Tupozrakosť

Tupozrakosť je funkčná vada, teda porucha vedenia a spracovania zrakového vnemu v mozgu. Mozog a oko nespolupracujú. Charakterizuje ju znížené videnie, ktoré je nezávislé na ďalších zmenách a vadách na oku. Tupozrakosť vzniká vyradením oka z používania. Je známa tiež pod názvom syndróm lenivého oka. Je to choroba detského veku.

Príznaky tupozrakosti

Vada nie je pohľadom rozoznateľná.

S tupozrakosťou je spojená strata hĺbkového videnia, tj. Dieťa ťažko odhaduje vzdialenosť, je zhoršená orientácia v priestore. Tupozraké dieťa môže zakopávať, narážať do nábytku, pôsobiť neohrabane ai.

Príznakom môže byť aj nakláňanie hlavy na stranu, privieranie a zavieranie jedného oka. Preferencie jedného oka.

Nemusí byť prítomné ťažkosti, ktorých by si postihnutý všimol, hoci mozog spracováva obraz len zo zdravého oka, ale dieťaťu to nevadí.

Príčina tupozrakosti

Tupozrakosť môže sprevádzať iné očné ochorenia ako napr. Šilhavost, prítomnosť rozdielov medzi krátkozrakosťou a ďalekozrakosťou dvoch očí, refrakčné chyby, šedý zákal, pokles horného viečka.

Pri škúlenie dochádza k utlmovanie prenosu obrazu z vychýlenej oka, obraz je vnímaný len nešilhajícím okom a vyradené oko sa prestáva vyvíjať.

V prítomnosti refrakčných (dioptrických chýb) dochádza k rozvoju tupozrakosti, ak je jedno oko viac postihnuté než druhé. Obraz, z oka s vyššou dioptrií, ak nie je vada korigovaná, vedie k potlačeniu vnímania tohto rozmazaného obrazu.

Pri zákalu dochádza k zníženiu transparentnosti optického prostredia, čo môže viesť k vyradeniu postihnutého oka z videnia.

Liečba tupozrakosti

S liečbou tupozrakosti by sa malo začať čo možno najskôr, teda ešte pred nástupom dieťaťa do školy. Najlepšie medzi 2.-3. rokom. Liečba tupozrakosti v neskoršom veku nemusí byť úspešná. Dôležitá je včasné odhalenie tupozrakého dieťaťa. Prvé vyšetrenie zraku sa vykonáva v 6 mesiacoch a zrak je následne pravidelne kontrolovaný. Vyššia pozornosti by sa malo venovať šilhajícím deťom, kde je rozvoj tupozrakosti viac pravdepodobný.

Pri liečbe tupozrakosti sa využíva týchto metód:

• Zakrytie silnejšieho oka, tj. Použitie okluzorom - v tomto prípade je slabé oko nútené usilovnejšie pracovať, čím sa posilňuje schopnosť pohybu a tiež zameranie.
• Použitie kontaktných šošoviek a okuliarov - je totiž nutné korigovať rozdielne dioptrické odchýlky na oboch očiach a porovnať ich, aby obe oči videli rovnako.
• Pleoptické cvičenie - je nutné pravidelne so slabším okom cvičiť a viac ho zaťažovať prácou na blízko.
• Operácie - pri operačnej liečbe tupozrakosti sa "zladí" očné svaly.

Čím neskôr sa s liečbou tupozrakosti začne, tým pomalšie a horšie sa dostavujú výsledky a tupozraké oko môže zostať slepé.

Autor: Drahomíra Holmannová