Lymfatický systém

Lymfatická sústava čiže miazgovo-cievny systém je jednosmerná sústava tela a lymfatickými cievami a vedie z medzibunkových priestorov do krvi. Väčšie lymfatické cievy sa nazývajú miazgovody. Veda, ktorá lymfatickú sústavu skúma sa nazýva lymfologie.

Najmenšie lymfatické cievy sú lymfatické kapiláry vedúci pozdĺž žíl a tepien. Všetky lymfatické cievy sú spojené do hrudného miazgovodu (ductus thoracicus) a pravého lymfatického miazgovodu (ductus lymphaticus dexter). Prebieha tu lymfa, ktorú produkuje tkanivový mok.

Lymfatické cievy

Malé lymfatické cievy (najmenší sú lymfatické kapiláry) vedú spoločne s tepnami a žilami. Ich úlohou je zhromažďovať prebytok lymfy zo tkanív. Steny lymfatických kapilár sú veľmi tenké a značne priepustné, takže veľké molekuly, čiastočky i baktérie, ktoré sa nedokážu dostať do krvných kapilár, môžu byť odvádzané práve lymfou (miazgou). U niektorých lymfatických ciev sa nachádzajú vôľou neovládateľné svaly, ktoré sa rytmicky sťahujú, čím posúvajú lymfu smerom vpred. Lymfatické cievy obsahujú tiež chlopne brániace spätnému toku lymfy. Lymfatické cievy sa nachádzajú vo všetkých častiach tela okrem centrálneho nervového systému, chrupaviek, kostí a zubov.

Periférne lymfatické orgány

Lymfatické uzliny

Ide o lymfatické orgány, ktoré majú vajcovitý tvar rôznych veľkostí, a ktoré vytvárajú sieť po celom tele. Lymfatické uzliny sú predovšetkým v blízkosti veľkých tepien a tiež tam, kde sa tepny dajú nahmatať pod povrchom tela, čo je napr. v podpažnej jamke, na krku, v slabinách. Sú akýmsi filtrom pre prietok miazgy a pochytávajú rôzne cudzorodé častice, ako napr. prach, choroboplodné zárodky alebo nádorové bunky.

Lymfatická uzlina sa delí na tri priestory:

1. cortex - kôra s lymfatickými uzlíky, zóna obsahujúca B-lymfocyty a tvoriaci obvod uzliny;
2. parakortikální zóna - zóna obsahujúca Z-lymfocyty, oblasť medzi dreňou a kôrou;
3. medulla - dreň, medzi hilom uzliny a parakortikálnú zónou

Viac informácií: lymfatické uzliny

Slezina

Orgán, ktorý je funkčný pre imunitu organizmu a krvný obeh.

Tonzily (mandle)

Lymfatické orgány, ktoré majú v sliznici značne koncentrované lymfatické tkanivo. Jedná sa o primárné kontaktné miesta s antigénmi pri konzumácii potravy a vdychovanie vzduchu. Z tohto dôvodu sú veľmi významné ihneď po narodení jedinca.

Lymfa

Miazga je bezfarebný produkt tkanivového moku, do ktorého vstupuje filtrát krvných kapilár a tekutina s metabolity buniek, a tak obsahuje krvnú plazmu s obsahom bielkovín okolo 20 g / l. Toto ale neplatí pre lymfatické riečisko čriev, kde sa do lymfy dostávajú absorbované tuky, a vďaka tomu je tu miazga belavá až žltkastá s obsahom bielkovín až 60 g / l; Okrem toho lymfa obsahuje aj určité množstvo lymfocytov, ktorých množstvo sa postupom lymfy celým systémom lymfatických ciev neustále zvyšuje.

Pohyb lymfy umožňujú:

• kontrakcie hladkej svaloviny v stredu lymfatických ciev
• kontrakcie priľahlých kostrových svalov
• dýchacie pohyby
• peristaltika čriev;
• srdcová činnosť

Centrálne lymfatické orgány

Hlavným rysom týchto orgánov je ich stróma (podporné väzivové tkanivo), ktorý tvorí nitkovitý (retikulárný) epitel.

Brzlík

Primárne lymfatický orgán, ktorý je dôležitý predovšetkým v detstve. Jeho hlavnou funkciou je získavanie autotolerancie a imunokompetencie T-lymfocytov.

Kostná dreň

Stromatom kostnej drene je retikulárne väzivo, ktoré je typickým rysom skôr periférnych lymfatických orgánov.

Funkcia lymfatického systému

Lymfatický systém funguje ako drenážna sústava pro metabolity buniek a pre lymfu z tkanivového moku. Pracuje preto, že vďaka priepustnosti kapilár môžu makromolekulové látky a lymfatické cievy viesť z tráviacej sústavy. Lymfatický systém obsahuje mnoho imunitných centier, a tým významne prispieva k imunitnej obrane organizmu.