Intolerancia laktózy
Intolerancia laktózy sa vyskytuje pri neschopnosti tráviaceho ústrojenstva spracovávať laktózu, čo je mliečny cukor, a býva buď čiastočná, alebo úplná. Príčinou je väčšinou nedostatok enzýmu laktázy, ktorý laktózu štiepi.
Produkcia a hladina laktázy sa v priebehu života mení. Najviac sa jej vytvára hneď po narodení a ďalej potom v dojčenskom veku, lebo v tomto období je laktóza obsiahnutá v materskom mlieku hlavným zdrojom potravy. S pribúdajúcim vekom sa však tvorba enzýmu laktázy znižuje a u niektorých osôb môže tento nedostatok spôsobovať ťažkosti.
Pri intolerancii laktózy nie je tento mliečny cukor rozštiepený a vstrebaný a v čreve je preto nadbytočný. Postupuje tak do ďalších častí tráviaceho traktu, kde začne za prítomnosti črevných baktérií kvasiť.
Intolerancia nie je alergia
Intolerancia laktózy a alergia na ňu sú dve rôzne poruchy metabolizmu. Zatiaľ čo intolerancia laktózy je vyvolaná deficitom enzýmu laktázy, ktorý laktózu rozkladá, u alergie ide o imunitnú reakciu organizmu na mliečne bielkoviny, nie na laktózu. Preto nesmie byť laktózová intolerancia zamieňaná s alergiou na kravské mlieko. Intolerancia laktózy je v podstate enzymatická porucha, ale u alergie na kravské mlieko sa voči v mlieku obsiahnuté bielkovine vytvárajú špecifické protilátky.
Čo je laktóza a laktáza?
Laktóza je disacharid, ktorý je v tenkom čreve štiepený laktázou na glukózu a galaktózu, čo sú tzv. monosacharidy, ktoré sa vstrebávajú len v tenkom čreve. Laktóza je prirodzene obsiahnutá iba v mlieku cicavcov, mimo tých morských. V čreve zvyšuje absorpciu vápnika, a preto je dobrá ako prevencia krivice a osteomalácie (úbytok kostnej hmoty v dospelosti) a priaznivo pôsobí aj ako rastový faktor pre niektoré druhy črevných baktérií.
Laktáza sa radí medzi enzýmy okraje enterocytov, čo sú epitelové bunky nachádzajúce sa v tenkom a hrubom čreve. Ide o enzým, ktorý štiepi mliečny cukor laktózu. Aktivitu laktázy možno pozorovať už v čreve plodu. Počas tehotenstva jej aktivita stúpa a po odstavení od dojčenia začne klesať. Schopnosť vstrebávať laktózu sa znižuje okolo 3. až 4. roku.
Typy laktózovej intolerancie
Existujú tri typy intolerancie laktózy:
- Vrodená laktózová intolerancia. Táto intolerancia je veľmi vzácna.
- Primárna laktózová intolerancia, ktorá je dôsledkom prirodzeného vývoja. Ako človek starne, dochádza k znižovaniu množstva laktázy v tráviacom ústrojenstve, čo môže byť príčinou ťažkostí, ktoré môžu vymiznúť aj samovoľne.
- Sekundárna laktózová intolerancia, ktorá sa väčšinou vyskytuje pri postihnutí črevnej sliznice, ako je napríklad zápal alebo poškodenie po ožarovaní na základe onkologické diagnózy.
Príznaky intolerancie laktózy
Klinické príznaky laktózovej intolerancie môžu byť u každého veľmi individuálne. Najčastejšie sú to bolesti brucha, škvŕkanie v bruchu, kŕče v bruchu, neprospievanie, hnačka, atopický ekzém, pálenie záhy, nechutenstvo alebo pocit "plného" žalúdka.
Rizikové faktory vzniku laktózovej intolerancie
Laktáza môže v tenkom čreve chýbať z najrôznejších príčin. Veľmi vzácny je vrodený nedostatok laktázy, ktorý sa prejavuje okamžite po narodení. Jediným možným riešením pri nej je bezlaktózová diéta.
Toto ochorenie sa môže vyskytnúť aj u nedonosených novorodencov, a síce z dôvodu nezrelosti zažívacieho ústrojenstva. Preto sa nedonosené deti kŕmia špeciálnym mliekom s nízkym obsahom laktózy. Vo väčšine prípadov sa problém po vyzretí orgánov sám upraví.
Najčastejšou príčinou deficitu laktázy býva znižovanie tvorby tohto enzýmu, ktoré je však podmienené geneticky. Označuje sa ako adultný, a je to dospelý typ intolerancie laktózy. S rastúcim vekom sa produkcia laktázy znižuje, a to sa následne prejaví práve netoleranciou mlieka.
Poškodenie črevných slizníc inými vplyvmi môžu tiež spôsobiť vznik laktózovej intolerancie, ktorá sa potom nazýva sekundárna čiže získaná. Často vzniká ako následok mnohých infekčných hnačkových ochorení, ďalej po užívaní niektorých liekov, predovšetkým antibiotík, a tiež pri niektorých chronických črevných ochoreniach, ako je celiakia alebo Crohnova choroba.
Diagnostika
Podozrenie na laktózovú intoleranciu sa najčastejšie preukazuje vodíkovým dychovým testom. Pri kvasení laktózy sa totiž vo väčšom množstve tvori vodík, ktorý sa v čreve vstrebáva a vydychuje sa pľúcami. Test sa teda vykonáva po podaní laktózy určením množstiev vodíka vo vydychovanom vzduchu.
Ďalšou možnosťou potvrdenie diagnózy býva stanovenie pH tekutej stolice. Ta býva pri intolerancii na laktózu kyslá, pretože stolica má vyšší obsah organických kyselín.
Lekár tiež môže po podaní laktózy zmerať hladinu cukru v krvi (glykémiu), ktorá býva u laktózovej intolerancie trochu zvýšená. To nastáva preto, že nedošlo k rozštiepeniu laktózy na jednoduchšie cukry, ktoré by sa z čreva normálne vstrebali, a glykémiu by zvýšili.
Liečba
Ochorenie je možné liečiť len obmedzením množstva laktózy v jedálničku. Úplne sa výrobky s obsahom laktózy musí vylúčiť len vo výnimočných prípadoch. A pretože väčšina postihnutých má ešte vo svojom tenkom čreve aspoň malú aktivitu laktázy, tak po konzumácii malých množstiev produktov s obsahom mliečneho cukru nemáva ťažkosti žiadne.
Autor: Lenka Klabochová
