Slezina
Anatómia
Súvisiace choroby
Príznaky
Slezina (lat. lien) je orgán funkčne patriace k cievnemu systému. Dochádza v nej k vychytávaniu a následnej deštrukcii opotrebovaných červených krviniek (erytrocytov) a v jej lymfatických uzlíčcích vznikajú lymfocyty.
Slezina je najväčším lymfatickým orgánom a súčasne hlavným miestom obrany proti škodlivým látkam a infekciám. V slezine sa tvoria protilátky a imunokompetentné bunky. Tiež funguje ako rezervná nádrž krvi, ktorá sa zo sleziny vypudí sťahom myofibroblastů pri väčšej spotrebe kyslíka (napr. pri dlhotrvajúcej svalovej činnosti atď.) Slezinné bunky majú fagocytárnu schopnosť a v priebehu svojho vývoja je miestom hepatolienálního obdobia hemopoesy.
Tvar a poloha
Slezina je orgánom oválneho tvaru a je uložená v ľavej bránicový klenbe šikmo odzadu zhora dopredu nadol a podľa nej je zakrivená. Jej pozdĺžna os sleduje 10. rebro v medzirebier, celá šírka sleziny je veľká od 9. po 11. rebro. Povrch sleziny je lesklý, hladký a pokrytý viscerálnym peritoneom. Jej veľkosť je individuálna - šírka 6 - 8 cm, dĺžka 10 - 13 cm a hrúbka 4 cm. Rovnako tak je premenlivá jej hmotnosť, ktorá sa odvíja od stupňa náplne krvou: 140-160 g u muža a 120-150 g u ženy. V pokoji má väčšiu veľkosť a jej hmotnosť po 40. roku klesá.
Na povrchu sleziny rozoznávame:
- extremitas posteriori - horný zadný koniec, od trhu Th10 je vzdialená 4 cm a 2 cm od priečneho výčnelku,
- extremitas anterior - dolný predný koniec, ktorý by nemal presahovať kostoklavikulárnú čiaru,
- margo superior - horná predná hrana s ostrým okrajom s rôzne hlbokými zárezmi,
- margo inferior - tupejšia dolná hrana,
- hilum lienis - podlhovasté miesto cievneho vstupu a výstupu ciev, na pozdĺžnej hrane stredom vedúci uviscerální plochy, rozdeľujú plochu na 2 pozdĺžne plochy.
Syntopia
Plochy sleziny delíme na:
- facies diaphragmatica - k bránici privrátená vonkajšia konvexná plocha,
- facies visceralis - hranami oddelená protiľahlá konkávna plocha, privrátená do brucha,
- facies renalis - kaudálnější ľavá plocha, cez nástenné peritoneum styk s obličkou
- facies gastrica - kraniálnější ľavá plocha, styk so žalúdkom,
- facies colica - nestále sploštenie predného konca.
Makroskopická stavba sleziny
Obal sleziny tvoria dve vrstvy - povrchová (tunica serosa), tvorená povrchovým viscerálnym peritoneom, ktorá je zrastené s hlbším väzivovým puzdrom. Vo väzivovom puzdru sa nachádzajú elastické vlákna a bunky hladkej svaloviny. Z väzivového obalu vyčnievajú trabeculae lienis (husté väzivové trámce), tvoriace hubovité stróma a do sleziny privádzajúce cievy. Slezinné stróma ako periférný lymfatický orgán je zložené z retikulárního a kolagénneho miesta, medzi trabekulami sú vyplnené bielou a červenou pulpou sleziny. Bielu pulpu tvoria uzlíky lymfatického tkaniva, ktoré sú makroskopicky viditeľné ako šedobiele bodky a červená pulpa je tvorená retikulom pretkanom krvnými cievami.
Autor: Lenka Klabochová