Rakovina pľúc

Zhubné nádory pľúc patrí medzi častejšie druhmi rakovín. Ich výskyt je najvyšší vo vekovej skupine muži od 55-65 rokov.

Príčiny vzniku

U tohto druhu rakoviny je jednoznačný vzťah s fajčením. Takmer 90% tých, ktorí rakovinou pľúc ochoreli, sú alebo boli fajčiarov. Spotreba 20 cigariet denne po dobu 10 rokov zvýši riziko rozvoja rakoviny pľúc 50-krát.

Ďalšími faktormi sú potom napr ionizujúce žiarenie, azbest, radón, pľúcne infekcie ...

Delenie pľúcnych nádorov:

Pľúcne nádory je možné zaradiť do dvoch skupín:

• Malobunkové karcinómy pľúc - vyznačujú sa rýchlym rastom a tvorbou metastáz. Chirurgické riešenie v tomto prípade nebýva indikované. Nádor je citlivý na chemo a rádioterapii.
• Nemalobunkové (velkobuněčný) karcinómy pľúc - rastie pomalšie, ale invazivněji. Menej metastázuje. K jeho liečbe sa využíva aj chirurgických metód okrem radio a chemoterapie.

Existuje ešte jedna skupina a to:

• Sekundárne zhubné nádory pľúc - pľúcne metastázy z iných nádorov v tele. Najčastejšie z hrubého čreva, obličiek, maternice, semenníkov, kostí, melanómu ai

Príznaky rakoviny pľúc

Nádorové ochorenie sprevádzajú nešpecifické príznaky ako sú teploty, únava, chudnutie, pocit ťažoby na hrudníku, nedostatočný dych.

Špecifické príznaky sprevádzajúce rakovinu pľúc sa odvíjajú napr od umiestnenia nádoru.

U centrálne umiestnených nádorov sa môže objaviť kašeľ, vykašliavanie krvi, sipenie, keď dôjde k zúženiu hlavných dýchacích ciest, zápaly pľúc z obštrukcie (zúženie, upchatie) prieduške, syndróm hornej dutej žily ai

V prípade metastáz sú potom príznaky spojené s postihnutým orgánom.

metastazování do

• mozgu má na svedomí bolesti hlavy, poruchy videnia ...
• kostí vyústi v anémiu, poruchu krvotvorby
• pečene končieva žltačkou ai

U rakoviny pľúc sa tiež často stretávame s paraneoplatickám syndrómom, kedy nádorové hmota produkuje hormóny alebo látky im podobné.

Diagnóza

Okrem odberu anamnézy, krvi, kde sú znateľné známky zápalu aj onkomarkery (chromogranin, NSE, CEA, Cyfra-21, kreatínfosfokináza, TPA, SCCA) atď sú najdôležitejšou súčasťou v diagnostike rakovín pľúc zobrazovacie metódy.

Patrí sem klasické RTG, CT, MRI aj bronchoskopia, ktorá umožní pohľad do priedušiek aj odber materiálu na histologické vyšetrený. To je potrebné na určenie typu nádoru a následného liečebného postupu.

Liečba rakoviny pľúc

Liečba sa vždy odvíja od typu nádoru, ale aj jeho rozsahu - veľkosti, prítomnosti metastáz do uzlín orgánov ai Prihliada sa samozrejme aj k celkovému stavu pacienta.

Štandardnými postupmi sú:

• chirurgická liečba - ktorá má za úlohu odstrániť nádor (radikálna operácia) - vykonáva sa resekcia rôzneho rozsahu, ale môže dôjsť aj k odňatiu celého pľúcneho krídla (pneumerktomie). Je možné odstrániť aj metastázami zasiahnutej uzliny.
• rádioterapia - volí sa v prípade, že nie je možné chirurgicky zasiahnuť a vykonať radikálne odstránenie nádoru. Je možné ju využiť aj vo fáz doliečovaní či v paliatívnej starostlivosti na zmiernenie bolestí po zmenšení nádoru. Cielená rádioterapia rakovín pľúc trvá cca 4-6 týždňov, kedy žiarenie prebieha denne. Je možné použiť vonkajšie ožarovanie, ale aj brachyradioterapii, kedy sa žiarič zavedie priamo do postihnutého miesta pomocou bronchoskopu.
• Chemoterapia - táto liečebná metóda sa využíva hlavne u malobunkový pľúcnych rakovín, u typov, kde nie je možné vykonať radikálne chirurgické odstránenie nádoru, pri ničení vzdialených metastáz. Cytostatické liečba je upravovaná priamo na pacienta. Zvyčajne sa využíva viac druhov cytostatík naraz.

Väčšinou sa jednotlivé metódy kombinujú, aby bol dosiahnutý čo najlepší výsledok, teda plného uzdravenie pacienta.

Liečba rakoviny pľúc je samozrejme spojená s mnohými nežiaducimi účinkami.

Prognóza

Pľúcna rakovina je bez liečby vždy smrteľná. Čím skorší stanovania diagnózy, tým lepšia prognóza. U malobunkového karcinómu je všeobecne prognóza zlá, päťročné prežitie je cca 20%.

Nemalobunkové rakoviny pľúc hrá rolu hlavne rozsah nádoru a možnosť jeho celého odstránenie, sú ale lepšie ako v prípade malobunkového karcinómu.

Aj po ukončení liečby je nutné pacienta sledovať. Ten dochádza v pravidelných intervaloch na kontroly, aby sa prípadne mohla včas zachytiť recidíva ochorenia. Prvý rok po ukončení liečby sa docházívá 1x za 3 mesiace, intervaly sa postupne predlžujú.

Autor: Drahomíra Holmannová