Opičie kiahne

Opičí kiahne sú infekčným ochorením, ktoré je spôsobené vírusom opičích kiahní. Tento druh vírusu sa radí do podskupiny vírusov čeľade Poxviridae zvanej Orthopoxvirus. Vyskytuje sa ako u niektorých druhov zvierat, tak aj u niektorých ľudí. Zvierací rezervoár vírusu opičích kiahní nie je síce známy, ale existuje podozrenie, že na prenose majú zásadný podiel africkí hlodavci.

Názov „opičie kiahne“ pôvodne pochádza z prvých zaznamenaných prípadov ochorenia u zvierat v roku 1958, kedy boli objavené dve ohniská u opíc chovaných pre výskum. Vírus sa však na človeka z opíc nepreniesol a opice vlastne ani nie sú hlavnými prenášačmi ochorenia. Časové oneskorenie medzi nákazou a prvými príznakmi je 10 dní, pričom príznaky pretrvávajú 2 až 4 týždne. Väčší počet infikovaných detí bol zaznamenaný v USA roku 2003, keď asi 20 % z nich trpelo závažnými komplikáciami, ale nezomrelo ani jedno.

História

Opičie kiahne nie sú novým ochorením, pretože prvý preukázaný prípad u človeka bol v roku 1970. V tomto roku bol vírus separovaný od dieťaťa podozrivého na kiahne v Demokratickej republike Kongo. Je nepravdepodobné, že nastane ďalšia pandémia opičích kiahní, avšak kvôli chorobe COVID-19 sú obavy z ďalšieho závažného prepuknutia pochopiteľné. Aj keď sú opičie kiahne zriedkavé a väčšinou mierne, môžu stále potenciálne vyvolať závažné ochorenie.

Prenos nákazy

U ľudí sú príznaky opičích kiahní podobné ako u pravých kiahní, ale sú miernejšie. V rozmedzí 1 až 3 dní po prepuknutí horúčky sa u pacienta objaví klasická vyrážka (kiahne), často začínajúca na tvári a tá sa potom šíri na ďalšie časti tela, hlavne na dlane a chodidlá. Vyrážka má rôzne fázy vývoja a môže sa podobať planým kiahňam alebo dokonca syfilis. Ochorenie trvá obvykle 2 až 4 týždne a potom sa väčšina ľudí uzdraví. Africké štúdie preukázali výšku úmrtnosti asi 3,6 %, ale u osôb, ktoré neboli vakcinované proti pravým kiahňam, môže dosiahnuť až 10 %. Vyššia úmrtnosť na chorobu hrozí deťom a mladým dospelým a komplikácie môžu opičie kiahne vyvolať aj v období tehotenstva. Vážnym až fatálnym priebehom choroby sú ohrození najmä jedinci s oslabenou imunitou.

Prejavy ochorení

Prvé prejavy tohto ochorenia zahŕňajú bolesť hlavy a svalov, horúčky, únavu a zdurenie lymfatických uzlín. K týmto prejavom sa postupne pridáva vyrážka vo forme pľuzgierikov a potom chrastíkov. Množstvo pľuzgierikov sa môže pohybovať od niekoľkých až po tisíce. Vyrážka môže byť silne svrbivá alebo bolestivá a prechádza vývojom. Jej záverečnou fázou sú chrasty, ktoré nakoniec odpadnú, ale môžu po sebe zanechať jazvy.

Príznaky opičích kiahní

U ľudí sú príznaky opičích kiahní podobné ako u pravých kiahní, ale sú miernejšie. V rozmedzí 1 až 3 dní po prepuknutí horúčky sa u pacienta objaví klasická vyrážka (kiahne), často začínajúca na tvári a tá sa potom šíri na ďalšie časti tela, hlavne na dlane a chodidlá. Vyrážka má rôzne fázy vývoja a môže sa podobať ovčím kiahňam alebo dokonca syfilis. Ochorenie trvá obvykle 2 až 4 týždne a potom sa väčšina ľudí uzdraví. Africké štúdie preukázali výšku úmrtnosti asi 3,6 %, ale u osôb, ktoré neboli vakcinované proti pravým kiahňam, môže dosiahnuť až 10 %. Vyššia úmrtnosť na chorobu hrozí deťom a mladým dospelým a komplikácie môžu opičie kiahne vyvolať aj v čase tehotenstva. Vážnym až fatálnym priebehom choroby sú ohrození najmä jedinci s oslabenou imunitou.

Liečba

V súčasnosti neexistuje na toto ochorenie bohužiaľ žiadna špecifická liečba. Na potieranie opičích kiahní je však možné použiť očkovanie, antivirotiká (napríklad Tecovirimat) alebo protilátky (Vaccinia imunoglobulín - VIG) z krvi jedincov, ktorí podstúpili očkovanie proti pravým kiahňam.

Vakcíny a liečba

Liečba opičích kiahní je v prvom rade zameraná na zmiernenie prejavov choroby. Dôkazy naznačujú, že vakcína proti kiahňam môže podporiť predchádzanie infekcii opičích kiahní a obmedziť závažnosť príznakov. Jedna vakcína známa ako Imvanex alebo Imvamune je v USA licencovaná na prevenciu opičích a pravých kiahní.

Tiež vakcinácia po kontakte s vírusom môže pomôcť zredukovať pravdepodobnosť vzniku závažného ochorenia. CDC v súčasnej dobe odporúča očkovanie proti kiahňam len u ľudí, ktorí boli alebo s najvyššou pravdepodobnosťou budú opičím kiahňam vystavení.

Ak je v krajine možné, zaobstarať si vakcíny proti pravým kiahňam, malo by sa po posúdení pomeru rizika a prínosu zvážiť očkovanie vysoko rizikových osôb. V závažných prípadoch sa dá zvážiť liečba registrovaným antivirotikom, ak je liek v krajine dostupný. Na liečbu sa používajú rôzne antivirotiká, najmä Tecovirimat.

Riziko nákazy v Európe

V posledných rokoch sa opičie kiahne začali objavovať aj mimo endemickej oblasti Afriky, vrátane Európy. V roku 2022 bol zaznamenaný významný nárast prípadov opičích kiahní v niekoľkých európskych krajinách, čo viedlo k rýchlej reakcii zdravotníckych orgánov. Napriek tomu, že ide o vírusové ochorenie s pomerne nízkym rizikom šírenia v porovnaní s niektorými inými infekčnými chorobami, objavili sa prípady komunitného prenosu, čo vyvolalo obavy z potenciálneho šírenia v populácii.

Zvýšené riziko sa týka predovšetkým osôb, ktoré majú úzky fyzický kontakt s nakazenými, vrátane zdravotníckeho personálu alebo ľudí, ktorí cestovali do oblastí s vyšším výskytom ochorenia. Európske krajiny, vrátane Českej republiky, zaviedli preventívne opatrenia, ako je dohľad nad kontaktmi nakazených osôb, izolácia infikovaných a odporúčania očkovania pre vysoko rizikové skupiny.

Napriek týmto prípadom je riziko rozsiahlej epidémie v Európe stále nízke. Vďaka dostupným vakcínam, antivirotikám a efektívnym systémom zdravotného dohľadu sú európske krajiny dobre vybavené na to, aby zvládli prípadné šírenie ochorení a ochránili svoje obyvateľstvo.

Prevencia

Ochoreniu je možné predchádzať očkovaním proti pravým kiahňam. Jeho účinnosť je v Afrike dokázaná minimálne z 85%. Takto očkovaní sú v Českej republike len ľudia narodení pred rokom 1980, pretože vtedy sa po eradikácii pravých kiahní kvôli silnejším vedľajším účinkom prestalo očkovať plošne. V roku 2022 sú teda ohrození všetci neočkovaní proti pravým kiahňam, čo sú ľudia mladší ako 42 rokov. Na obnovenie plošného očkovania zatiaľ nie sú žiadne dostatočné dôvody.

Všeobecne sa ako prevencia v oblastiach s aktívnou cirkuláciou vírusu odporúča obmedzenie kontaktu so zvieracími rezervoármi a všetkými predmetmi, ktoré boli potenciálne chorým zvieraťom kontaktované.

Autor: Lenka Klabochová