Laktačná psychóza

Laktačná psychóza je zastaraný názov vážneho ochorenia ženy po pôrode, ktoré má psychický charakter. V mnohých literárnych a internetových zdrojoch je ochorenie stále nazývané ako laktačná psychóza.

Správne označenie pre túto chorobu by malo byť popôrodná psychóza, pretože choroba nie je vyvolaná tvorbou mlieka a dojčením (laktácií), ako sa predtým myslelo. Z toho vyplýva, že popôrodná psychózou môžu trpieť ako ženy dojčiace, tak i nedojčiace.

Popôrodnou psychózou trpí cca 0,1-0,2% žien po pôrode. Príznaky sa objavujú zvyčajne druhý až tretí deň po pôrode, ale bohužiaľ sa môže vyskytnúť i mesiac po ňom. Žena sama väčšinou problém nevidí a závažnosť stavu si neuvedomuje. Ochorenie je často podceňované a brané na ľahkú váhu, ale jedná sa o veľmi závažný až život ohrozujúci stav, ktorý je nutný ihneď riešiť.

Príčiny rozvoja laktačnej psychózy

Príčinou rozvoja laktačnej psychózy je súbor viac faktorov nastupujúcich s pôrodom. Príčinou nie je samotný pôrod, ale celkové fyzické a psychické vypätie po ňom. Hlavnú úlohu hrá tiež nerovnováha vnútorného prostredia ženy a tá je následne vystavená rozsiahlym hormonálnym zmenám a veľkému náporu neznámym emócií. Predtým sa predpokladalo, že väčšie náklonnosť k vzniku psychózy majú ženy, ktoré už pred otehotnením alebo počas tehotenstva trpeli nejakou psychickou poruchou. Podľa posledných štúdií je však zrejmé, že viac ako polovica ochorení vzniká u žien, ktoré predtým nikdy netrpeli duševným ochorením.

Rizikové faktory

O rizikových faktoroch sa stále špekuluje a predpokladá, že majú podiel na rozvoji ochorenia:

• genetická predispozícia
• výskyt popôrodnej psychózy v minulom šestonedelí
• zhoršený psychický stav ženy už pred otehotnením
• nedostatok spánku pred samotným pôrodom (fyzická vyčerpanosť)
• socio-ekonomický status ženy (finančné, majetkové, rodinné zabezpečenie)
• traumy počas tehotenstva (autonehody, úmrtie v rodine a pod.)
• traumy z predošlého pôrodu (bolestivý pôrod, pôrod mŕtveho dieťaťa, potrat, neprofesionálne prístup zdravotníkov)
• vyšší vek prvorodičky (nad 35 rokov)
• nechcené tehotenstvo
• opustenie partnerom počas tehotenstva

Príznaky

Medzi prvé príznaky patrí:

• podráždenosť
• nepokoj
• poruchy spánku (neskoré zaspávanie a skoré vstávanie)
• úzkosť
• obviňovanie z vlastnej neschopnosti, pocit viny

Neskoršími príznaky sú:

• dezorganizovanost (domácnosti, starostlivosť o dieťa, denného režimu)
• depresie
• zábudlivosť
• nechutenstvo
• mánia
• halucinácie (zrakové: záblesky, mihanie pred očami, sluchové: našepkávanie "cudzích" hlasov)
• bludy (pocit, že ju a jej dieťa niekto sleduje alebo kontroluje, či robí všetko tak, ako má)
• strata kontaktu s realitou (nevie, čo je za deň, koľko je hodín, ako sa volá)
• vražda dieťaťa (asi v 4% prípadov) alebo samovražda (asi v 5% prípadov)

Diagnostika

Diagnostika popôrodné psychózy je veľmi obtiažna pretože neexistuje objektívna metóda ako chorobu preukázať. Zdravotníkom môžu pomôcť členovia rodiny a blízki ľudia, ktorí sú s ženou často v kontakte. Častou sú to práve oni, kto ženu prevedie k odborníkovi.

Jedna z metód, ktorá sa dá v diagnostike využiť je Edinburská škála postnatálnej depresie - EPDS (Edinburgh Postnatal Depression Scale), jedná sa o formu dotazníka, ktorý má desať otázok a každá otázka ponúka štyri rôzne odpovede. Z odpovedí ženy sa potom robí skóre a usudzuje sa na popôrodné psychózu. Nevýhodou tejto metódy je fakt, že nie každá žena je ochotná spolupracovať, pretože "ona predsa žiadny problém nemá"

Liečba

Pri liečbe tohto ochorenia závisí od závažnosti stavu, ktorý posúdi erudovaný psychológ / psychoterapeut.

U ľahších foriem žena dochádza na psychoterapeutické programy. Pri ťažších formách je nevyhnutná farmakologická liečba, ktorá zahŕňa antidepresíva a vhodné hormóny. Dojčenie je z dôvodu farmakologickej liečby zvyčajne pozastavené.
Pri závažných stavov, kedy sú u ženy známe i suicidálne (samovražedné) myšlienky je nevyhnutná hospitalizácia v psychiatrickej liečebni. Liečba zahŕňa ako psychoterapiu, tak farmaká, plus intenzívny dohľad nad bezpečím ženy.
U všetkých foriem ochorení je dôležitá aj spolupráca s rodinou. O stave ženy by mali byť informovaní ako manželia / partneri, ale aj rodičia ženy, aby vedeli, ako byť žene oporou. Mali by dbať na ženinu bezpečnosť, podporovať ju v psychoterapii, na ktorú dochádza a kontrolovať užívanie liekov. Dôležitá je v rodine komunikácie, načúvanie, empatia a získavanie dôvery. V neposlednom rade je dôležitá čiastočná alebo úplná starostlivosti o dieťa.

Prevencia

Ženy by mali byť o tejto problematike informované na oddelení šestonedelia čo najskôr po pôrode. Informácie o prevencii tejto choroby by mali byť čo najrozsiahlejšie, pretože je vždy lepšia prevencia ako už vzniknuté ochorenie. S problematikou by mali byť oboznámení aj muži týchto žien, z toho dôvodu, že najčastejšie oni sú tými, kto pozná, že "nie je niečo v poriadku".

Žena po prepustení domov by mala dodržiavať zásady šestonedelí, aby jej povinnosti "neprerástli cez hlavu". Mamička by mala dostatočne spať a cez deň odpočívať aj s dieťaťom. Nie je nutné, hlavne v šestonedelí, bazírovať na perfektné domácnosti, keď sa na upratovanie necíti. Ak nezvláda nápor návštev, nehanbiť sa ich odmietnuť alebo presunúť na neskôr. Vhodné je rodinu zainteresovať do starostlivosti o bábätko a tým si značne uľaviť od povinností. Vhodné je, aby si mamička urobila niekedy čas len pre seba. Venovala sa svojim koníčkom, záujmom, vyrazila von do prírody alebo navštívila kamarátku, zaujímala sa o nové veci, o ktoré sa vždy zaujímať chcela a zamestnala tak svoju myseľ aj inými vecami než len starosťami o dieťa. Štúdie totiž ukazujú, že čím viac je myseľ zamestnaná len jednostranne, tým väčšia je sklon k psychickým problémom až k rozvoju popôrodnej psychózy.

Autor: Klára Šedová