Faryngitída

Faryngitída je odborný názov pre zápal hltana. Ide o pomerne časté a nepríjemné ochorenie spôsobené vírusovou alebo bakteriálnou infekciou spôsobujúcou bolesť v krku. Inak je to bežné banálne ochorenie, ktoré každý rok potrápi tisíce pacientov.

Priebeh a výskyt faryngitídy

Faryngitída máva spravidla ľahký priebeh, je u nej nutná len symptomatická liečba. Môže však spôsobovať aj problémy s prehĺtaním vystreľujúcimi až do uší a škrabanie v krku. K častejšiemu vzniku faryngitídy dochádza počas chladnejších mesiacov roka, a aby sa mohli bolesti v krku riadne liečiť, je veľmi dôležité určiť ich správnu príčinu.

Problematický však môže byť rozvoj tohto ochorenia u dojčiat a batoliat, pretože ich okrem typických ťažkostí väčšinou trápia aj vysoké horúčky a ďalšie nepríjemné príznaky.

Pokiaľ sa u pacienta akútna faryngitída rozvinie, tak býva zapálená sliznica hltana znateľne začervenaná, cievy v postihnutej oblasti sú prekrvené, mandle zväčšené a často je tu prítomný aj bieložltý hlien.

Príčiny vzniku ochorenia

V drvivej väčšine vznikne ochorenie v dôsledku prechladnutia a infekcie sliznice nosohltana spôsobené niektorým z respiračných vírusov, ktoré sa prenášajú vzduchom. Vírusová infekcia vyvolá oslabenie sliznice a tak môže ľahko dôjsť k rozvoju bakteriálnej infekcie, ktorej najčastejšími pôvodcami sú streptokoky a hemofily.

Medzi najčastejšie faktory spôsobujúce faryngitídu patria:

• osýpky,
• ovčie kiahne
• adenovírus, ktorý je jednou z príčin bežného prechladnutia,
• zápal priedušnice a hrtana u detí, spojený s infekciou dýchacích
• ťažkostí, čo je detské ochorenie vyznačujúce sa tzv. „štekajúcim kašľom“,
• streptokok skupiny A,
• čierny kašeľ.

Menej často spôsobujú faryngitídu bakteriálne infekcie vyžadujúce antibiotiká. Najbežnejšou bakteriálnou infekciou hrdla je streptokoková, ktorá je vyvolaná streptokokom skupiny A. Zriedkavými príčinami bakteriálnej faryngitídy sú chlamýdie, kvapavka a korynebaktérie.

Vznik zápalu hltana môže teda mať najrôznejšie príčiny. Za rozvoj väčšiny z nich sú však zodpovedné hlavne vírusy prenášajúce sa vzduchom vo forme kvapôčok, ktoré údajne spôsobujú až 90 % všetkých druhov faryngitíd, pričom najčastejšie ide o zástupcov týchto rodov:

• enterovírusy,
• rhinovírusy,
• EB vírusy,
• koronavírusy,
• paramyxovírusy,
• adenovírusy,
• pikornaviry.h
• herpesvírusy.

Prejavy

Akútny zápal hltana sa často prejavuje zvýšenou teplotou až horúčkou a prehĺtacími problémami. Bolesť v krku pri prehltnutí je rezavá a pálčivá. Pri pohľade do úst je vidieť začervenanie sliznice hltana a beložltým hlienom. Pri bakteriálnej infekcii sa môže na sliznici nachádzať aj hnis. V niektorých prípadoch je možné nahmatať bolestivo zväčšené lymfatické uzliny na krku. Kašeľ nebýva pri prostom zápale hltana prítomný!

Diagnostika

Diagnóza je stanovená často praktickým lekárom na základe vyšetrenia ústnej dutiny. Presnejšie vyšetrenie však vykonáva lekár ORL (ušné-nosné-krčné). O nasadení antibiotík môže rozhodnúť vyšetrenie CRP z krvi a vykonanie výteru z krku, kedy sa dozvieme, ktorá baktéria je v krku premnožená a na ktoré antibiotiká je citlivá.

Najbežnejšími metódami diagnostiky sú:

1. Fyzická kontrola

Ak vás trápia príznaky faryngitídy, prezrie lekár na váš krk, kde budú biele alebo šedé škvrny, začervenanie a opuchy. Ak bude kontrolovať aj opuch lymfatických uzlín, potom sa zameria na strany krku.

2. Výter z krku na získanie vzorky

Ak má váš lekár podozrenie na streptokokovú infekciu v krku, bude pravdepodobne chcieť urobiť výter z krku, čo vykoná použitím bavlneného tampónu, ktorým odoberie vzorku krčných sekrécií.

3. Krvné testy

Ak má lekár podozrenie na inú príčinu faryngitídy, môže si objednať krvný test, kedy z vašej ruky odoberie malú vzorku krvi a pošle ju do laboratória na testovanie. Tento test môže tiež zistiť, či netrpíte mononukleózou. Ďalej je možné vykonať aj kompletné vyšetrenie krvi, aby sa zistilo, či nemáte iný druh infekcie.

Liečba

Ak je faryngitída spôsobená bakteriálnou infekciou, potom je liečba nevyhnutná. V týchto prípadoch vám lekár naordinuje antibiotiká, čo sú hlavne amoxicilín a penicilín, ktoré lekári predpisujú najčastejšie pri problémoch v krku. Užívanie týchto antibiotík trvá obvykle 7 až 10 dní.

Dôležitý je aj odpočinok, dostatok príjmu teplých tekutín, branie antipyretík alebo rôznych lokálnych protizápalových látok a anestetík. Krk je vhodné udržiavať v teple, obväzovať ho a nenamáhať hlas. Pri podozrení alebo potvrdení na bakteriálnu infekciu sú podávané antibiotiká a pri potvrdení prítomnosti plesne sa aplikujú antimykotiká (protiplesňové lieky).

Autor: Lenka Klabochová