Ruže

Ruže, známa tiež ako eryzipel je akútny lokalizovaný zápal, ktorý postihuje kožu a vrchnej časti podkožia. Hoci je zápal lokalizovaný, môže spôsobiť celkové problémy.

Výskyt

V našej krajine sa objavuje ročne cca 200 prípadov na 100 000 obyvateľov. Najčastejšie sa s ružou stretávame u osôb oslabených - po chorobe, po traume, podchladenie. Ďalšou rizikovou skupinou sú ľudia s narušenou imunitou, ale aj diabetici ai

Pôvodcovia choroby ruže

Pôvodcom eryzipelu sú zväčša beta hemolytické streptokoky, menej hemofily či stafylokoky. U osôb s oslabenou imunitou sa potom na erysipelovém zápalu môžu podieľať aj iné baktérie napr klebsiely.

Vznik eryzipelu

Postihnuté ruží bývajú najčastejšie dolné končatiny a tvár. Infekcia vniká cez poškodenú kožu - otvorené fraktúry, diabetickej a bercové vredy na dolných končatinách, poškodenie kože pri mykózach, odreniny nosa pri nádche atď Prenáša sa od nakazeného človeka alebo si ju sami zanesieme, ak máme streptokokovú infekciu napr v nosohltane.

Priebeh choroby ruže

Inkubačná doba eryzipelu je 1 - 3 dni. Po tejto dobe sa objaví náhly a prudký nárast teploty. Pacient je schvátenie, trpia zimnicou s triaškou, nevoľnosťou, zvracaním a bolesťami hlavy. Až po tejto úvodnej fáze sa objavujú kožné prejavy.

Typickým obraz spájajúce sa s ružou zahŕňa začervenanie, mierny opuch, svrbenie či pálenie a citlivosť miesta infekcie na dotyk. Zápalové ložisko je ohraničené a do okolia vysiela jazykovité výbežky, koža nad ním je lesklá a napätá.

Rozoznávame aj ďalšie formy eryzipelu. Ide o erysipel tzv vezikulózní až bulózne s výsevy pľuzgierikov. Môže dôjsť aj ku krvácaniu do vzniknutých pľuzgierikov a podkožia, v takom prípade sa jedná o eryzipel hemoragický. Vo vážnych prípadoch môže dôjsť až k nekróze - odumrti postihnutej oblasti tzv eryzipel gangrenózne, popr. sa rozvinie flegmóna, tj neohraničený, šíriaci sa bakteriálny zápal. V niektorých prípadoch vzniká zapuzdrený absces.

Pre erysipel sú charakteristické recidívy. Je teda na mieste predpokladať, že streptokok zostáva zapuzdrený v tkanivách, a môže sa opäť za vhodných podmienok aktivovať. V prípade reaktivácia môžu niektoré príznaky, ako je horúčka, úplne chýbať. Nevoľnosti a bolesti hlavy však väčšinou zostávajú. Aj začervenanie býva menej výrazné a nie tak typické.

Diagnostika

Nezameniteľné kožné príznaky.

Laboratórne sa vyšetruje sedimentácie, ktorá je zvýšená, rovnako tak ASLO.

Kožné stery či biopsia, pretože nebývajú príliš prínosné, sa robia málokedy, a to v prípadoch, keď eryzipel nereaguje na liečbu a je potrebné pokúsiť sa zistiť presného pôvodcu.

Terapia

Ako bolo spomenuté, patogénnym mikroorganizmom spôsobujúcim eryzipel je najčastejšie streptokok, ktorý dobre reaguje na penicilín, je teda toto antibiotikum prvej voľby v liečbe eryzipelu. Ak sa u pacienta vyskytuje alergia na penicilíny, volia sa iné typy antibiotík, na ktoré je patogén citlivý a človek nealergický. Liečba ruže prebieha v domácom prostredí. U detí, ktoré majú erysipel v tvári, je však nutná hospitalizácia.

Okrem systémovo podávaných antibiotík je dôležitá aj lokálna liečba, ktorá mierni negatívne príznaky ako bolesť, svrbenie, pálenie, atď Je možné prikladať na eryzipelu postihnutú časť chladivé obklady - ochladzovací gély, Acetátové obklady. Nanáša sa aj protizápalové masti ako napr ichtamolové.

Komplikácie

Rovnako ako u spaľovať angíny či iných druhov streptokokových infekcií je potrebné pamätať na riziko vzniku tzv reumatickej horúčky alebo po infekčnej poškodenie obličiek. Môže sa objaviť aj zdurenie uzlín, zápal hlbších častí podkožia, prejavy gangrény či flegmóny. Erysipel môže prejsť aj na svalovej povázka a na svaly. Postihnutie nemusí uniknúť ani žilový systém a rozvinie sa hlboký zápal žíl. Pri častých recidívach sa potom stretávame so Sklerotizácia podkožných lymfatických ciev, kedy dochádza k hromadeniu lymfy v končatinách a opuchom.

Nebezpečný je aj možný rozvoj bakteriémiou a septického šoku. Infekcia sa tak môže šíriť do srdca, kĺbov ai a môže spôsobiť aj smrť.

Prevencia

Prevenciou proti eryzipelu je dodržiavanie hygieny, zvláštne potom dôkladné a sterilné ošetrenie otvorených rán. Dôležité je tiež preliečiť streptokové infekciu v oblasti nosa a krku.
U pacientov s veľmi častými recidívami sa pristupuje k preventívnemu podávanie depotných foriem penicilínových či iných antibiotík.

Autor: Drahomíra Holmannová