Žltačka

Žltačka (lat. icterus) je chorobný stav, ktorý sa klinicky prejavuje zožltnutím kože, očného bielka, slizníc i ostatných tkanív. Spôsobuje ho zvýšená koncentrácia žltého žlčového farbiva bilirubínu v krvnej plazme.

Nesprávne sa termín žltačka používa ako označenie zápalu pečene (hepatitídy), u ktorých je hlavný symptóm. Vyskytuje sa aj pri ďalších chorobách, napríklad vo významnej časti prípadov žltej zimnice.

Bilirubín a jeho úloha v organizme

Bilirubín je žlté farbivo, ktoré vzniká ako odpadový produkt degradácie hemoglobínu. Červené krvinky majú obmedzenú životnosť (asi 120 dní), potom sú vychytávané v slezine a pečeňových sínusoch a zničené. Z hemoglobínu je potom odstránené železo, ktoré sa použije na syntézu nového krvného farbiva, a bielkovinová zložka (globín), ktorá sa tiež recykluje. Zvyšok hemu, porfyrínový kostra, je postupne premenený na bilirubín.

V tele zdravého dospelého človeka denne vznikne 250-350 mg bilirubínu. Bilirubín je málo rozpustný vo vode, teda aj v krvnej plazme. Naviazaný na krvný bielkovinu albumín sa dostáva do pečene, kde je vychytávaný hepatocyty. Vnútri hepatocytov je konjugovaný na rozpustné bilirubínglukoziduronáty. Tie sú vylučované do žlče a následne do tenkého čreva.

V hrubom čreve sú bilirubínglukoziduronáty rozložené bakteriálnymi enzýmami na bezfarebné urobilinogén, z ktorých časť je spätne reabsorbovaná do krvi, väčšina je ale ďalej črevnou mikroflórou oxidovaná na farebné urobilín, ktoré sú zodpovedné za sfarbenie stolice.

Príčiny žltačky

Za normálnych okolností je väčšina bilirubínu v krvnej plazme naviazaná na albumín. Keď ale jeho koncentrácia v krvi presiahne 20-30 mg / l, všetky väzobné miesta na albumínu sú už obsadené a prebytočný bilirubín difunduje do tkanív. Pretože bilirubín je žlté farbivo, tkaniva tým zožltnú.

K tomu môže dôjsť z troch príčin a podľa toho sa tiež žltačky delia do troch skupín :

• hemolytická (prehepatálnej)
• hepatocelulárny (parenchymatózních)
• obštrukčná (posthepatálna)

Hemolytická žltačka

Hemolytická, alebo prehepatálnej žltačka je spôsobená zvýšeným rozpadom červených krviniek (hemolýza), teda aj zvýšenou produkciou bilirubínu. Pečeň teda nestačí spracovať všetok bilirubín a jeho koncentrácia v plazme tak stúpne.

Hemolytická žltačka môže byť príznakom infekčných ochorení, ako je malária, pri ktorej dochádza k rozpadu erytrocytov pôsobením parazitického prvoka.

U novorodencov vzniká ľahká žltačka (lat. icterus neonatorum) kvôli ešte nedostatočnej funkcii pečeňových enzýmov a zvýšenej hemolýze. Novorodenecká žltačka sa lieči fototerapiou - viditeľné svetlo (najmä modré) totiž mení konformácie bilirubínu, ten sa stáva rozpustnejšie vo vode a môže byť vylúčený močom. Ťažká žltačka (lat. icterus neonatorum gravis alebo morbus haemolyticus neonatorum) môže vzniknúť pri hemolýze v dôsledku cirkulujúcich protilátok proti červeným krvinkám, najčastejšie v dôsledku Rh inkompatibility matky a plodu. Pri ťažkej žltačke hrozí poškodenie mozgu. Ťažkú žltačku možno liečiť len ťažko, napr výmennou transfúziou.

Nekompatibilné transfúzie krvi vedú k hemolýze krvi príjemcu, čo sa tiež môže prejaviť ako hemolytická žltačka.

Hemolytická žltačka môže byť tiež príznakom geneticky podmienených chorôb, ako kosáčiková a hemolytická anémia. Obe choroby spôsobujú rozpad červených krviniek. Pri kosáčikovitej anémii sa tvorí abnormálny hemoglobín, ktorý deformuje krvinky, hemolytická anémia je spôsobená nedostatočnou alebo žiadnou aktivitou glukóza - 6 - fosfát dehydrogenázy, jedného z enzýmov pentózového cyklu, na ktorom z veľkej časti závisí metabolizmus erytrocytov.

Hepatocelulárny žltačka

Hepatocelulárny žltačka je spôsobená priamo neschopnosťou pečene bilirubín z krvi prijať, konjugovať alebo vylúčiť do žlče. Koncentrácie bilirubínu v plazme preto stúpne ; zároveň sa bilirubín objaví v moči, moč je preto tmavá. A pretože pečeň vylučuje do žlče málo bilirubínu, v čreve sa tvorí menej urobilínov a stolica je svetlejšia (hypocholická).

Hepatocelulárny žltačka býva dôsledkom poškodenia pečene (toxická hyperbilirubinémia) látkami ako je chloroform, arzfenamíny, tetrachlórmetán, paracetamol, alkohol, toxíny húb rodu Amanita (alfa - amanitínu ai). Tento typ žltačky je jeden z príznakov cirhózy pečene a vírusovej hepatitídy, teda infekčnej žltačky.

Niektoré vrodené dedičné choroby sa prejaví ako hepatocelulárny žltačka, napríklad Crigler - Najjarov syndróm alebo Dubin - Johnsonov syndróm.

Obštrukčná žltačka

Obštrukčnej, alebo aj posthepatálna žltačka je spôsobená upchatím žlčových ciest, preto sa nazýva tiež obštrukčná ikterus. Pečeň nemôže vylučovať konjugovaný bilirubín, ten preto prechádza späť do krvi. Pri obštrukčnej žltačke je zvýšená hladina bilirubínu v krvi, bilirubín je aj v moči, tá je preto tmavá. Naopak do čreva sa vinou uzáveru žiadny bilirubín nedostane, stolica je preto svetlá (acholická).

Najčastejšou príčinou obštrukcie žlčových ciest sú žlčové kamene a nádor hlavy pankreasu, ktorý zvonku utláča žlčovody. Menej často je príčinou priamo nádor žlčových ciest.

Obštrukčná žltačka môže byť tiež príznakom infekčných ochorení (schizostomiáza), zápale žlčníka alebo pankreasu (pankreasu).

Neliečená obštrukcie žlčových ciest môže viesť až k zlyhaniu pečene.

Autor: Lenka Klabochová