Ulcerózna kolitída

Ulcerózna kolitída alebo idiopatická proktokolitída je chronický autoimunitný zápal tráviacej trubice patriaci do skupiny idiopatických zápalov čriev. Ide o ochorenie, ktoré postihuje rôzne časti tráviacej trubice.

Ochorenie začína väčšinou postihnutím konečníka a následne sa obmedzuje na hrubé črevo, kde sa šíri. Tým poškodzuje črevnú sliznicu, kde spôsobuje zápalové zmeny a vznik vredov na jej povrchu, ktoré môžu vylučovať hnis a krv. Ochorenie prebieha chronicky, kedy sa často striedajú bezpríznakové obdobia s fázami aktivácie choroby.

Výskyt

Prvé príznaky sa najčastejšie objavujú vo veku 20 až 40 rokov a o niečo častejšie bývajú postihnuté ženy. Počiatok ochorenia nie je však výnimkou ani v útlom detstve. Je zaujímavé, že výskyt choroby sa viaže na vyspelosť jednotlivých štátov, pretože v chudobných krajinách sa táto choroba vyskytuje zriedkakedy. V podstate teda môže byť zaradená medzi tzv. civilizačné choroby, pretože čím viac je krajina vyspelejšia, tým viac počet prípadov ulceróznej kolitídy narastá.

Typy ulceróznej kolitídy

Pretože sa rozsah postihnutia u niektorých pacientov líši, rozoznávajú sa rôzne formy kolitídy. Jej delenie závisí od toho, aká veľká časť čreva je postihnutá.

• Pankolitída – najhorší typ ochorenia, kedy je postihnutý celý tračník,
• Subtotálna forma - postihnutý je tračník od konečníka až po ohyb sleziny,
• Ľavostranná forma – tračník je postihnutý od konečníka po pečeňové ohyby,
• Proktosigmoiditída – zasiahnutý je konečník a esovitý tračník,
• Proktitída – postihnutý je iba konečník

U niektorých pacientov môže byť zápalom poškodená aj konečná časť tenkého čreva, pretože do neho obsah tračníka vniká cez chlopňu.

Príčiny vzniku ochorenia

Príčiny vzniku ulceróznej (črevnej) kolitídy nie sú zatiaľ presne známe, ale predpokladá sa, že na vzniku sa podieľa viac faktorov, ktorými sú niektoré infekčné ochorenia, dedičnosť, fajčenie alebo aj porucha imunitného systému slizníc.

Podľa niektorých teórií môže byť za vznik tohto ochorenia vina aj nevhodná strava, pretože oveľa častejšie trpia týmto ochorením ľudia, ktorých jedálniček obsahuje mnoho vajec, mäsa a čokolády. Viac ohrození sú aj ľudia trpiaci silným psychickým stresom .

Príznaky

Zápalové zmeny na črevnej sliznici môžu byť spôsobené častým vyprázdňovaním, bolesťou a niekedy aj hnačkou. Pacient môže mať aj stále nutkanie na stolicu, avšak z tela odchádza len malé množstvo, často obsahujúce krv a hnis.

Hlavné príznaky

• Bolesti brucha
• Hnačka
• Kŕče brušného svalstva
• Krvácanie z konečníka
• Celková slabosť
• Nevoľnosť
• Horúčka
• Strata chuti do jedla

Pretože sa črevné bunky podobajú bunkám iných orgánov, tak okrem tráviaceho traktu postihujú črevné zápaly nielen samotné črevo, ale aj ďalšie tkanivá. Mimočrevné príznaky môžu črevnú kolitídu upozorniť ako prvé. Patria k nim:

• Bolesti kĺbov
• Postihnutie oka – zápaly rohovky a dúhovky
• Zápal žlčových ciest
• Kožné vyrážky
• Afty

Diagnostika

Aby sa zistilo, či pacient trpí črevnou kolitídou, a aby sa vylúčila bakteriálna, vírusová alebo parazitárna infekcia, je potrebné vyšetrenie stolice. Skryté krvácanie zisťujú lekári testom na okultné krvácanie v stolici. Na doplnenie diagnostiky je používané aj vyšetrenie krvi, ktorým môže byť okrem zápalu odhalená chudokrvnosť alebo nedostatok minerálov.

Dôležitá je aj kolonoskopia, teda endoskopické vyšetrenie, ktoré lekárom umožňuje kontrolu vnútra čreva. Ďalej sú používané zobrazovacie metódy, ako je napr. CT alebo röntgen s kontrastnou látkou.

Liečba

Liečba kolitídy sa odvíja najmä od stupňa štádia ochorenia. Je zameraná najmä na zvládnutie zápalu a počas obdobia remisie (úľavy) je potom potrebné venovať sa prevencii. Lieky sú na zohnanie buď vo forme tabliet, čapíkov, alebo klyzmat. Najčastejšie sú predpisované:

• Aminosalicyláty – napríklad sulfasalazín alebo mesalazín
• Kortikoidy
• Protihnačkové lieky
• Imunosupresíva potláčajúce nadmernú reakciu imunitného systému
• Antibiotiká

Pri liečbe ulceróznej kolitídy zohráva dôležitú úlohu aj špeciálna diéta. Pacienti musia zmeniť svoj jedálniček a zahrnúť do neho vhodné potraviny. Strava by mala obsahovať dostatočné množstvo vápnika a železa. Chorým je odporúčané aj dodržiavanie pravidelného pitného režimu, vyskúšanie probiotík na zlepšenie trávenia a konzumácia mliečnych výrobkov s nízkym obsahom laktózy.

V niektorých ťažších prípadoch je nevyhnutný chirurgický zákrok, pri ktorom lekári odstránia celé hrubé črevo a nový konečník vytvorí z tenkého čreva. Tento chirurgický zákrok je však obrovským zásahom do organizmu pacienta.

Autor: Lenka Klabochová