Rakovina obličiek

Rakovina obličiek sa nazýva aj ako renálny karcinóm alebo adenokarcinóm obličiek. Jedná sa o zhubný nádor vyrastajúci z buniek epitelu obličkových kanálikov.

Najčastejšie sa objavuje u ľudí po štyridsiatke a dvakrát častejšie postihuje mužov ako ženy. Všeobecne rozdeľujeme nádory obličiek na nezhubné (benígne) a zhubné (malígne). Nezhubné nádory nie sú agresívne, dajú sa ľahko operovať, nerozrastajú sa do okolia a nevytvárajú metastázy. Hlavným zástupcom nezhubných nádorov obličiek je angiomyolipom. Väčšinou je nezhubný, ale len veľmi zriedkavo sa nájde zhubná forma tohto nádoru. Zhubné nádory sa naopak správajú agresívne a často prerastajú do okolia a vytvárajú metastázy. Najčastejším zástupcom zhubných nádorov obličiek sú karcinómy.

Príznaky

Príznaky bujnenie nádoru sa rozvíjajú pozvoľna a zahŕňajú najmä zvýšené teploty, horúčky, nočné potenie, pocit únavy, náhle chudnutie a nechutenstvo. Príznaky, ktoré sú spojené s močovým ústrojenstvom, často spôsobí práve nádor, ale môžu byť zapríčinené aj inak, napr. infekciou alebo úrazom. Medzi ďalšie príznaky patrí hematúria (prítomnosť krvi v moči), ktorú sprevádza bolesť v bedrovej oblasti a nakoniec hmatateľný nádor.

Príčiny vzniku nádoru

Ešte nie je úplne známe, prečo nádor vôbec vzniká. Uvažuje sa o možnosti zhubného zvratu najprv neškodného bunkového zmnoženie v obličke. Isté ale je, že na zvýšenie rizika jeho vzniku sa podieľajú určité rizikové faktory, medzi ktoré patria obezita, fajčenie, vysoký krvný tlak. Ďalej je to mužské pohlavie, dlhodobá dialýza, účinky toxických látok, kontakt s azbestom, ropnými produktmi a ťažkými kovmi.

Vyšetrenie

Pri podozrení na rakovinu obličiek sa pacient u lekára podrobí dôkladnému rozhovoru, ktorý je zameraný predovšetkým na výskyt nádorových ochorení v rodine, na rizikové faktory a na príznaky zodpovedajúcich nádoru. Následne sa podrobne vyšetrí pohmatom, kedy sa často nahmatá nádorové tkanivo cez brušnú stenu. Potom sa odošle na ultrazvukové vyšetrenie brušnej dutiny, pri ktorom je možné nájsť eventuálne pečeňové metastázy. Všetci pacienti podstúpi tiež CT vyšetrenie, aby sa dalo rozpoznať presné umiestnenie nádoru. Pokiaľ ani jedna z týchto metód s určitosťou nepreukáže ľadvinový nádor, pristupuje sa k punkciu obličiek, keď lekár odoberie malý kúsok obličkové tkaniva, ktorý preskúma pod mikroskopom.

Liečba

Základom liečby nádorov obličiek je chirurgická liečba. Ide buď o odstránenie celej obličky, alebo o záchovnú operácii, pri ktorej je čas funkčného orgánu ponechaná na mieste. Po operácii radikálnej sa choroba vracia približne u 20-30% pacientov. Ďalšou možnou liečbou je chemoterapia. Pri chemoterapii sa nádorové choroby lieči chemickými látkami. Najčastejšie sa používa liečba cytostatikami, ktoré mierni bunkový rast a hubí nádorové bunky. Ale adenokarcinóm je bohužiaľ na chemoterapiu málo citlivý, a preto sa používa len zriedka. Tiež ožarovacie terapia je málo účinná, pretože nádorové bunky odolávajú aj žiareniu. Po operácii sa chorí sledujú tak, aby sa dali včas zachytiť eventuálne nové metastázy a tieto odoperovat. Taktiež sa kontroluje aj druhá oblička, či sa v nej neobjavil nádor a či funguje dostatočne pre odstraňovanie škodlivých toxických látok. Veľký pozor je dávaný aj na možné infekčné choroby tejto obličky, ktoré by mohli poškodiť jej funkčnosť, a tým pádom pacienta odkázať na dialýzu.