Syndróm karpálneho tunela

Príliš veľa práce na počítači človeku zrovna neprospieva. Často navyše máme príliš vysoký stôl a zle nastavenú stoličku. Vzniká tak nevhodný uhol polohy rúk, ktorý je snáď najčastejšou príčinou syndrómu karpálneho tunela. Touto chorobou v Českej republike trpí viac ako 35 000 ľudí.

Skôr, než sa však začneme o tomto ochorení baviť, mali by sme si vysvetliť, čo sa vlastne pod pojmom karpálny tunel skrýva.

Karpálny tunel

Pod pojmom karpálny tunel sa v skutočnosti ukrýva úzka štrbina nachádzajúce sa v oblasti zápästia. Táto štrbina je z troch strán obklopená zápästnými kostičkami a zo strany štvrtej k nej prilieha pevný zápästné väz. Karpálnym tunelom vedie do dlane deväť šliach ohýbačov prstov a tiež mediálný nerv (nervus medikus), ktorý inervuje ruku, zaisťuje senzitivitu aj motoriku (jemnú i hrubú) a tiež bohužiaľ býva častou príčinou bolesti.

Popis syndrómu

Syndróm karpálneho tunela, ktorý je jedným z najčastejších útlakových syndrómov, vzniká permanentným stlačením mediálneho nervu čiže chronickým preťažovaním zápästia (zápästie je dlhodobo vystavené tlaku). Vrátane práce na počítači bývajú najčastejšou príčinou syndrómu preťaženia, úrazy, opuchy šliach, kostnej ostroha, dislokácie či výpotok. Ide o jednu z najčastejších chorôb z povolania. Najviac sú syndrómom postihnutí klaviristi, žurnalisti či, ako už bolo povedané, zamestnanci pracujúci na PC. Pri ergonomicky nevhodnej polohe zápästia dochádza k zhrubnutiu väzu / opuchu štruktúr v oblasti karpálneho tunela, ktorý kryje karpálny tunel, čím dochádza k utláčaniu nervu.

Príčinou syndrómu karpálneho tunela môže byť aj zápal žíl či zápal väzov. Ochorenie sa často objavuje aj v období tehotenstva, ktoré je charakteristické tvorbou opuchov tlačiacich na nervus medianus.

Rizikové faktory

Medzi rizikové skupiny patria ľudia, ktorí vo svojom zamestnaní vykonávajú stále rovnaké a opakujúce sa pohyby rúk a prstov. Medzi tieto skupiny patria zamestnanie pracujúci na stroji, na počítači, hrajúci na hudobnom nástroji alebo pracujúci u pásu.

Vrátane uvedených zamestnanie tvoria rizikovú skupinu aj osoby prechádzajúce hormonálnymi zmenami. Syndróm teda sprevádza užívanie hormonálnej antikoncepcie, menštruačný cyklus, tehotenstvo či tiež menopauzu. U žien sa navyše syndróm karpálneho tunela vyskytuje 4krát častejšie ako u mužov. Najrizikovejšou skupinou sú ženy vo veku 30 až 60 rokov, ktoré navyše trpia nadváhou.

Syndróm karpálneho tunela sa môže prejaviť ako komplikácia systémového ochorenia, ako sú Raynadovy choroby, reumatoidnej artritídy alebo diabetu. Táto choroba môže byť založená aj na genetickej predispozícii v rodine.

Príznaky

Prvopočáteční príznaky, ktoré môžu naznačovať syndróm karpálneho tunela, sú brnenie, tŕpnutie či pálenie prstov postihnutej končatiny. Uvádza sa, že najčastejšie dochádza k prejavom na palci, ukazováka a prostredníka. Neskôr môže dôjsť k strate citlivosti kože a oslabeniu postihnutých prstov. Táto fáza je sprevádzaná veľkými bolesťami, nešikovnosťou a postupnú ochablosťou svalov na predlaktiach.

Nepríjemné pocity a bolesti sa u syndrómu karpálneho tunela prejavujú hlavne v pokoji. Často sa stáva, že bolesti prebúdzajú postihnutého zo spánku a že vystreľujú až do ramenného kĺbu či do hlavy. Postupne sa začne objavovať opuch a stuhnutosť zápästia. Chorí tak môžu mať neustále pocit opuchnutých prstov, hoci opuch svojimi zmyslami nevnímajú, pretože nie je viditeľný. Intenzita ťažkostí a bolestí môže aj kolísať, väčšinou však dochádza k postupnému zhoršovaniu symptómov.

Komplikácie

Ak sa chorý nepodrobí liečbe a nechá ochorení postupovať, môže v horšom prípade dôjsť k trvalému a nevratnému poškodeniu nervu. Toto poškodenie sa prejaví stratou citlivosti a poruchou hybnosti ruky či prstov. Najčastejšie dochádza k poruche hybnosti palca, ktorý stojí proti ostatným prstom, stojí tak v pozícii úchopového prsta a bez jeho funkčnosti tak dôjde k strate manipulačné schopnosti.

Komplikácie môžu nastať aj s chirurgickou liečbou. V tomto prípade sa však komplikácie prejavujú veľmi zriedka. Väčšinou dochádza nanajvýš ku komplikáciám prechodného charakteru, ako je opuch, modriny či bolestivosť v oblasti jazvy. V horšom prípade môže dôjsť k infikovaniu rany či poškodeniu mediálneho nervu.

Diagnostika

Syndróm karpálneho tunela sa diagnostikuje prostredníctvom subjektívnych pocitov pacienta. Na základe pacientovho vnímania jeho problémov odporučí doktor následné vyšetrenie ruky pomocou prístrojovej elektromyografie. Pomocou EMG vyšetrenie neurológ zmeria vodivosť nervov a stanovuje vašu diagnózu, teda potvrdí, či naopak vyvráti diagnózu karpálneho tunela.

Liečba

Liečbu syndrómu karpálneho tunela by sme mohli rozdeliť na spolu súvisiace odvetvia - ako si pomôcť sám a ako prebieha lekárska pomoc. Obe dve tieto liečby spolu úzko súvisia. V prvom rade by sme nemali zabúdať postarať sa o seba sami a v prípade bolestí ruku chladiť a fixovať, a to hlavne v čase spánku. S návštevou lekára by sme však otáľať nemali, lebo po dlhom neliečenom stlačení dochádza k nezvratným zmenám.

Autor: Markéta Vlková