Leptospiróza

Leptospirózu radíme medzi bakteriálne zoonózy, tj. Infekčné choroby, ktorých rezervoárom je zviera. Človek sa nakazí priamym, ale aj nepriamym kontaktom s nakazeným zvieraťom, domácim aj divokým. Kontaktu s vodou, pôdou alebo dokonca aj potravou, ktorá bola chorým zvieraťom znečistená (kontaminovaná) Ďalší možný spôsob ochorení je, ak vás pohryzie alebo poškriabe choré zviera. Prenos medzi ľuďmi je veľmi vzácny.

Pôvodca

Mikroorganizmus spôsobujúci leptospirózu je spirochéta rodu Leptospira. Existuje 14 druhov, niektoré sú neškodné.

Infekcie Leptospira

Najčastejšie sa nové prípady leptospiróz vyskytujú v lete a na jeseň.

Inkubačná doba je 5-14 dní.

Leptospira sa do tela dostáva porušenú kožou alebo preniká sliznicami, odtiaľ preniká do krvného obehu. Krvou je roznesená po organizme aj do mozgu a očí.

Prejavy som teda veľmi široké. Môže sa prejaviť ako vaskulitída - zápal ciev, hepatitída - zápal pečene, poškodenie obličiek, meningitída - zápal mozgových blán.

Príznaky leptospirózy

Leptospiróza môže prebehnúť bez príznakov či len ako ľahké vírusové ochorenie. Vo väčšine prípadov má ochorenie dve fázy. Príznaky sú podľa typu leptospiry, ktorá choroba spôsobila.

• Znova (Blaťácke) horúčka, patrí medzi miernejšie formy ochorenia. V prvej fáze je prítomná horúčka, bolesti svalov, kĺbov, hlavy. Niekedy sú aj tráviace problémy. Pri druhej fáze, ktorá nemusí byť u všetkých nakazených, sa objavuje zväčšenie sleziny a vyrážky.
• Weilova choroba je vyvolaná sérovar icterohaemorrhagiae. Je to ťažká forma leptospirózy, môže skončiť aj smrťou. Končí totiž zlyhaním obličiek a postihnutím malých ciev. Môžu byť postihnutá aj pečeň, krvácanie do kože, slizníc a mozgu.
• Leptospiróza sa môže manifestovať aj ako meningitída, bez postihnutia iných orgánov, prvé príznaky sa väčšinou objavujú až pri poklese teplôt. Meningitídu môže vyvolať ktorákoľvek z patogénnych leptospír.
• Závažná je forma prejavujúca sa ako pľúcne hemoragický syndróm, ktorý je sprevádzaný kašľom a vykašliavaním krvi.
• Leptospiróza sa môže manifestovať aj ako uveitída (zápal živnatky), ktorý je väčšinou obojstranný a môže viesť aj k slepote.

Všetky formy môžu skočiť septikémia a septickým šokom, na ktorého následky umiera 5 až 40% pacientov.

Komplikácie leptospirózy

Leptospiróza môže prejsť aj v zlyhanie orgánov - pečene, srdca, obličiek, sepsu, diseminovanej intravaskulárnej krvácanie, mozgové postihnutie môže končiť obrnou, kómou.

Diagnostika leptospiróz

Laboratórna diagnostika je založená na izolovanie leptospír z krvi, moču, vnútroočnej tekutiny a mozgovomiechového moku. Je možné vykonávať aj PCR, tj. Detekciu bakteriálnej DNA a vyšetrenie hladín protilátok.

V krvnom obraze bývajú známky zápalu, rovnako tak u meningitídy v mozgovomiechovom moku.

Liečba leptospiróz

Hlavným liečebným postupom je podávaním antibiotík hlavne z penicilínovej rady alebo doxycyklín alebo cefalosporíny.

Prevencia

Prevencia leptospiróz je možná pomocou očkovanie domácich a hospodárskych zvierat, hubenie, hlodavcov.

V pracovnom prostredí sa zvieratami je nutné pracovať podľa predpisov a používať pracovné ochranné pomôcky.

Pri pobyte v prírode sa neodporúča piť vodu z prírodných zdrojov, je dobré dodržiavať hygienu, dostatočne umývať plody, ktoré sme nazbierali.

Autor: Drahomíra Holmannová