Mor

Mor je vážne infekčné ochorenie, ktoré sprevádza ľudstvo mnohé stáročia. V stredoveku sa mu hovorilo čierna smrť, čo bolo dané tým, že je mor sprevádzaný Gangrénami, zčernáním postihnutých častí tela. Príčinou je aj zvýšená lámavosť ciev a podkožné krvácanie.

Pôvodca

Pôvodcom morovej nákazy je Yersinia pestis, gramnegatívne nepohyblivá baktéria, ktorá dokáže žiť aj vo vnútri buniek. Jej rezervoárom sú hlodavce, hlavne potkany, prenášačom potom blcha Xenopsylla Cheops. Ak blcha človeka pohryzie, prenesie na neho baktérie spôsobujúce mor.

Historické súvislosti

V skorších dobách dochádzalo k tzv morovým epidémiám, pri ktorých prišlo o život milióny ľudí. Prechádzala Európou, ale aj ázijskými štátmi či Afrikou. Prvý epidémie prebehla na našom území v 14. Storočia, rok 1349, posledná epidémia moru bola na našom území medzi rokmi 1713-1715.

V dnešnej dobe sa vyskytujú len ojedinelé prípady po celom svete. Najviac hlásených prípadov je potom z Afriky, zatiaľ čo Európa je mor takmer prostá.

Morovej príznaky

Inkubačná doba ochorenia je cca 2-6 dní. Po tejto dobe sa objavujú horúčky, bolesti hlavy, brucha, kĺbov, únava, apatia až delírium. Môže sa objaviť aj krvácanie do tráviaceho traktu sa vracaním krvi či odchodom čerstvej krvi z konečníka alebo dechtové čiernej stolice.

Ďalšie príznaky nastupujú podľa formy moru.

Rozoznávame tri formy moru.

  • Dýmějový mor (bubonický forma) - prenáša sa uhryznutím blchou, puk zhnedne, objaví sa hrče v miestach lymfatických uzlín, kam sa infekcia šíri. Uzliny sú opuchnuté, teplé, tuhé a dochádza v nich ku krvácaniu. Zahnisanie uzliny majú čiernu farbu a môžu prasknúť, čím sa vytvorí otvorené rany. Z týchto rán vyteká tmavá krvavá tekutina. Po prasknutí uzlín a odchode tekutiny nastupuje fáza postupného hojenie a pacient má nádej na prežitie. Počas infekcie sa baktérie často šíri do orgánov - pečene, sleziny, pľúc. V krvnom riečisku spôsobuje baktéria nitrocévní zrážanie krvi s tvorbou trombov. Následkom toho sa po celom tele objavujú purpurické lézie.
  • Septický mor - baktérie pohybujúce sa v krvnom riečisku roznesie infekciu po celom tele a dochádza k poruche zrážania krvi s krvácaním a nekrózou kože s tkanív
  • Pľúcny mor (pneumonická forma) - prenáša sa kvapôčkovou infekciou z človeka na človeka. Pľúcna forma moru sa sprvu prejaví horúčkami, pridáva sa dýchavičnosť a modré sfarbenie pier aj kože z nedostatočného okysličenia. Chorý vykašliava tmavý krvavý hlien. Úmrtnosť tejto formy je cca 90%.

Diagnostika

Príznaky sú úplne typické, potvrdí sa potom kultiváciou vzorky na krvnom agare alebo farbením podľa Grama.

Liečba moru

Morová infekcie sa zaléčuje antibiotikami, na ktoré je baktéria citlivá, je to napr tetracyklín, chloramfenikol či aminoglykozid.

Prevencia

V rámci prevencie roznosu moru hralo úlohu vybudovanie kanalizácie, zlepšenie hygienických podmienok, deratizácia, dezinfekcia.

Existujú aj dve očkovacie vakcíny, ktoré sa podávajú ľuďom, ktorí cestujú do miest, kde je riziko nakazenia morom.

Komplikácie moru

Najdôležitejším faktorom je rýchlosť, s akou je nasadená antibiotická liečba. Pokiaľ nie je včasná, končí choroba smrťou.

Komplikáciou je rozvoj septického moru, zápal pľúc a udusenia pacienta, v prípade septického šoku potom pacient zomiera na zlyhanie orgánov.


Autor: Drahomíra Holmannová

Mohlo by vás tiež zaujímať