Angína

Angína je ochorenie, ktoré môže mať bakteriálne, vírusový či mykotický pôvod. V prípade bakteriálneho pôvodu je najčastejším pôvodcom baktérie z rodu Streptococcus alebo Staphylococcus. U angíny spôsobenej vírusmi sú najčastejšími vinníkov herpetické vírusy a vírus Epstain-Baarovej.

Angína je bežným ochorením. Inkubačná doba u tohto ochorenia asi jeden až tri dni. Choroba sa prenáša kvapôčkovou infekciou. Pokiaľ nenastanú komplikácie je toto ochorenie celkom ľahko liečiteľné. Zanedbanie liečby môže mať veľmi závažné následky.

Angína postihuje najčastejšie osoby s oslabenou imunitou. Ide predovšetkým o deti. Najvyššie riziko nakazenia angínou pripadá na jeseň a v období náhlych zmien počasia. Na prepuknutie tohto ochorenia môže mať svoj podiel aj psychický a fyzický stres.

Proti angíne ešte neexistuje očkovanie. Jedine ako možno tomuto ochoreniu predchádzať je mať dobrú imunitu. Jednoducho povedané, dostatočne odpočívať, dodržiavať pitný režim a jesť kvalitnú stravu bohatú na vitamíny a minerály.

Príznaky angíny

Prvým príznakom tohto ochorenia býva nepríjemné škrabanie v krku, problémy s prehĺtaním a upchatý nos. Pre angínu je typické, že sa bolesť v krku zväčšuje a pretrváva aj pri prehĺtaní a zívanie. Nakazený môže a nemusí mať zvýšenú teplotu či horúčku, môže a nemusí ho trápiť zimnice. U angíny má chorý sčervenanie poschodie a zdurené mandle. Na mandliach sú viditeľné biele bodky. Často dochádza aj k zväčšeniu lymfatických uzlín pod dolnou čeľusťou a pred ušami. Malým deťom sa môže ťažko dýchať, trápiť ich môžu bolesti brucha či môžu aj zvracať.

Chronická angína je ťažko rozpoznateľná. Prejavovať sa môže zápachom z úst, pocitom tlaku v mandliach, pocitom cudzieho telesa v krku.

Pri podozrení na toto ochorenie je najlepšie navštíviť lekára. Prechodené angína rovnako ako každé iné ochorenie sa môže niekoľkonásobne vrátiť.

Liečba

Pri podozrení na angínu vykoná lekár výter z hrdla, skontroluje začervenanie mandlí a okolia a prehmatá lymfatické uzliny. Vykonáva sa aj odber krvi. Rozborom sa dá zistiť rozsah vzniknutého zápalu.

U angíny spôsobené streptokokmi sa nasadí antibiotiká, najčastejšie penicilín. Okrem antibiotík chorý užíva lieky proti horúčke a proti bolesti. Nutnosťou je pobyt v posteli, príjem dostatku tekutín a kašovitá strava. Proti bolesti môžu pomáhať aj kloktadlá či Priessnitzov obklad.

Po ukončení liečby by mal vyliečený jedinec do svojho jedálnička zaradiť prípravky, ktoré obnovujú črevnú mikroflóru. Tá býva nasadením antibiotík výrazne zdecimovaná. Rekonvalescent by sa mal po nejakú dobu vyhýbať namáhavej činnosti a zafajčeným priestorom. Pokiaľ sa jedná o fajčiara, ako aj po toto obdobie nefajčiť. Chronická angína sa rieši chirurgicky. Po odstránení krčných mandlí ťažkosti väčšinou odznie.

Komplikácie

Najzávažnejšie komplikácií, ktorá môže pri angíne vzniknúť, je reumatické horúčka. Reumatické horúčka je zápalové ochorenie, ktoré postihuje spojivové tkanivo orgánov. Najčastejšie sú poškodené kĺby, srdce, cievy a nervový systém. Toto ochorenie sa objavuje asi 3 až 4 týždne po prekonanej angíne. Medzi symptómy patrí vysoká horúčka, bolesti a opuchy kĺbov, zriedka obehové zlyhanie. Reumatické horúčka má tendenciu sa opakovať. Lieči sa NSAID, analgetikami proti bolesti a antipyretikami proti horúčke. Chorý musí zostať v pokojnom prostredí a ležať. Zápal sa môže rozšíriť do krčných mandlí a spôsobovať silnú, jednostrannú bolesť, ktorá obmedzuje prehĺtanie a je sprevádzaná opuchom. V takom prípade sa ložisko zápalu chirurgicky odstraňuje.

U prechodené angíny hrozia komplikácie ako náhle postihnutie obličiek. V tých najčiernejších prípadoch môže dôjsť aj k ich zlyhaniu. Zlyhania obličiek sa prejavuje opuchmi, vysokým krvným tlakom, pocitom na vracanie či priamo zvracaním, koža má bledú farbu. Neliečený stav vedie kongestívnym zlyhaniu srdca, opuchom pľúc, poruchám srdcového rytmy, kŕči či bezvedomie.

Autor: Lenka Klabochová