Epilepsia
Príznaky
Diagnóza
Epilepsia (padúcnice, padoucí choroba, parciálny epilepsia) je neurologické ochorenie. Ochorenie sa prejavuje epileptickými záchvatmi. Tie sú klinické a subklinické. Klinické záchvaty majú podobu porúch vedomia, zmien vo zmyslových funkciách, pozmenených psychických prejavov. Subklinický záchvat sa pozná iba na EEG.
Epilepsia môže byť vrodená alebo získaná. Epilepsiou trpia častejšie muži ako ženy, ochorením trpia viac deti ako dospelí. U viac ako polovice detských pacientov toto ochorenie v priebehu dospievania zmizne. Ľudia starší ako 60 rokov patrí do skupiny, ktorá je epilepsiou zvýšene postihovaná.
Epilepsia môže vzniknúť v každom veku. Jej vznik je podmienený faktormi ako je pohotovosť k záchvatu, vznikom ohniska vyvolávajúce záchvaty, podnetom, ktorý záchvat vyvoláva, stavom vnútorného prostredia a vekom.
Vzniku epilepsie možno sčasti predchádzať. Základom je zdravý životný štýl, zdravý spôsob stravovania, striedmosť v pití alkoholu a nefajčenie.
Epileptické záchvaty bývajú parciálnej, generalizované či patrí do skupiny neklasifikovatelných epilepsiou.
Príznaky epileptického záchvatu
Parciálnej epilepsie muža a nemusia byť sprevádzaná zmenou vedomia. Jednoduché parciálne záchvaty nie sú zmenou vedomia sprevádzané. Prejavujú sa pohybovými (zášklby, kŕče, prechodná obrna), zmyslovými (záchvatové pocity brnenia či mravčenia, vízie zábleskov, poruchy periférneho videnia, výpadky zorného poľa až slepota, príznaky sú veľmi variabilné a môže ísť aj o sluchové či čuchové halucinácie), vegetatívnymi či psychickými príznaky (ilúzia prežitého, videného, počutého, pocity prvého zážitku vnemov). Parciálne záchvaty u väčšiny prípadov predchádza aura. Tá sa prejavuje ako zloží tej psychologické vnemy, nervozita, poruchy videnia či záblesky pred očami.
Komplexné parciálne záchvaty sú sprevádzané poruchou vedomia. Jedinec si záchvat jednoducho nepamätá. Takýto záchvat trvá sekundy až minúty. Veľmi zriedka má dlhšie trvanie.
U generalizovaných epileptických záchvatov dochádza k poruche vedomia a pohybovým prejavom.
Veľmi vážnym stavom je nakopeniu epileptických záchvatov. Tie môžu trvať 2 až 3 minúty a nadväzujú na seba bez prechodného návratu vedomia. Tento stav potom trvá aj dlhšie ako pol hodiny. V prípade, že k niečomu podobnému dôjde, je nutná hospitalizácia a okamžitá liečba. Status epilepticus, ako sa tomuto záchvatovému stavu hovorí, sa objavuje až v priebehu ochorenia a najčastejšie v prípadoch, keď jedinec vynechá liečbu.
Liečba epilepsie
Liečba by sa nemala nasadzovať preventívne. To znamená, že antiepileptická liečba by sa mala nasadzovať až vtedy, že sa záchvaty opakujú. Ojedinelý epileptický záchvat hneď neznamená, že jedinec trpí epilepsiou. Môže ísť napríklad o odozvu organizmu na fyzickú vyčerpanosť, nedostatok spánku, jednoducho povedané na mimoriadne podmienky.
Pri liečba je nevyhnutná zo strany pacienta spolupráce, pravidelné užívanie liekov, úplná abstinencia. Pacient musí dostatočne spať, nesmie pracovať počas nočných hodín.
Ako prvý začne pacient užívať najúčinnejší a najosvedčenejší liek. Ak nepomôže, lekár prejde k lieku druhej voľby. Nepomôže Ak ani on, nasadí sa kombinácia rôznych liekov. Epilepsiu sa v určitých prípadoch liečiť aj chirurgicky.
U epilepsie je nutné dávať pozor na predávkovanie liekmi, status epilepticus a úrazy. Jedinec předávkovanými lieky má poruchy stoji, má problémy s chôdzou, neudrží rovnováhu, je u neho poškodená tvorba krvi, objavujú sa nepriaznivé účinky aj na pečeň.
Epilepsie výrazne zasahuje do ľudského života a zhoršuje jeho kvalitu. Epileptici majú obmedzenejšie výber povolania, nemôžu vlastniť vodičský preukaz, vďaka liekom sú unavenejší a majú zníženú pozornosť.
Překladač Google pro firmy:Translator ToolkitPřekladač webových stránekNástroj pro hledání nových trhů
