Stres

Ako stres sa označuje reakcia na situáciu, kedy je organizmus vystavený nejakej záťaži, situáciu, ktorú vyhodnotí ako nebezpečenstvo, keď hrozí poškodenie organizmu, integrity či identity. Aby sa organizmus s touto situáciou vyrovnal, musí zapojiť ochranné mechanizmy. Pod stresom sa teda skrýva nešpecifická reakcia organizmu, ktorá prebieha ako tzv adaptačný syndróm. Ten sa prejaví psychickými a fyzickými reakciami. Stres sa často delia na psychický a fyzický, ale obaja sú vzájomne prepojené, čo začína ako fyzický stres, vyvolá aj reakciu psychickú, a naopak.

Stresová reakcia je vývojovo zakódovaná príprava organizmu na boj alebo útek. Sú pri nej prítomné zmeny neuro-humorálnej a metabolicko-funkčné. Taký typ podnetu, ktorý vyvoláva stresovú reakciu, nazývame stresorom.

• Stresory fyziologické - bolesť, choroba, úraz, utrpenia, nenaplnenie základných životných potrieb - nedostatok jedla, vody, okolité podmienky - teplo, zima, hluk, dym, toxíny ai
• Stresory psychickej - môžu ním byť všetky podnety, ktoré človek vníma ako náročné, ohrozujúce ..., sú to negatívne emócie, strach z nesplnenia očakávaní, preťaženie, úzkosť, únava ai
• Sociálne stresory - tlak spoločnosti, závažné životné udalosti - úmrtie v rodine, rozvod, narodenie dieťaťa, hádky.

Odolnosť proti stresu je čisto individuálna.

Štádia stresu

Reakcia, ktorá nasleduje v organizme pri záťažovej situácii, sa u ľudí nelíšia, sú podobné a má tri časti.

Poplachová fáza - jedná sa o rýchle zmobilizovanie organizmu k obrane, úteku, udržanie organizmu v pohotovosti. Aktivuje sa sympatický vegetatívny systém, vyplavuje sa adrenalín, noradrenalín, kortikosteroidný hormóny (stresové hormóny) a ďalšie mobilizujúci substancie. Výsledkom je:

• zvýšenie tepovej frekvencie,
• zvýšenie svalového napätia i sily - svaly sú viac prekrvené,
• zníženie prekrvenia orgánov dutiny brušnej,
• zrýchlenie dychu a zlepšenie okysličenia,
• zúženie ciev a aktiváciu krvnú zrážanlivosť pre prípad poranenia,
• rozširujú zrenice,
• znižuje sa vnímanie bolesti,
• zvyšuje sa potenie,
• mení sa metabolizmus živín - sú mobilizované zásoby glukózy vo forme glykogénu, syntetizuje sa novo glukóza,
• plytvanie zdrojmi a energiou,
• zlepšuje sa hmat a vnímanie.

Fáza adaptácie - zvládanie, táto časť stresovej reakcie je založená na prispôsobenie sa. Mizne búrlivé reakcie predošlej fázy stresu a telo je lepšie schopné hospodáriť s energiou. Budujú sa nové účinné obranné mechanizmy, reakcie, aby mohlo úspešne bez poškodenia čeliť tlakom. Je to časté u opakujúcich sa stresov.

Fáza vyčerpania - obranné mechanizmy už nie sú schopné správne fungovať, dôsledkom môže byť choroba - napr vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy, psychické poruchy či syndróm vyhorenia, depresie. Táto fáza môže skončiť aj smrťou vyčerpaním organizmu.

Rozoznávame 4 dimenzie stresu

• Eustres - čo je bežný aktivačný stres, ktorý nás ženie dopredu, motivuje, po ňom zavládne opäť vyváženosť - homeostáza.
• Distres - jedná sa o reakciu na vysoko záťažové okolnosti, ktoré už označujeme za vyvolávačov škodlivého stresu.
• Hypostres - stresory vyvolávajú malú odozvu. Organizmus sa na ne môže adaptovať, zvyknúť si.
• Hyperstres - stresory sú natoľko silné, že idú už za hranice adaptability organizmu. Môže sa dostaviť fyzickej alebo psychickej zrútenia, niekedy aj smrť.

Dlhšie je možné stres deliť na akútnu - trvajúce minúty až hodiny alebo chronický, ktorý môže trvať roky a tiež posttraumatický.

Príznaky stresu

Príznaky sprevádzajúce stres sú:

• Fyziologické - jedná sa o búšenie srdca, bolesť a zovretie na hrudi, nutkanie na močenie, sexuálna dysfunkcia, poruchy menštruačného cyklu, svalové napätie v oblasti šije a chrbta, poruchy imunitného systému, zvieravé bolesti brucha a hnačka, bolesti hlavy a migrény, vyrážky a ekzémy, zhoršené zaostrovanie.
• Emocionálne - zmeny nálad, podráždenosť, nespavosť, únava, úzkosti, poruchy pamäti a sústredenia, nadmerné starosti a trápenie ...
• Behaviorálne - neschopnosť sa rozhodnúť, pracovať, práca stráca efektivitu, človek sa vyhýba povinnostiam, vyhovára sa, stráca chuť do jedla, alebo sa dostaví prejedanie, sklon k požívanie povzbudzujúcich a návykových látok, problémy so zaspávaním ...

Zmeny v organizme sprevádzajúce stres, ktoré môžu pretrvávať

• Stresová analgézia - jedná sa o znížené vnímanie bolesti. Pri strese sa vylučujú aj endorfíny a enkefalíny a môžu pôsobiť tzv stresovú eufóriu.
• Stresová hyperprolaktinémia - jedná sa o stav, kedy je produkovaný hormón prolaktín. Ten pôsobí tlmivo na pohlavný systém. Jeho vyššia hladina môže viesť k hypogonadizmus - zmenšenie pohlavných žliaz a zníženie produkcie testosterónu, u žien potom k poruchám menštruačného cyklu. A u oboch pohlaví teda poruchy reprodukcie.
• Stresová hypertenzia - krvný tlak sa zvyšuje v reakcii na vyplavenie katecholamínov - adrenalínu, noradrenalínu.
• Stresová hyperglukagonémie - je prítomní zvýšená sekrécia hormónu glukagónu pankreasom, tento hormón pôsobí proti inzulínu. Zvyšuje teda hladinu krvného cukru. Pri strese sa zhoršuje diabetes
• Stresová imunodeficiencie - kortikoid nadobličiek znižujú aktivitu imunitného systému, majú tlmivé účinky. Tým dochádza zvýšenej vnímavosti k infekciám, ale aj zápalom a imunitný systém si tiež neporadí a nádorovými bunkami.
• Stresová hyperfágia - prejedanie spojené so stresom je spojené so zvýšenou hladinou endorfínov a neuropeptid Y.
• Stresové poškodenia tráviaceho traktu - jedná sa hlavne o poškodenie sliznice žalúdka, vplyvom hormónov sa zvyšuje aj sekrécia kyseliny chlorovodíkovej a môže dôjsť k vzniku žalúdočných vredov, ale aj k páleniu záhy a ezofagitíde - zápalu pažeráka.

Emócie pri strese spojené s vegetatívnymi prejavmi

Negatívne silné emócie, kedy prevažuje sympatikus, teda vyvolajú rovnaké reakcie ako 1. fáza stresovej reakcie a mnohokrát ju aj sprevádzajú - stres sa teda môže manifestovať takto:

•  Hnev ako prejav agresie - dochádza k redistribúcii krvi - hlavne do hornej časti, aby sme mohli niekoho,, schmatnúť ", pridáva sa aj sčervenanie tváre.
•  Strach - krv sa redistribuuje do dolnej časti tela - nôh, aby sme mohli v prípade potreby utiecť. S touto emócií je tiež spojené stuhnutí, zblednutie, zvýšené napätie.

Negatívne emócie, ktoré sa dostavujú po fáze akútneho stresu, sú napr smútok alebo depresia, ktoré sú spojené so znížením energie, znížením metabolizmu, svalového tonusu - ľudia sú ochabnuté, prevažuje parasympatikus.

Zvládanie stresu - coping

Zvládanie je buď zamerané na problém alebo na emóciu. Ak je riešenie stresu zamerané na problém, je snaha nájsť správne a účinné riešenia záťažové situácie. Sústredenie na emóciu je v popredí v prípade, že problém, ktorý spôsobuje stres nemožno úplne vyriešiť, odstrániť, napr úmrtie blízkeho človeka.

Pri strese je ten nutné dbať o duševnú hygienu tj

•  Starať o dušu - vnímať, čo si myslíme, svoje názory, predstavy, vedieť, čo od života chceme, čo je naším cieľom, zmyslom života
•  Starať o telo - správne a zdravo jesť, piť, venovať sa pohybu, vedieť správne odpočívať
•  Mať dôvod žitia

Prevencia

Na obmedzenie stresu je možné venovať sa rôznym relaxačným technikám, dychovým cvičením, športu a pohybu vôbec, znížiť požiadavky sám na seba, vedieť sa ohodnotiť, dokázať zahnať negatívne myšlienky, pozitívne sa naladiť ... Venovať sa koníčkom, ale aj odpočinku, vedieť sa radovať aj z maličkostí ...

Posttraumatickým porucha

Je psychiatrická diagnóza charakterizovaná úzkostnými stavmi, vnucujícími sa spomienkami, vyhýbanie sa mnohým situáciám a inými zmenami správania a vnímania. Je následkom veľmi stresujúce udalosti.

Autor: Drahomíra Holmannová