Endokrinné sústava

Dôležitá sústava pre celkové udržanie rovnováhy medzi bunkami v tele. Súčasťou tzv. Humorálního (látkového) systému. Chemické látky tvorené žľazami spolu komunikujú a môžu ovplyvňovať jednotlivé funkcie. Základné chemické látky sú vďaka poslom, ktoré sa nazývajú hormóny, dopravované krvou do príslušnej bunky. Preto sa systém nazýva humorálnej (tekutina - hormóny sú po celom tele dopravované vďaka telovým tekutinám). Hormóny majú rôzne chemické zloženie, ktoré závisia na tom, v akej žľaze sú vyrobené. Hormóny môžu účinkovať niekoľko minút až dní.

Endokrinný systém reguluje a riadi organizmus človeka, napomáha udržiavať správne vnútorné prostredie (homeostáza), podieľa sa na raste človeka, odbúravanie stresu a celkovému metabolizmu. Spolu s nervovým systémom koordinuje celý organizmus.

Žľazy a orgány patriace do endokrinného systému:

Hypotalamus

• Časť medzimozgu spojená cievnym systémom (portálnym systémom) s adenohypofýzy (predná časť hypofýzy) a nervovými vláknami s neurohypofýza (zadná časť hypofýzy).
• Nervové bunky hypotalamu dokážu reagovať a vytvárať hormóny ako endokrinné žľazy.
• Hypotalamus vlastne reguluje činnosť hormónov v hypofýze (podmozgovej žľazy) a buď je aktivujú alebo stimulujú.

Hypofýza (hypofýzy)

• Centrálne endokrinné žľaza, ktorá je spojená s hypotalamom. Delí sa na tri základné časti, v ktorých sa tvoria rozličné hormóny, ktoré naďalej riadi celý organizmus.
• Adenohypofýzy - predný lalok, hormóny tu produkujúce rastový hormón THP, prolaktín LTH (rozvoj mliečnych žliaz počas tehotenstva a po pôrode), tyreotropný hormón TSH (stimuluje produkciu hormónov v štítnej žľaze), folitropín FSH (podporuje rast folikulov a pohlavných buniek), lutropín LH (tvorba pohlavných hormónov - estrogén, progesterón, testosterón), kortikotropín (stimuluje rast kôry nadobličiek, melatonínu a odbúravanie tukov) a endorfín (hormón šťastia - dobrá nálada, útlm bolesti).
• Pars intermedia - stredný lalok produkuje lipotropiny a melanocyty (stimulujúce hormóny u ktorých sa presná funkcia nevie).
• Neurohypofýza - zadný lalok produkuje adiuretín ADH (znižuje tvorbu moču v obličkách), oxytocín (zvyšuje kontrakcie hladkej svaloviny maternice pri pôrode).

Epifýza (šištička)

• Nepárový orgán súčasťou medzimozgu, produkuje hormón melatonín (spánkový hormón, reagujúce na tmu, v noci je jeho činnosť najvyššia, podporuje správny denný rytmus spánok / bdenie).

Štítna žľaza

• Laločnatá žľaza nachádzajúca sa na konci priedušnice v prednej strane krku. Produkuje hormón tyroxín T4 (hormón na seba viaže jód a ovplyvňuje látkovú výmenu buniek), trijodthyroxin T3 (ovplyvňuje termoreguláciu, okysličenosť, odbúravanie tukov a cukrov v tele) a kalcitonín (znižuje vápnik v krvi a zvyšuje ho v kostiach).

Prištítne telieska

• V blízkosti štítnej žľazy na zadnej strane sú dva páry prištítnych teliesok, ktoré produkujú hormón parathormón (zvyšuje vápnik v krvi).

Srdca (Cor, Cardia)

• V svalovine srdcových predsiení sa produkuje hormón atriálnej natriuretický peptid ANP (stimuluje vylučovanie sodíka, zvyšuje močenie a relaxáciu ciev, ďalej bráni tvorbe hormónov, ktorí tieto funkcie naopak podporujú). Hormón tiež zamedzuje hypertrofiu (neprimeraný rast tkanív).
• Tiež cievy produkujú hormóny, ktoré majú vplyv hlavne na krvný tlak. Endotelín (zvyšuje krvný tlak - môže viesť k hypertenzii), oxid dusnatý (znižuje krvný tlak), prostaglandín (tvoria sa nielen v cievach, ale v rôznych tkanivách ľudského tela. Môže zvyšovať aj znižovať krvný tlak, podľa potreby).

Gastrointestinálne hormóny

•     Žalúdok a črevá tvoria hormóny pre podporu metabolizmu. Gastrín, sekretin, cholecystokinín, ghrelin (pocit hladu).
•     Pečeň tvorí hormóny trombopoetín (tvorba krvných doštičiek), angiotenzinogénu (zvyšuje krvný tlak), somatomedin (rast).
•     Pankreas, tu sú hormóny tvorené v Langenharsenových ostrovčekoch, ktoré majú na starosť optimálnu hladinu cukru v krvi. Inzulín (znižuje hladinu cukru v krvi),   glukagón (vyrovnáva hladinu cukru v krvi), somatostatín (rast tela).

Obličky (ren)

• Obličky sú nielen dôležité pre tvorbu moču a filtrovanie krvi, ale aj pre reguláciu niektorých zložiek krvi.
• Hormón erytropoetín (podporuje rast červených krviniek), kalcitriol (zvyšuje vápnik v krvi) a renín (enzým nie hormón, riadenie vylučovanie vody a iónov v obličkách).

Nadobličky (Glanduale suprarenalis)

• Sú uložené v tukovom puzdre obličiek a majú trojhranný zaoblený tvar. Delia sa na dve základné časti, ktoré tvoria hormóny.
• Kôra nadobličiek jej hormóny sú riadené hormónom adenohypofýzy. Kortizol (zvyšuje odolnosť organizmu voči stresu, zvyšuje tvorbu glykogénu, zvyšuje rozpad lipidov - tukov, má protizápalový účinok), aldosterón (udržiavanie hladiny sodíka a draslíka), androgén (pri dospievaní - ochlpenie, typické črty pre dievčatá a chlapcov, najznámejší androgén je testosterón ).
• Dreň nadobličiek tvoria hormón adrenalín (zvyšuje srdcovú sťah a frekvenciu, zvyšuje krvný tlak, rozširuje zrenice, zvyšuje tvorbu potu, zvyšuje glykémiu, zlepšuje dýchanie vďaka rozšírením bronchov), noradrenalín (zrýchľuje tep) a dopamín. Tieto hormóny patrí do skupiny tzv. Ketacholaminů, sú dôležité pre reakciu organizmu na stres, zvyšuje sa dodávka kyslíka a organizmus lepšie odpovedá na stres. Potom nastupuje hormón kortizol, ktorý dokáže organizmus na stres adaptovať.

Kože

• Kalciferol (vitamín D), syntéza (spájanie) kalcitriolu (hormón ovplyvňujúce metabolizmus vápnika a fosforu)

Tukové tkanivo

• Rezervoár energie, produkuje hormón leptín (adaptácia organizmu na hladovanie, reguluje stálosť vnútorného prostredia, zvyšuje energetický príjem, regulácia nástupu puberty, zvyšovanie krvného tlaku).

Tento článok je všeobecným priblížením najznámejších hormónov v ľudskom tele. Všetky hormóny plní svoju funkciu a sú nevyhnutnou zložkou v organizme. Existujú tiež pohlavné hormóny, u žien estrogén a progesterón, u mužov testosterón. Tieto hormóny priamo ovplyvňujú reprodukčné činnosť organizmu, pomáhajú pri tehotenstve a pôrode u žien a mužov k správnemu vývoju spermií.

Autor: Lucie Kliková