Celiakie
Celiakia, inak tiež zvaná Celiakálna sprue alebo gluténová entoropatie patrí medzi chronické ochorenia, ktoré sprevádza človeka po celý jeho život. Prevalencia v Európe a USA je asi 3-13 detí na 1000 detí do 15 rokov veku. Ochorenie prvýkrát popísal Samuelom geem v roku 1888. Určil, že ťažkosti u detí, ktoré trpeli tráviacimi problémami, sú vyvolané stravou, ale nedokázal už bližšie špecifikovať, o čo sa jedná. Že ide o reakciu na lepok, zdôvodnil až v roku 1950 Dicke.
Celiakii môžeme charakterizovať ako autoimunitné ochorenie s neznášanlivosťou lepku - gluténu, ktorého prítomnosť v potrave a následne v tráviacej sústave vyvoláva zápalové pochody, ktoré vedú k zmenám sliznice tenkého čreva. Takto zmenená sliznica prestáva plniť svoju funkciu, je narušené vstrebávanie živín, minerálov, vitamínov i vody.
S celiakiou sa stretávame najčastejšie v detskom veku, ale môže sa prvýkrát objaviť aj u človeka dospelého. Celiakia je geneticky podmienená choroba, jedinec vlastné špecifické alely označené ako HLA-DQ2/DQ8.
Príčina ochorenia celiakiou
Za patológiou spojenou s celiakiou stojí abnormálne reakcie imunitného systému predisponovaných jedincov vlastníkoch alely HLA-DQ2/DQ8 na lepok a ďalšie prolamínov, teda proteíny v obilninách. Lepok sám je zložený z prolamínov a gluteninů, ktoré sú nazývané tiež gliadín, a sú bohaté na glutamín. Keď sa stretnú proteíny obilnín sa črevnou sliznicou dochádza k ich spracovaniu a štiepenie tzv tkanivovú transglutaminázy, ktorá sa nachádza v črevnej stene - v endomýziu. Novo vytvorené produkty sú potom rozpoznávané imunitným systémom ako nebezpečné a imunitný systém proti nim začne produkovať autoprotilátky. Sliznica čreva je postupne infiltrovaná bunkami imunitného systému, hlavne T lymfocyty, a dochádza k rozvoju zápalu, poškodenie sliznice a jej atrofiou.
Klinický obraz ochorenia a formy celiakia
Klinický obraz celiakie je u detí aj dospelých veľmi pestrý. Jeho charakter závisí na ťarchu a štádiu choroby, hlavne na rozsahu poškodenia črevnej sliznice. Môže sa jednať o veľmi výrazné príznaky u aktívnej formy celiakie alebo to môžu byť nešpecifické, nevýrazné príznaky, ktoré vedú lekára k inej diagnóze či celkom uniknú jeho pozornosti.
Aktívne forma celiakie
Vyskytuje sa asi u 30 % chorých s touto chorobou. Vyznačuje sa hlavne ťažkosťami v zažívacom trakte. Jedná sa o chronický hnačka, nevoľnosť, bolesti brucha, vracanie, plynatosť, ale aj zápchu, stratu hmotnosti, podvýživy a karenci vitamínov a minerálov, u detí potom spomalenie rastu a neprospievanie.
Vyskytujú sa aj príznaky neviazanej na zažívací trakt, medzi ne patrí únava, zápaly slizníc, spojiviek, z nedostatku vápnika dochádza k osteoporóze, nedostatok železa sa prejaví anémiou, sú prítomné aj psychické poruchy, zmeny na koži a svaloch - ochabnutosť ai Môže byť prítomný i len jeden symptóm napr. anémia, ktorá nereaguje na bežnú liečbu a podávanie preparátov so železom alebo vitamínom B12. V neposlednom rade je príznakom dermatitis herpetiformis ( Duhring ). Jedná sa o kožné zápalové prejavy v podobe pľuzgierikov pripomínajúce opary. U 2 / 3 pacientov s touto dermatitídou je prítomná aj celiakia vyjadrená v črevách. Je teda považované za pravdepodobné, že obe choroby sú rovnakého pôvodu, len sa rozdielne manifestujú.
Klinicky němá tzv tichá forma celiakie
U tohto typu sú prítomné autoprotilátky, pri vyšetrení nachádzame aj zmeny na sliznici čreva, ale pacient nemá príznaky spojené s celiakiou. Je subjektívne zdravý. Je preto často diagnostikovaný až v čase, keď je poškodenie čreva rozsiahle a už sa klinicky prejaví.
Latentné forma
celiakia je spojená s nálezom autoprotilátok, ale sliznica čreva nie je poškodená. Je možné povedať, že sa jedná o pacientov s predispozíciou k rozvoju celiakie.
Diagnostika celiakie
Najdôležitejším prvkom v diagnostike je vzorka črevnej sliznice - enterobiopsie. Táto vzorka vykazuje typický obraz atrofia sliznice, črevné klky sú nízke až vymiznuté, sú prítomné zápalové zmeny a znížená aktivita črevných enzýmov.
Autoprotilátky sú ďalším diagnostickým vodíkom. Jedná sa o protilátky proti gliadínu - lepku, črevnému endomyziu a tkanivové transglutaminázy.
Liečba celiakie a prognóza
Celiakii nedá vyliečiť, ale je dobre liečiteľná. Stačí dodržiavať bezlepkovú diétu, ktorá je založená na vylúčenie obilnín, ktoré obsahujú lepok. Medzi zakázané potraviny teda patrí pšenica, raž, jačmeň, ovos a všetky výrobky, v ktorých sú v nejakej forme prítomné. Povolené sú kukurica, ryža, sója ai Zohnať sa dajú aj tzv deproteinizované múky, teda múky, z ktorých bol odstránený lepok. Aj malé množstvo gluténu môže vyvolať veľké zmeny na sliznici, preto je nutné starostlivo sledovať zloženie potravín. Lepok sa môže nachádzať aj v takých potravinách, kde by sme ho nečakali - v kečupu, zmrzlinách, údeninách ai
Ak je ochorenie v akútnom štádiu, stáva sa, že je pacient citlivý aj na mliečnu bielkovinu, je teda potrebné prechodne mlieko a produkty z neho z jedálnička vyradiť. Ďalej je vhodné do úpravy stavu s dostatočnou regeneráciou čreva podávať aj rôzne vitamínové a minerálne doplnky stravy. Spoločne s dodržiavaním diéty dochádza k vymiznutiu autoprotilátok a ústupu všetkých ťažkostí. Pacientovi nehrozí žiadne komplikácie z jeho choroby. Pri porušovaní a nedodržiavanie diéty dochádza k ďalšiemu poškodzovaniu črevnej sliznice, zvyšuje sa aj riziko vzniku nádorových ochorení v zažívacom trakte. Rovnako tak, ak nie je choroba správne a včas diagnostikovaná.
Autor: Drahomíra Holmannová
