Cirhóza pečene

O cirhóze pečene sa začalo v lekárskom kruhu hovoriť už v priebehu roku 1819. Vtedy toto ochorenie detailne opísal jeden francúzsky lekár René Laennec, ktorý sa zapísal do dejín medicíny nielen týmto objavom. Tomuto človeku sa pripisuje po práve mnoho zásluh a to nielenže vynašiel jednoduchý lekársky nástroj zvaný stetoskop, ale tiež sa vervou venoval diagnostike tuberkulózy. Jeden z prvých objasnil patológiu choroby a tiež pneumotorax.

Cirhóza pečene je vo svojej podstate degeneratívne ochorenie, ktoré zasahuje dôležitý ľudský orgán. Ten zastáva nespočet štandardných funkcií, ku ktorým patrí napríklad produkcie krvi a krvnej plazmy, tak aj hormónov. Samozrejme veľkou mierou sa podieľa na látkovej výmene a procesu premeny živín. Je nezastupiteľný v rámci biotransformačnými látkovom procesu a detoxikáciu celého organizmu. Okrem toho funguje ako skvelá zásobáreň životne dôležitých látok.

Príznaky cirhózy jarter

Ale nezdravá pečeň prestávajú plniť svoju plnohodnotnú funkciu, teda toto poškodenie má vplyv na rad závažných zdravotných komplikácií. Vedľa únavy, nechutenstvo, nepríjemného nadúvania a nevoľnosti sa u človeka môžu objaviť mierne z opuchu stavy členkov či zmeny stolice. Ženy potom môžu postihnúť poruchy menštruačného cyklu. Postupom času jedinca trápi aj problém so zrážanlivosťou krvi a výrazné kožné prejavy. Niektorí pacienti v strednej fáze sa musí potýkať aj so zvýšeným množstvom voľnej tekut iny v dutine brušnej, zožltnutie očného bielka a kože. To však nie je všetko, môžu nastať aj ťažšie problémy, ako je strata vedomia a zlyhanie obličiek. Očakávať možno aj zintenzívnenie psychických porúch.

Cirhóza pečene sa vyznačuje niekoľkými základnými štádiami. V prvej fáze tejto choroby sa na zdravé tkanive pečene objavujú postupne patologická ložiská. Tieto tkanivá s nefunkčné väzivovým štruktúrou sa rozširujú do okolia pečene a začínajú v hojnej miere premieňať aj ich vnútorné tkanivovú štruktúru, pre ktorú je už ťažké zastávať rad významných metabolických aj nemetabolických úloh.

V lekárskej praxi sa cirhóza pečene klasifikuje na mikronodulární, makronodulární a zmiešaný typ. Kým mikronodulární cirhóza vyniká naozaj tenkými, rovnomernými pruhy s spojivovými tkanivami a drobnými uzlíky, ktoré sú menšie ako tri milimetre. Zato makronodulární cirhóza sa značí uzlíky väčší ako tri milimetre. Tie obklopujú rôzne široké väzivové pruhy. Posledný typ cirhózy pečene disponuje prvky z oboch predchádzajúcich foriem.

Liečba

U rčitého percenta ľudí je toto ochorenie odhalené na základe bežných ošetrenie. Ide napríklad o odber krvi, pri vstupnej prehliadke do zamestnania. Pri podozrení ie je ale najlepšie podstúpiť ultrazvukové vyšetrenie. Prostredníctvom neho lekár môže stanoviť, či vôbec a do akej miery sú pečeň poškodená. Najdôležitejším vyšetrením je ale mikroskopické vyšetrenie pečeňového tkaniva. Tkanivo sa získa biopsiou. Pacientovi sa znecitlivie koža pod pravým rebrom a odoberie sa vzorka veľmi slabou ihlou.

Bez riadneho vyšetrenia možno ťažko určiť príčinu choroby, jej štádium a rozsah. Liečba vyžaduje od pacienta, aby sa vyvaroval alkoholu, začal stravovania diétne, zdravo a bral predpísané lieky na regeneráciu pečeňových buniek. U ochorenie spôsobené prekonanou žltačkou typu B a C sa nasadí špeciálne lieky, ktoré zastavia množenie nebezpečných vírusov a stimulujú imunitný systém. Je potrebné mať na zreteli, že cirhózu pečene nemožno vyliečiť, v prípade pokročilého štádia tohto ochorenia sa ponúka možnosť vykonať transplantáciu.

Prevencia

Najlepšie je sa cirhózy pečene vyvarovať. To znamená jesť zdravo, abstinovať, žiť aktívny zdravie život. Najdôležitejším faktorom prevencie je abstinencia, prípadne veľmi striedma konzumácia alkoholu. Medzi ďalšie opatrenia patrí užívanie len liekov, ktoré predpíše lekár a neprekračovať dennej dávky. Pacienti by mali zabudnúť na mastné a vyprážané jedlá a dostatočne odpočívať.

Autor: Lenka Klabochová