Tularémia

Tularémia známa tiež ako zajačia choroba je celosvetovo rozšírené, závažné infekčné ochorenie. Primárne sa vyskytuje u zajacov a voľne žijúcich zvierat a na jej prenose majú významný podiel kliešte.

Prvýkrát bola tularémie popísaná roku 1911 v meste Tulare v Kalifornii (odtiaľ jej názov). U nás sa prvýkrát vyskytla za druhej svetovej vojny. Človek môže byť nakazený pri napadnutí infikovaného kliešťa alebo pri spracovaní mäsa infikovaných zvierat. Ďalšou možnou cestou nákazy človeka je vdýchnutie prachu alebo aerosolu (seno, slama, obilniny) kontaminovaného exkrementy hlodavcov.

Pôvodca ochorenia

Pôvodcom tohto ochorenia je nepohyblivá, nesporující, neobyčajne odolná aeróbna koko-tyčinka druhu Francisella tularensis. Tento mikroorganizmus sa vyskytuje po celom svete a prežíva celú radu mesiacov v uhynuté zvieratá či v pôde. Je to vysoko virulentný patogén a k nákaze vdýchnutím postačí iba niekoľko desiatok buniek! Oprávnene teda patrí medzi vysoko rizikové agens, ktoré by sa mohlo použiť na výrobu biologických zbraní šírenú vzdušnou cestou. Jej nebezpečenstvo tkvie v extrémne nízke infekčné dávke, v ľahkom použitie vo forme aerosólu, schopnosti spôsobiť veľmi vážne ochorenie a v neliečených prípadoch dokonca aj smrť. Vnímavosť proti tomuto patogénu je všeobecná a po prekonaní infekčného ochorenia sa vytvorí imunita, ale aj tak sú známe niektoré opakované nákazy.

Príčiny vzniku

K ochoreniu sú náchylní predovšetkým zajace, avšak i ďalšie voľne žijúce zvieratá (ondatra, krtko, myš, veverička, potkan). Saním na chorých zvieratách sa potom nakazí kliešte a ovady, a tí potom ďalej nákazu šíri. Baktérie sa môžu nachádzať vo všetkých vývojových štádiách kliešťov, ale aj choré zvieratá vylučujú baktérie, a síce sekréty a exkrementy do vonkajšieho prostredia.

Príznaky

Príznaky ochorenia závisí od spôsobu nákazy. Ale pre všetky typy choroby je spoločným príznakom horúčka, únava a celková slabosť. Pri vdýchnutí baktérie sú postihnuté najmä pľúca alebo tiež očný spojovkový vak. Pri kontakte to potom môže byť podkožné väzivo a kože, ďalej uzliny a ďalšie vnútorné orgány. Ďalšou možnou cestou nákazy je požití kontaminovanej vody alebo mäsa, a v tomto prípade potom dochádza k napadnutiu vnútorných orgánov a čriev. Inkubačná doba infekcie sa pohybuje cca medzi 4 dni až troma týždňami. Prejavy ochorenia sú veľmi vážne, sú to najmä horúčkové stavy, pri ktorých dochádza k zdureniu uzlín, vznikajú lézie a nekrózy pečene a sleziny, navyše môže toto ochorenie prejsť až do chronickej fázy. Pokiaľ nie je toto ochorenie adekvátne liečené, môže spôsobiť aj smrť.

Liečba

Liečba tularémie spočíva hlavne v podaní účinných antibiotík, medzi ktoré patria doxycyklín, levofloxacín, profloxacin, strapromycin a gentamycín. Podľa niekoľkých štúdií je celý rad izolovaných kmeňov náchylný k uvedeným preparátom. Ale väčšina klinicky izolovaných kmeňov F. tularensis je na betalaktámové antibiotikám vysoko rezistentné, a tá sa u nás práve často používajú. Tento fakt musí byť pri voľbe adekvátnej terapie zohľadnený.