Akútny radiačnej syndróm

Choroba z ožiarenia je termín pre poškodenie tkanív, ktoré je spôsobené vystavením nadmernej radiácii, teda ionizujúcemu žiareniu, po krátku dobu.

Vznik príznakov otravy radiáciou je podmienený poškodením bunkového cyklu, delenie buniek. Na tomto princípe funguje aj rádioterapia. Medzi prvé potvrdené obete žiarenia patrili nemecký chemik Giesel, Marie Curie-Sklodowska a Henri Becquerel.

Účinky radiácie, ožiarenia

Pri vystavení ožiarení dochádza k priechodu častíc tkanív, bunky ho môžu plne alebo čiastočne absorbovať, pre absorbované množstvo sa používa jednotka gray (Gy).

Žiarenie poškodzuje bunku a jej DNA priamo alebo nepriamo, kedy jeho účinkom vznikajú voľné radikály, ktoré ďalej poškodzujú bunkovú DNA.

Najviac sú citlivé na ožiarenie tkaniva, v ktorých dochádza k obmene, delenie buniek, tj. Kostná dreň, pohlavné orgány, črevná výstelka. Naopak najodolnejší sú tkanivá, kde dochádza ku sporadické bunkovému deleniu, tj. Srdcový sval a centrálna nervová sústava.

Choroba z ožiarenia má niekoľko štádií, dĺžka a závažnosť jednotlivých fáz je závislá na dávke žiarenia.

• Prodromálne fáza - je obdobie, kedy organizmus reaguje bezprostredne na ožiarenie. Prejavuje sa najčastejšie nevoľnosťou, zvracaním, nechutenstvom. Keď dávky žiarenia vyššie, môže to byť aj bolesť hlavy a hnačka. Pri vysokých dávkach žiarenia, tj. Nad 6 Gy, môže však dôjsť už v tejto fáze k vážnemu poškodeniu organizmu a poruchám nervového systému.
• Latentná fáza - v tejto dobe dochádza k úplnému alebo čiastočnému vymiznutiu ťažkostí, ktoré sa vyskytli v prodromálne fáze.
• Manifestnej fáza - po období zlepšenia dochádza k plnému prepuknutiu choroby. Postihnutý trpí únavou, triaškou a horúčkou, časté je krvácanie z nosa a ďasien, tvoria sa vredy na sliznici úst, vypadávajú vlasy, chlpy. Prítomný je aj hnačka. V dôsledku utlmenie imunitného systému je zvýšená náchylnosť k infekciám. Pri veľmi ťažkých otravách radiáciou v tejto fáze pacient zomiera.

Akútna choroba z ožiarenia má niekoľko foriem:

Hematopoetické (dreňová) forma

Je charakterizovaná útlmom krvotvorby pri celotelovej dávke 2-10 Gy, je znížená obranyschopnosť, časté sú krvácavé stavy v dôsledku nedostatku trombocytov (krvných doštičiek).

Gastrointestinálne (črevné) forma

Pri tejto forme chýba latentná fáza, prejavuje sa nevoľnosťou, zvracaním, hnačkami, aj krvavými, paralytickým ileom (zástavou peristaltiky). Vzniká v dôsledku ožiarenia dávkami 10-50 Gy. V prípade vyššej dávky umiera postihnutý na tento syndróm skôr ako na syndróm hematopoetický.

Pulmonálna (pľúcne) forma

Táto forma sa prejavuje pri dávkach 10 Gy. V prvej fáze sa objavuje opuch pľúc so zápalom, v neskorej fáze potom vyvíja fibrotické zmeny. Postihnutie pľúc sa prejavuje dychovou nedostatočnosťou, horúčkou, kašľom.

Kardiovaskulárne (srdcovo-cievne) forma

Srdcový sval je proti žiareniu pomerne odolný. Poškodenie sa objavuje až pri ožiarení v celkovej dávke 40 Gy. Dochádza k degenerácii svalových vlákien a fibróze. Perikard je k žiarenie citlivejšia, dochádza v ňom k vzniku výpotku.

S chorobou z ožiarenia je zničená tiež výstelka ciev, tým sa uzatvárajú cievy a dochádza k zníženiu prietoku krvi a nedokrvenia tkanív.

Centrálne-nervová forma

Je najťažšie formou akútnej choroby z ožiarenia. Končí vždy smrťou, a to aj počas niekoľkých hodín. Akútny cerebrovaskulárne syndróm sa rozvíja pri celotelovom ožiarení vyššom ako 50 Gy. V takom prípade je smrť nevyhnutná a prichádza do 48 hodín. Príznaky spojené s touto formou sú horúčka, pokles krvného tlaku, dezorientácia, zmätenosť. Môže prísť mierne zlepšenie, ale potom sa dostaví ťažkosti s dýchaním, horúčky, hnačky a končí to kardiovaskulárnym šokom.

Reakcia ďalších orgánov

• Koža: radiodermatitidy - zápaly kože s olupovaním, strata ochlpenia. Pri ťažkej otrave ožiarením sa tvoria pľuzgiere, opuchy zapálené kože, vredy, pri dávkach nad 25 Gy prepadá kože nekróze, hojí sa jazvou.
• Lymfatické orgány a tkanivo: Lymfocyty sú veľmi citlivé k ožiareniu. Už pri malých dávkach dochádza k ich vymiznutiu z lymfatických uzlín. Môže však dôjsť aj k paradoxnej reakciu a rozmnoženiu lymfocytov, ale s chybou chromozómov.
• Oko: pri akútnej choroby z ožiarenia sa vyvíja zmeny v sklovci, ktorý sa stáva hustým a zrnitým, rozvíja sa sivý zákal a je zničená sietnice.
• Ucho: vplyvom radiácie dochádza k opuchom, prekrvenie súčasťou ucha a jeho zápalom.
• Pohlavné orgány: ožiarením najviac trpia vaječníky a semenníky, choroba z ožiarenia tak vedie k sterilite.

Prevencia otravy radiáciou

• Dostatočná ochrana proti radiácii, zodpovedné správanie atď.
• Je potrebné si uvedomiť, že sila žiarenia klesá so vzdialenosťou od zdroja žiarenia.
• Je možné tieniť, tj. Použiť olovené dosky, materiály s olovom, barytová omietky.
• Skrátenie doby pobytu v oblasti radiácie znižuje poškodenie.

Neskoré následky z ožiarenia

Aj keď sa postihnutý z akútnej otravy radiáciou vylieči, môže po rokoch latencie dôjsť k rozvoju chorôb, akými sú rôzne nádorové choroby - leukémia, karcinómy štítnej žľazy, kože, pľúc ai. Ďalej sa môžu rozvíjať genetická poškodenie, ktoré sa prejavia až v ďalších generáciách , teda u potomkov postihnutého radiáciou.

Diagnostika choroby z ožiarenia

• Anamnéza - pobyt v mieste radiácie
• Údaje z dozimetra
• Krvné odbery - krvný obraz
• Odbery kostnej drene
• Cytogenetické vyšetrenie
• Liečba akútnej otravy z ožiarenia:
• Je hlavne podporná - je nutné zaistiť pobyt ožiareného v neinfekčnom prostredí, hemoterapia, tj. Náhrada krvných buniek, antibiotická liečba, úprava vodného a minerálového hospodárstva, krytie a dostatočná dezinfekcia rán, podávanie sterilné potravy.

Autor: Drahomíra Holmannová