Detská obrna
Detskou obrnou ( polio ) sa rozumie infekčné vírusové ochorenie, ktoré je v dnešnej dobe na našom území vďaka očkovaniu vyhubené, ale existujú miesta, kde sa stále môžeme s nákazou stretnúť.
Pôvodca
Príčinou poliomyelitídy je poliovírus - vírus zo skupiny enterovírusov, ktoré bežne napádajú tráviaci trakt.
Do organizmu sa dostáva tzv fekálno - orálnou cestou, je prijatie potravou. Môže byť však prenesený aj kvapôčkovou infekciou.
Vírus sa v horných dýchacích cestách a hlavne v tráviacom systéme rozmnoží, prestupuje do lymfatického tkaniva, je roznesený po tele. Z tela sa vylučuje stolicou.
Priebeh
Zdrojom nákazy je prevažne nakazené dieťa, u ktorého sa infekcia nemusí prejaviť a vytvorí si proti nákaze protilátky. Vírus je veľmi odolný, vydrží teda dlho aj mimo hostiteľa. Inkubačná doba je 7-14 dní.
Najčastejšie sa choroba objavovala v epidémiách, posledná veľká na našom území prebehla v roku 1953.
Akútne ochorenia - už podľa názvu vírusu je jasné, že napáda miechu ( polio - šedý, myelos - miecha ). V mieche napáda bunky predných rohov miechových, tj α hybných neurónov, ktoré sú súčasťou hlavnej hybnej dráhy. Získavajú informácie z nadradených centier v mozgu a odovzdávajú informáciu svalovému vláknu. Ak je poškodený hybných neurónov, nedôjde k odovzdaniu impulzu svalu, je prítomná obrna, ochabujú svalové reflexy a končatina bezvládne visí, navyše je chladnejšie. Tiaže postihnutia sa odvíja od množstva zaniknutých hybných neurónov. Môže byť postihnutá jedna končatina, ale aj všetky, navyše sa môže prejaviť postihnutie chrbtových alebo brušných svalov.
Prvými príznakmi môžu byť prejavy podobné viróze či chrípke. V prípade oslabeného organizmu či vysokej sile infekcia môže vírus napadnúť nervový systém - miechu aj mozog.
Ak je postihnutý mozog, prejaví sa v podobe encefalitídy alebo meningoencefalitídy.
V ďalšej fáze dochádza k reparačným dejom. Zostávajúcim motoneuronům vyrastú nové výbežky, ktorými prerastú do svalového vlákna a navráti sa hybnosť - čiastočne alebo úplne.
Choroba však môže končiť aj úmrtím.
Liečba akútnej fázy
Liečba prebieha ako u iných viróz či bakteriálnych infekcií, pretože sa choroba od nich nelíši - znižuje sa teplota, tlmí bolesť.
Liečba ďalších fáz
Pri objavení paréz sa najviac uplatňujú rehabilitácia, aby chorý opäť zvládal pohyb. Jedná sa o svalovú reedukáciu.
Postmyelotický syndróm
Tento stav zahŕňa súbor ťažkostí, ktoré sa objavia u pacienta, ktorý prekonal poliomyelitíde pred mnohými rokmi 15-20.
Medzi ťažkosti, ktorými ľudia trpia, patrí : príznaky bulbárna, ťažkosti s kĺbmi, svalová únava, strata sily, nevýkonnosť, parézy ai
Na EMG ( elektromyografia ), sú zaznamenávané známky degenerácie.
Diagnostika
V prípade podozrenia na infekciu vírusom je nutná okamžitá izolácia pacienta. Odoberá sa stolica, krv a cerebrospinálny mok na izoláciu vírusu, ten je možné izolovať aj z výteru z nosohltana.
Očkovanie
V roku 1955 JE Salk vytvoril očkovaciu látku s inaktivovaným vírusom. V roku 1960 sa objavila Sabinova vakcína, je to živá perorálna vakcína, ktorá sa u nás stále používa.
Povinné očkovanie - deťom od 10. mesiaca veku je v priebehu marca podávaná vakcína, druhá dávka potom v máji. Posledný je podaná v 13 rokoch.
Dospelým, ktorí cestujú do exotických krajín, sa odporúča preočkovanie.
Druhy očkovacích látok
- Živá vakcína - Sabinova, je podávaná po kvapkách. Táto vakcína nie je vhodná pre imunitne oslabené deti.
- Inaktivovaná vakcína - používa sa hlavne u imunodeficientných pacientov.
