Miecha
Miecha je v priemere 45 cm dlhá, tenká trubica. V mozgovom kmeni nadväzuje na predĺženú miechu, vedie týlním otvorom a nad druhým bedrovým stavcom končí. Z miechy vychádzajú nervy, prostredníctvom ktorých sa prenášajú informácie medzi mozgom a nervovou sústavou a tým organizmus reaguje na zmeny vonkajšieho prostredia. Vnútri miechy je centrálny miechový kanálik obsahujúci mozgovomiechový mok.
Popis miechy
V priereze je miecha oválna, vpredu sa nachádza zárez, vzadu žliabok a zboku sú dva žliabky. Je to zadný postranný žliabok a predný postranný žliabok. Z nich vystupujú predné a zadné miechové korene. Vlákna predného a zadného miechového koreňa sa spájajú v jeden jediný miechový nerv. V prednom koreňu sú predovšetkým motorická vlákna a v zadnom vlákna senzitívná.
Miechu delíme na 31 častí, čo sú miesta, z ktorých na každej strane vystupuje jeden nerv. Z toho je 8 krčných, 12 hrudných, 5 bedrových, 5 krížových a 1 kostrčový.
Podľa miesta výstupu ďalej rozlišujeme:
- krčné nervy, ktorých je 8 párov a ktoré inervujú svaly horných končatín, hlavy a krku a kožu
- hrudné nervy, tých je 12 párov a inervujú svaly, medzirebrové svaly, svaly chrbta ahrudníku a kožu
- bedrové nervy - 5 párov inervujících brušné svaly a kožu tiež svaly stehien a kožu pohlavných orgánov
- krížové nervy, ktorých je 5 párov a inervujú svaly a kožu dolných končatín a sedacie svaly
- kostrčové nervy, je ich len 1 pár a u človeka nemajú žiadnu funkciu
Neuróny uložené na zadných koreňoch a predné korene vytvárajú miechové nervy. Z buniek, ktoré sú uložené v mieche vychádzajú motorická vlákna a senzitívne vlákna zase z nervových buniek ležiacich mimo miechu. Zmiešaným nervom je miechový nerv obsahujúcí vlákna motorická tak i vlákna senzitívná.
Okolo centrálneho miechového kanálika sa nachádza sivá hmota miechová. Z jej predných rohov vychádzajú predné miechové korene a zo zadných rohov vystupujú zadné korene. Šedú hmotu obklopuje hmota biela, ktorá obsahuje vlákna tvoriace vodivý miechový systém.
Základný systém miechy
Základný systém miechy je tvorený nervovými vláknami uskutočňujúcich inter a intra segmentálné spojenie, a ktoré sú prepojovaciu stanicou spinálnych reflexov. Tiež sa podieľa na prenose bolesti. Impulzy, ktoré prichádzajú od proprioreceptorů svalov a šliach sa prepájajú na hybných neurónov, čím udržujú svaly v základnom spinálnym svalovom tonusu.
Vodivý systém miechy
Tento systém miechy je zložený z vzostupných a zostupných dráh. Vodivý systém miechy sprostredkováva informácie pre vyššie centrá o zmene vonkajšieho a vnútorného prostredia a tiež o polohe a napätiu pohybového ústrojenstva. Axóny (výbežky nervové bunky) sú rozvetvené, a ich konce môžu prenášať impulzy na niekoľko neurónov
Miechové reflexy
Miechové reflexy sa delia podľa stimulácie receptorov. Jedná sa o reflexy, za ktoré je zodpovedná miecha. Tieto reflexy zaisťujú najmä motoriku a súčinnosť svalových funkcií.
Ďalšími reflexy sú dvouneuronové monosynaptické reflexy tzv. proprioeceptorové reflexy vychádzajúce zo svalov, šliach, kĺbov. Sú rýchle, nekoordinované, nepodliehajú únave a nemajú nadradené centrum v mozgu, čo znamená, že ich nemožno potlačiť vôľou.
Ďalej existujú 2 typy exterorecepčních reflexov. Sú to reflexy extenzorové, ktoré vznikajú na základe stimulácií dotykových receptorov a reflexy flexorové vznikajúce stimuláciou receptorov. Tento typ reflexov prenáša bolesť a spôsobujú napätie flexorov. Flexory sú ohýbače napr. svalov a šliach a slúži k obranným reflexom. Napríklad brušný reflex - keď prejdeme po bruchu niečím ostrejším, dôjde ku sťahu brušných svalov. Exterorecepční reflexy sú zložitejšie, ich doba reakcie je dlhšia, majú nadradená centrá v mozgovej kôre a prejavujú sa ako koordinovaná činnosť.
Poruchy miechových funkcií
- pri poškodení miechy nastane tzv. miechový šok
- miechový šok môže trvať tri a viac dní
- smerom k periférii dochádza k úplnej areflexii, čo je nevybavenie reflexov a potom nastáva tzv. chabá periférna obrna (ochabnutie)
- dohromady s motorickou funkciou dôjde tiež k poruche vegetatívnej funkcie, ako je napr. porucha močenia
- potom šok postupne odznieva
- začínajú sa obnovovať (aspoň čiastočne - záleží na poškodeniu) vegetatívnej funkcie, a to preto, že majú nadradená centrá
- podľa miesta poškodenia sa z motoriky najskôr obnoví flexorové reflexy. Extenzorové reflexy sa ale pri preťatie miechy neobjaví vôbec. Z chabé obrny sa začínajú objavovať iba flexorové reflexy a súčasne s nimi spastická reakcia - vzniká tzv. spastická obrna. Počas nej je potrebné chodiť na rehabilitácie, pretože spazmy sú bolestivé a môžu poškodzovať tiež kosti.
