Otoskleróza

Otoskleróza je patologický proces postihujúci malé kosti stredného ucha, predovšetkým však strmienky, ktoré sú najmenšími kosťami v tele. Otoskleróza je názov odvodený od slova „oto“, ktoré znamená „ucho“, a „skleróza“ znamenajúca „abnormálne vytvrdenie telesného tkaniva“.

Napriek tomu, že k istej degenerácii sústavy kostí vnútorného a stredného ucha dochádza u väčšiny ľudí až v neskorom veku, môže sa otoskleróza vyvinúť aj u mladých ľudí, a to väčšinou vo veku medzi 30-40 rokmi.

Príčiny

Základom vzniku otosklerózy je celoživotná prestavba a novotvorba kostného tkaniva strmienka a kostného labyrintu vnútorného ucha, kde býva postihnuté aj miesto, kde strmienok na labyrint prilieha a strmienok k nemu sčasti prirastie. Následkom je potom zhoršená pohyblivosť strmienka a porucha prevodu zvukového vlnenia do vnútorného ucha.

Prečo sa tak často stáva, nie je stále jasné, ale vedci sa domnievajú, že by to mohlo mať súvislosť s predchádzajúcou prekonanou infekciou osýpok, kedy vírus osýpok zrejme aktivuje zodpovedné gény a následne dôjde k spusteniu ochorenia. Častosť výskytu ochorení je v súčasnosti nižšia práve vďaka zavedeniu očkovania proti osýpkam. Tiež by mohlo súvisieť s poruchami imunity alebo so stresovými fraktúrami kostného tkaniva obklopujúceho vnútorné ucho. Otoskleróza má tiež sklony prebiehať v rodinách, a preto je viac-menej isté, že dôležitú úlohu majú aj genetické predispozície.

Otoskleróza môže súvisieť aj s interakciou medzi bunkami imunitného systému, tzv. cytokínov. Vedci sa domnievajú, že správna rovnováha týchto troch látok je potrebná pre zdravú remodeláciu kostí, a že nerovnováha ich hladín by mohla zapríčiniť určitý typ abnormálnej prestavby kostného tkaniva nastávajúceho pri otoskleróze.

Podľa názoru mnohých lekárov a odborníkov zohrávajú dôležitú úlohu aj hormonálne vplyvy, pretože prvé prejavy ochorenia sa u žien často objavia počas tehotenstva, laktácie a klimaktéria.

Príznaky otosklerózy

Hlavným príznakom ochorenia je postupná strata sluchu a niekedy sa objavuje aj pocit pískania a hučania v uchu (tinnitus). Vzhľadom na blízke uloženie senzuálneho ústrojenstva pohybu a rovnováhy sa môže objaviť aj motanie hlavy.

Sluchová vada u otosklerózy môže byť buď prevodná, zmiešaná, alebo aj percepčná. V prípade percepčnej vady nie je oválne okienko otosklerózou postihnuté a tak hovoríme o tzv. retrokochleárnej otoskleróze (nedoslýchavosti).

Diagnostika

Otoskleróza je diagnostikovaná lekármi, ktorí sa špecializujú na sluch. Sú to otolaryngológovia, bežne nazývaní ORL lekári, pretože sa špecializujú na rôzne ochorenia uší, nosa a krku, otológovia (títo lekári sa zameriavajú na ochorenie uší) alebo audiológovia, ktorí sú vyškolení na meranie, identifikáciu a liečbu porúch sluchu.

Prvý krok v diagnostike spočíva vo vylúčení ďalších zdravotných problémov a chorôb, ktoré môžu vyvolať rovnaké príznaky ako má otoskleróza. Medzi ďalšie kroky potom patria sluchové testy, ktoré merajú citlivosť sluchu (audiogram) a zvukové vyšetrenie stredoušia (tympanogram). Niekedy sú k diagnostike otosklerózy používané aj zobrazovacie testy, ako je napr. CT.

Liečba

V súčasnosti neexistuje žiadna účinná liečba otosklerózy. Miernu otosklerózu je možné liečiť len pomocou naslúchadla, ktoré zvuk síce zosilňuje, ale aj tak je často jediným a nutným riešením chirurgický zákrok, keď chirurg pri postupe, ktorý je známy ako stapedektómia, vloží protetické zariadenie do stredného ucha, aby umožnil zvukovému vlneniu cestovať do vnútorného ucha a sluch obnoviť. Chirurg vnikne do dutiny stredného ucha a namiesto nefunkčného strmienka použije jeho náhradu.

Akýkoľvek chirurgický zákrok je dôležité prebrať s ušným špecialistom, aby vás informoval o všetkých potenciálnych rizikách operácie. Napríklad určitá strata sluchu môže aj po stapedektómii pretrvávať a v zriedkavých prípadoch môže po operácii dôjsť k zhoršeniu sluchu. Operácia však však býva vo veľkom počte prípadov úspešná.

Závraty a poruchy rovnováhy sa dajú ovplyvniť liekmi proti závratom (antivertiginóza).

Autor: Lenka Klabochová