aktívne v rámci bunky autozomálne dominantné (pre účinok stačí, že zmutuje len jeden z dvojice génov).
• tumor supresorové gény (starší názov " antionkogeny ")

• Gény upravujúce poškodenú DNA - ich poškodenie zvyšuje výrazne riziko, že dôjde k mutácii, ktorá spôsobí nekontrolovateľné množenie buniek.

Ďalšie príčiny vzniku rakoviny

Niekoľko veľkých štúdií ďalej jednoznačne potvrdzuje účasť životného prostredia a životného štýlu na vznik niektorých druhov rakoviny. Je známe, že vdychovanie chemicky znečisteného vzduchu a škodlivé chemické látky v strave (chemické karcinogény) alebo vystavovanie sa vplyvu ionizujúceho žiarenia (fyzikálne karcinogény), môžu zhubné ochorenie vyvolať.

Najvýznamnejším chemickým karcinogénom je bezpochyby tabakový dym. Neškodí len aktívnym fajčiarom, ohrození ním sú aj pasívne fajčiari, teda nefajčiari, ktorí sú po určitú dobu dyme vystavení. So škodlivými chemickými karcinogénmi sa skoro denne stretávame aj v prijímanej potrave. Nepriaznivý vplyv má konzumácia údenín a celkovo strava bohatá na dusičnany či dusitany. V neposlednom rade patrí medzi zásadné karcinogény alkohol a toxíny plesní. Všetkým týmto látkam sa môžeme vyhýbať a minimalizovať ich pôsobenie na naše telo. Horšie sa už dá zamedziť chemikáliám vo vzduchu, ktoré vznikajú priemyselnou činnosťou či výfukovými plynmi dopravných prostriedkov.

Medzi ionizujúce žiarenie radíme žiarenie ultrafialové (slnečná), röntgenové a rádioaktívne.

K ďalším známym faktorom prispievajúcim k vzniku niektorých typov rakoviny patria vírusy (biologické karcinogény), ktoré špecificky narušujú DNA buniek v mieste regulačných génov. Dôležitú úlohu hrá tiež vplyvy hormonálne.

Výskyt zhubných ochorení stúpa s vekom. To je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené tým, že karcinogénne faktory pôsobia na organizmus dlhšie a šanca na vznik rozhodujúcej mutácie sa zvyšuje. Vďaka hygiene a modernej medicíne sa dnes ľudia vo vyspelých krajinách dožívajú dlhšieho veku, a to do istej miery vysvetľuje zvýšený výskyt rakoviny v západnom svete.

U detí a dospievajúcich sú najčastejšími formami rakoviny leukémie, sarkómy a nefroblastom. Našťastie sú zriedkavé a ich liečenie v posledných rokoch značne pokročilo.

Významnú obrannú úlohu má imunitný systém ľudského tela. Abnormálne bunky v ľudskom tele sa neustále vytvárajú, ale samozničitelný mechanizmus (apoptóza) a imunitný systém je zvyčajne ničí.

Príznaky rakoviny

Nádory sa môžu prejaviť komplikáciami v mieste svojho rastu. Prejav potom bude charakteristický podľa lokalizácie :

• nádor pečene - žltačka, zväčšenie pečene,
• nádory krvotvorného tkaniva (leukémia a lymfómy) - horúčka, krvácanie, ťažké infekcie,
• nádory obličiek - krv v moči, bolesť v boku či chrbte, hmatateľné zväčšenie obličky,
• nádor mozgu - epilepsia, bolesť hlavy,
• nádor pľúc - kašeľ, vykašliavanie krvi,
• nádor prostaty - časté močenie, menší prúd moču,
• nádor prsníka - lokálne zdurenie,
• nádor pankreasu - poruchy trávenia, žltačka,
• nádor hrubého čreva - krv v stolici, zápcha.

Okrem toho, že nádor rastie v mieste, rôznou mierou ovplyvňuje celkový stav organizmu. Prejavujú sa príznaky ako silné nočné potenie, zvýšený výdaj energie, nechutenstvo a úbytok hmotnosti, ktorý vedie až ku kachexii.

Liečba rakoviny

U benígneho aj malígneho nádoru sa v prvom rade pristupuje k jeho odstráneniu chirurgickou cestou. Okrem poškodené časti orgánu sa lekári snažia odstrániť aj nádorové bunky. Ak nie sú všetky odstránené, nádor má tendenciu sa vracať a metastázovať. Zložitosť operácie sa zvyšuje s blízkosťou dôležitých orgánových častí, akými sú napríklad nervy, pľúca alebo veľké cievy. V niektorých prípadoch je tak operácia dokonca nemožná. Po chirurgickom zákroku nasledujú ďalšie liečebné postupy, ktoré majú za úlohu vývoj rakoviny spomaliť, pozastaviť a zničiť nádorové bunky. Medzi najbežnejšie patrí chemoterapia, rádioterapia, imunologická či hormonálne terapie a v neposlednom rade nesmie byť opomínaný ani psychoterapia pre zlepšenie pacientovi duševnej pohody. U hematogénnou nádorov sa pristupuje k transplantácii kostnej drene.

Konečné vyliečenie sa odvíja od druhu nádoru, jeho rozsahu, výskytu pridružených metastáz a regeneračných a reparačných vlastností postihnutého orgánu rovnako ako okolitých tkanív. Najväčšiu šancu majú pacienti, ktorí nádor zachytí v počiatočnom štádiu.

Prevencia rakoviny

Základom prevencie je vyhýbať sa škodlivým vplyvom, ktoré vznik nádoru podporujú. Snažíme sa teda vyhýbať sa rádioaktívnemu žiareniu a častému styku s chemickými látkami. Obmedzujeme príjem tukov a iných nezdravých zložiek v strave, nefajčíme a nenadužíváme pitie alkoholických nápojov. Naopak jeme vyváženú stravu plnú zeleniny, ovocia a vlákniny, z mäsa neholdujú nadmerne tomu červenému, dávame prednosť rybám. Dodržiavame pravidelný pohyb. Bránime sa vírusovým chorobám, ktoré môžu vzísť napríklad z častého striedania sexuálnych partnerov alebo nesterilného používania injekcií.

Pri prvotných príznakoch vyhľadáme zavčas lekára. Aj bez symptómov sa pravidelne podrobujeme prehliadkam, ktoré sú nám v určitom veku a pri určitých typoch rakoviny doporučované. Rovnako tak vykonávame samovyšetrenie u typoch rakoviny na to vhodných (napríklad u rakoviny prsníka), sledujeme zmeny (napríklad na koži), ktoré môžu viesť k rozvinutiu nádoru. Všímame si akýchkoľvek zvláštnych hrčiek, zdurenie alebo vredov alebo nehojacich sa rán. Čo sa týka celého organizmu, na pozore sme, ak dochádza k náhlej strate hmotnosti, únave či nechutenstvo.

Revize článku: Simona Knotková

Autor: Lenka Klabochová