Aids

Aids čiže syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti je infekčná choroba ľudí vírusového pôvodu. Aids je charakteristický postupným oslabovaním imunitného systému, ktorého funkčnosť nakoniec poklesne natoľko, že sú mu nebezpečné aj také typy infekcií alebo zhubného bujnenia, ktoré sa u zdravého človeka vôbec nevyskytujú, napríklad kandidózy, Kaposiho sarkóm, zápal pľúc spôsobený Pneumocystis carinii.

Pôvodcom choroby sú dva kmene vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV, z ang. Human Immunodeficiency Virus), patriaci k retrovírusom - HIV-1 a HIV-2. Pôvodne sa vírus HIV zaraďoval spolu s vírusmi HTLV-I a HTLV-II do skupiny takzvaných ľudských T-lymfotrópny vírus (HTLV, z ang. Human T-cell Lymphotropic Virus).

Prenos vírusu HIV

HIV sa prenáša pri styku telesných tekutín obsahujúcich vírusové častice darcu (krv, spermie) s otvoreným krvným obehom alebo lymfotrópny tkanív príjemcu. K prenosu preto najčastejšie dochádza nechráneným pohlavným stykom a používaním spoločných injekčných striekačiek. Dnes už vďaka testom skoro vôbec nedochádza k infekcii transfúziou krvi (kvôli diagnostike založené na prítomnosti protilátok však transfúzia potencionálne môže spôsobiť prenos Aids aj v súčasnosti, pozri kapitolu diagnóza).

Známe cesty prenosu HIV sú:

• sexuálnym stykom,
• krvou a krvnými derivátmi,
• z matky na plod.

K prenosu vírusov HIV nedochádza bežným fyzickým kontaktom s infikovanou osobou, nemôže ho prenášať hmyz (napríklad komáre).

Príznaky AIDS

Prvé prejavy infekcie HIV sú nešpecifické, podobné akémukoľvek infekčnému ochoreniu. Patrí medzi ne zvýšená teplota, malátnosť, bolesti hlavy, zväčšené lymfatické uzliny. Tieto príznaky sa objavujú tesne po infikovaní, ale u mnohých infikovaných osôb aj včasné štádium infekcie prebieha bez viditeľných príznakov. Potom nasleduje dlhé obdobie, počas ktorého infikovaná osoba nepociťuje žiadne príznaky infekcie a často ani netušia, že je infikovaná. Bezpríznakové infekcie trvá od 7 do 10 až 12 rokov po nakazení v závislosti na spôsobe prenosu, infekčná dávka, typu vírusu, spôsobu života a terapiu.

Nástupom špecifických klinických príznakov sa pacient dostáva do štádia ARC / AIDS. Medzi klinické symptómy AIDS patrí Kaposiho syndróm, Pneumocystová pneumónia, neurologické a autoimunitné ochorenia a oportúnne infekcie. V ojedinelých prípadoch bezpríznakové obdobie trvá dlhšie ako 10-12 rokov. Ide o pacientov, ktorí sú v súčasnosti v centre pozornosti odborníkov. Sleduje sa, ktoré faktory prispievajú k tomu, že sa u HIV-pozitívnych pacientov nerozvinie ochorenie AIDS. Získané poznatky by sa mohli v budúcnosti využiť v terapii, či prevenciu HIV / AIDS.

Diagnóza

Prítomnosť vírusu HIV v organizme je možné diagnostikovať pomocou krvných testov. Najčastejšie sa zisťuje prítomnosť protilátok proti vírusu HIV v krvi. Pozitívny výsledok testu znamená, že organizmus proti vírusu vyrába protilátky a bol ním infikovaný. Protilátky sa však v dostatočnom množstve vytvoria až určitú dobu po nákaze. Počas tejto doby, tzv .. imunologického okna dlhého tri týždne až šesť mesiacov, najčastejšie však 2 - 3 mesiace, nie je možné uvedeným spôsobom prítomnosť vírusu v tele zistiť.

Liečba AIDS

V súčasnosti sa používa kombinovaná terapia, ktorá síce neničia vírus, ale značne brzdí jeho množenie, tým predlžuje bezpríznakové odbobí infekcie, skvalitňuje život pacienta a odďaľuje štádium AIDS. Poznanie skutočnosti, že je človek infikovaný je pre každého psychicky veľmi náročné, avšak pri súčasnej terapii dáva nádej na dlhší a kvalitnejší život a snáď aj dočkanie sa objavu novej, ešte účinnejšie terapie.

Vzhľadom k vysokej variabilite vírusu HIV nebolo doteraz možné pripraviť takú vakcínu, ktorá by bola účinná voči všetkým variantom obiehajúcim v ľudskej populácii.

Ochrana a prevencia

Najvhodnejšie ochrana proti šíreniu HIV je vernosť partnerov, teda vyhýbanie sa náhodným pohlavným stykom, a hlavne pohlavnému styku za peniaze alebo drogy. Vhodnou pomôckou proti šíreniu HIV a tiež proti nechcenému tehotenstvo je pánsky prezervatív. Ženské hormonálne antikoncepčné prostriedky chráni pred nechceným tehotenstvom, ale nechráni pred nakazením HIV. Proti nakazenia prostredníctvom krvi je najdôležitejšie nepoužívať veci súvisiace s krvou, ktoré už použil niekto iný. Nebezpečenstvo sa môže objaviť aj pri odovzdávaní piercingu a podobne.

Typy AIDS

Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60 percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Oba typy pôsobí podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalší progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúceho proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom.

Autor: Lenka Klabochová